Z Európskej únie nezávislosť Kosova neuznáva ani Španielsko, Rumunsko, Grécko a Cyprus.
Kosovsko-srbské napätie sa nám naposledy pripomenulo koncom júla, keď etnickí Srbi zablokovali hraničné priechody a zo srbského parlamentu dokonca zazneli reči o denacifikácii.
Kosovský parlament schválil jednostrannú deklaráciu, ktorou Kosovo oficiálne vyhlásil za samostatnú republiku 17. februára 2008. Dnes, takmer o pätnásť rokov neskôr, Kosovo stále uznáva len 97 z 193 krajín OSN.
Medzi rokmi 2017 a 2019 stiahlo podporu nezávislosti Kosova pätnásť krajín OSN. Medzi geopoliticky významné krajiny podporujúce jeho nezávislosť sa naopak pridal v roku 2021 Izrael.
Postavil sa tak na stranu USA, Japonska, Kanady aj 22 krajín z európskej dvadsaťsedmičky. Kosovo naďalej neuznáva okrem Srbska ani Rusko, India, Čína a, samozrejme, Slovensko. Prečo sa však slovenská pozícia naďalej líši od postoja väčšiny krajín Európskej únie?
Slovenská pozícia
Od jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova z roku 2008 sa oficiálny postoj Slovenskej republiky zásadne nezmenil. Naďalej patríme k piatim krajinám Európskej únie, ktoré jeho autonómiu neuznávajú.
Slovenské ministerstvo zahraničných vecí pre Refresher potvrdilo, že k uznaniu nezávislosti Kosova sme doteraz nepristúpili, keďže nezávislosť bola vyhlásená jednostranne, a teda v rozpore s medzinárodným právom.
Pod rozhodnutie o neuznaní nezávislosti Kosova sa však podľa Ivany Imreovej z inštitútu politických vied Masarykovej univerzity podpísala aj obava z medzinárodného precedensu v otázke autonómie, keďže na Slovensku žije početná skupina etnických Maďarov.
Nezávislosť Kosova je podľa Imreovej už od roku 2007 nielen medzinárodnou, ale i vnútropolitickou témou. „Rezonovala v spoločnosti, ktorá ju vnímala emotívne najmä pre obavy z prenesenia kosovského precedensu na Slovensko, na ktorého území taktiež žije pomerne veľká etnická menšina.“
Na odmietavom postoji sa v momente jednostranného vyhlásenia nezávislosti zhodla takmer celá slovenská parlamentná scéna. K návrhu OSN riešenia kosovskej otázky (tzv. Ahtisaariho plánu) zaujalo odmietavé stanovisko päť (Smer-SD, SNS, ĽS-HZDS, SDKÚ-DS, KDH) zo šiestich vtedajších parlamentných strán. Ako jediná strana vtedy nezávislosť Kosova podporila Strana maďarskej koalície (SMK)
Okrem podozrení z nezákonnosti postupu Kosova a strachu z autonómnych tendencií panoval podľa Ivany Imreovej v slovenskej verejnosti aj „prosrbský sentiment plynúci z kultúrno-jazykovej a kultúrno-historickej slovanskej vzájomnosti“.
Nezávislosť nie, kooperácia áno
Rezolúcia slovenského parlamentu z roku 2007 hovorí, že Slovensko môže autonómiu Kosova uznať len ústavnou dvojtretinovou väčšinou. Zmena pozície je tak v princípe možná. Politická vôľa na zmenu slovenského postoja však dnes v zásade nejestvuje.
