Lifestylový obsah, ktorý inšpiruje, vzdeláva aj zabáva, nájdeš na webe Refresher.
Články o móde, hudbe, športe či iných zaujímavostiach nájdeš na webe Refresher. Čítaj rozhovory so zaujímavými osobnosťami, otestuj sa v kvízoch, načerpaj inšpiráciu, čo pozerať, počúvať alebo aké trendy práve letia. Sleduj lifestylový obsah na webe Refresher.
Kliknutím na tlačidlo ťa presmerujeme na www.refresher.sk
Eduard Starkbauer
13. augusta 2022, 10:30
Čas čítania 3:26

Vysvetľujeme: Prečo Slovensko neuznáva Kosovo?

Kategória:
News
Uložiť Uložené
Vysvetľujeme: Prečo Slovensko neuznáva Kosovo?
Zdroj: Twitter/MapandRum

Z Európskej únie nezávislosť Kosova neuznáva ani Španielsko, Rumunsko, Grécko a Cyprus.

Kosovsko-srbské napätie sa nám naposledy pripomenulo koncom júla, keď etnickí Srbi zablokovali hraničné priechody a zo srbského parlamentu dokonca zazneli reči o denacifikácii

Kosovský parlament schválil jednostrannú deklaráciu, ktorou Kosovo oficiálne vyhlásil za samostatnú republiku 17. februára 2008. Dnes, takmer o pätnásť rokov neskôr, Kosovo stále uznáva len 97 z 193 krajín OSN.

kosovo
Zdroj: Twitter/Nexta

Medzi rokmi 2017 a 2019 stiahlo podporu nezávislosti Kosova pätnásť krajín OSN. Medzi geopoliticky významné krajiny podporujúce jeho nezávislosť sa naopak pridal v roku 2021 Izrael.

Postavil sa tak na stranu USA, Japonska, Kanady aj 22 krajín z európskej dvadsaťsedmičky. Kosovo naďalej neuznáva okrem Srbska ani Rusko, India, Čína a, samozrejme, Slovensko. Prečo sa však slovenská pozícia naďalej líši od postoja väčšiny krajín Európskej únie? 

Slovenská pozícia

Od jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova z roku 2008 sa oficiálny postoj Slovenskej republiky zásadne nezmenil. Naďalej patríme k piatim krajinám Európskej únie, ktoré jeho autonómiu neuznávajú.

Slovenské ministerstvo zahraničných vecí pre Refresher potvrdilo, že k uznaniu nezávislosti Kosova sme doteraz nepristúpili, keďže nezávislosť bola vyhlásená jednostranne, a teda v rozpore s medzinárodným právom.

Anketa:
Podporuješ nezávislosť Kosova?
Áno.
Nie.
Neviem sa vyjadriť.
Áno.
29 %
125 Hlasov
Nie.
48 %
209 Hlasov
Neviem sa vyjadriť.
23 %
98 Hlasov

Pod rozhodnutie o neuznaní nezávislosti Kosova sa však podľa Ivany Imreovej z inštitútu politických vied Masarykovej univerzity podpísala aj obava z medzinárodného precedensu v otázke autonómie, keďže na Slovensku žije početná skupina etnických Maďarov. 

Kosovo
zástava Kosova Zdroj: Wikimedia/Andreyyshore

Nezávislosť Kosova je podľa Imreovej už od roku 2007 nielen medzinárodnou, ale i vnútropolitickou témou. „Rezonovala v spoločnosti, ktorá ju vnímala emotívne najmä pre obavy z prenesenia kosovského precedensu na Slovensko, na ktorého území taktiež žije pomerne veľká etnická menšina.“

Na odmietavom postoji sa v momente jednostranného vyhlásenia nezávislosti zhodla takmer celá slovenská parlamentná scéna. K návrhu OSN riešenia kosovskej otázky (tzv. Ahtisaariho plánu) zaujalo odmietavé stanovisko päť (Smer-SD, SNS, ĽS-HZDS, SDKÚ-DS, KDH) zo šiestich vtedajších parlamentných strán. Ako jediná strana vtedy nezávislosť Kosova podporila Strana maďarskej koalície (SMK)

Okrem podozrení z nezákonnosti postupu Kosova a strachu z autonómnych tendencií panoval podľa Ivany Imreovej v slovenskej verejnosti aj „prosrbský sentiment plynúci z kultúrno-jazykovej a kultúrno-historickej slovanskej vzájomnosti“.

Nezávislosť nie, kooperácia áno

Rezolúcia slovenského parlamentu z roku 2007 hovorí, že Slovensko môže autonómiu Kosova uznať len ústavnou dvojtretinovou väčšinou. Zmena pozície je tak v princípe možná. Politická vôľa na zmenu slovenského postoja však dnes v zásade nejestvuje.

Na otázku denníka Pravda„Myslíte si, že Slovenská republika by už mala uznať nezávislosť Kosova, alebo sa nazdávate, že naďalej existujú opodstatnené prekážky, ktoré Slovensku neumožňujú považovať Kosovo za samostatný štát?“ odpovedal minister zahraničných vecí Ivan Korčok (SaS) jednoznačne:

Minister zahraničných vecí Ivan Korčok.
Minister zahraničných vecí Ivan Korčok. Zdroj: TASR/AP

„Náš postoj k štatútu Kosova vyplýva zo širokého domáceho konsenzu, že táto otázka bude vyriešená v rámci dialógu Belehrad – Priština.“ Jeho štátny tajomník Martin Klus (SaS) v roku 2019 tvrdil, že „Slovensko je jednou z piatich krajín EÚ a jediná z V4, ktorá z môjho pohľadu drží konzistentný postoj a Kosovo nikdy neuznala.“

Aj keď slovenská diplomacia považuje Kosovo za súčasť Srbska, s cieľom riešenia praktických občianskych problémov zriadila styčný zastupiteľský úrad v Prištine

Európska perspektíva

Okrem Slovenska sa k uznaniu autonómie územia Srbska s väčšinovo albánskou populáciou neodhodlalo Grécko, Rumunsko, Cyprus a Španielsko. Všetky krajiny spájajú viac-menej oprávnené obavy z autonómnych požiadaviek vlastných etnických menšín. 

Grafity ruského prezidenta Vladimira Putina s nápisom „Kosovo je Srbsko“ v srbskom Belehrade. Napätie medzi Srbskom a Kosovom začalo narastať po tom, čo kosovské úrady prijali kontroverzné pravidlá na hraniciach pre Srbov. To vyvolalo nepokoje Srbov, ktorí stavali zátarasy z kamiónov, spúšťali sirény náletov a strieľali zo svojich zbraní do vzduchu. (1. augusta 2022)
Grafity ruského prezidenta Vladimira Putina s nápisom „Kosovo je Srbsko“ v srbskom Belehrade. Napätie medzi Srbskom a Kosovom začalo narastať po tom, čo kosovské úrady prijali kontroverzné pravidlá na hraniciach pre Srbov. To vyvolalo nepokoje Srbov, ktorí stavali zátarasy z kamiónov, spúšťali sirény náletov a strieľali zo svojich zbraní do vzduchu. (1. augusta 2022) Zdroj: TASR/AP Photo/Darko Vojinovic

Najviac vyostrená situácia panuje na Cypre, na ktorého severnej časti od roku 1983 funguje de facto autonómna Severocyperská turecká republika. Grécko autonómiu Kosova nepodporuje. K Cypru má navyše historicky aj kultúrne blízko. V prípade Španielska si môžeme všimnúť silnú paralelu s autonómnymi požiadavkami Katalánska a na území Rumunska žije, rovnako ako u nás, veľká maďarská menšina.

Slovenské ministerstvo zahraničných vecí tvrdí, že všetky krajiny, ktoré neuznávajú nezávislosť Kosova, uplatňujú konštruktívny prístup. To však nijak nebráni tomu, že nám na srdci leží „podpora reálnej európskej perspektívy, socioekonomického rozvoja a zavádzania hodnôt a štandardov EÚ v Kosove“.

kosovo
Zdroj: Twitter/MapandRum

Postoje piatich štátov môžu zmeniť úspešné prístupové rokovania Srbska a Kosova a ich vstup do Európskej únie. Eurokomisár pre susedstvo a rozšírenie únie Olivér Várhelyi pri nedávnom predstavení správy o rozširovaní únie o štáty západného Balkánu upozornil, že tempo prístupových rokovaní bude závisieť od pokroku v normalizácii vzťahu Srbska a Kosova.

Ocenil, že Kosovo má po parlamentných voľbách z februára 2021 vládu s jasnou parlamentnou väčšinou. Zásadným problémom však ostáva implementácia odporúčaných reforiem, ako aj normalizačná dohoda so Srbskom.

Lajčák, Kurti, Kosovo
Miroslav Lajčák v rozhovore s kosovským premiérom Albinom Kurtim. Zdroj: Twitter/Miroslav Lajčák

Slovenská stopa na ceste Belehrad – Priština

Na konštruktívnom dialógu medzi Kosovom a Srbskom na pôde EÚ pracuje Vysoký predstaviteľ únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell aj osobitný vyslanec EÚ pre dialóg Belehrad – Priština Slovák Miroslav Lajčák. Ak raz dialóg vyústi do právne záväznej dohody, slovenské ministerstvo zahraničných vecí túto „novú skutočnosť posúdi a prijme rozhodnutie vo veci pozície voči Kosovu“.

Hovorca Európskej komisie Peter Stano pre Refresher potvrdil, že Európska únia sleduje aktuálnu situáciu na kosovsko-srbských hraniciach so znepokojením. „Jediná možnosť riešenia konfliktu je neprestajné pokračovanie dialógu a rokovaní. Cieľom je normalizácia vzťahov.“

Ilustračná fotografia.
Ilustračná fotografia. Zdroj: Getty Images/Pierre Crom

Európska únia začala dialóg medzi vládami sprostredkovávať už v roku 2011. Podľa Petra Stana prebieha koordinovaný postup s misiou „bez ohľadu na rozdielne stanoviská členských štátov k nezávislosti Kosova. Dôležité je, že obe krajiny majú dlhodobú ambíciu vstupu do Európskej únie.“

Bilaterálne problémy, ako napríklad pravidlá uznávania poznávacích značiek či preukazov totožnosti, rieši Kosovo a Srbsko na neutrálnej pôde v Bruseli. V belgickej metropole budú hľadať aj riešenie nedávnej eskalácie napätia. Osemnásteho augusta sa tu stretne srbský prezident Aleksandar Vučič a kosovský premiér Albin Kurti. 

Domov
Zdieľať
Diskusia