Na otázku denníka Pravda: „Myslíte si, že Slovenská republika by už mala uznať nezávislosť Kosova, alebo sa nazdávate, že naďalej existujú opodstatnené prekážky, ktoré Slovensku neumožňujú považovať Kosovo za samostatný štát?“ odpovedal minister zahraničných vecí Ivan Korčok (SaS) jednoznačne:
„Náš postoj k štatútu Kosova vyplýva zo širokého domáceho konsenzu, že táto otázka bude vyriešená v rámci dialógu Belehrad – Priština.“ Jeho štátny tajomník Martin Klus (SaS) v roku 2019 tvrdil, že „Slovensko je jednou z piatich krajín EÚ a jediná z V4, ktorá z môjho pohľadu drží konzistentný postoj a Kosovo nikdy neuznala.“
Aj keď slovenská diplomacia považuje Kosovo za súčasť Srbska, s cieľom riešenia praktických občianskych problémov zriadila styčný zastupiteľský úrad v Prištine.
Európska perspektíva
Okrem Slovenska sa k uznaniu autonómie územia Srbska s väčšinovo albánskou populáciou neodhodlalo Grécko, Rumunsko, Cyprus a Španielsko. Všetky krajiny spájajú viac-menej oprávnené obavy z autonómnych požiadaviek vlastných etnických menšín.
Najviac vyostrená situácia panuje na Cypre, na ktorého severnej časti od roku 1983 funguje de facto autonómna Severocyperská turecká republika. Grécko autonómiu Kosova nepodporuje. K Cypru má navyše historicky aj kultúrne blízko. V prípade Španielska si môžeme všimnúť silnú paralelu s autonómnymi požiadavkami Katalánska a na území Rumunska žije, rovnako ako u nás, veľká maďarská menšina.
Slovenské ministerstvo zahraničných vecí tvrdí, že všetky krajiny, ktoré neuznávajú nezávislosť Kosova, uplatňujú konštruktívny prístup. To však nijak nebráni tomu, že nám na srdci leží „podpora reálnej európskej perspektívy, socioekonomického rozvoja a zavádzania hodnôt a štandardov EÚ v Kosove“.
Postoje piatich štátov môžu zmeniť úspešné prístupové rokovania Srbska a Kosova a ich vstup do Európskej únie. Eurokomisár pre susedstvo a rozšírenie únie Olivér Várhelyi pri nedávnom predstavení správy o rozširovaní únie o štáty západného Balkánu upozornil, že tempo prístupových rokovaní bude závisieť od pokroku v normalizácii vzťahu Srbska a Kosova.
Ocenil, že Kosovo má po parlamentných voľbách z februára 2021 vládu s jasnou parlamentnou väčšinou. Zásadným problémom však ostáva implementácia odporúčaných reforiem, ako aj normalizačná dohoda so Srbskom.
Slovenská stopa na ceste Belehrad – Priština
Na konštruktívnom dialógu medzi Kosovom a Srbskom na pôde EÚ pracuje Vysoký predstaviteľ únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell aj osobitný vyslanec EÚ pre dialóg Belehrad – Priština Slovák Miroslav Lajčák. Ak raz dialóg vyústi do právne záväznej dohody, slovenské ministerstvo zahraničných vecí túto „novú skutočnosť posúdi a prijme rozhodnutie vo veci pozície voči Kosovu“.
Hovorca Európskej komisie Peter Stano pre Refresher potvrdil, že Európska únia sleduje aktuálnu situáciu na kosovsko-srbských hraniciach so znepokojením. „Jediná možnosť riešenia konfliktu je neprestajné pokračovanie dialógu a rokovaní. Cieľom je normalizácia vzťahov.“
Európska únia začala dialóg medzi vládami sprostredkovávať už v roku 2011. Podľa Petra Stana prebieha koordinovaný postup s misiou „bez ohľadu na rozdielne stanoviská členských štátov k nezávislosti Kosova. Dôležité je, že obe krajiny majú dlhodobú ambíciu vstupu do Európskej únie.“
Bilaterálne problémy, ako napríklad pravidlá uznávania poznávacích značiek či preukazov totožnosti, rieši Kosovo a Srbsko na neutrálnej pôde v Bruseli. V belgickej metropole budú hľadať aj riešenie nedávnej eskalácie napätia. Osemnásteho augusta sa tu stretne srbský prezident Aleksandar Vučič a kosovský premiér Albin Kurti.