Je reálne, že o niekoľko desaťročí nebudú niektoré potraviny dostupné vôbec? Stane sa káva nápojom pre vyvolených? A aký osud čaká producentov vína, ktorí sa už dnes musia sťahovať do chladnejších oblastí? S odborníkmi sme sa pozreli na súčasné trendy.
Ak by sa do roku 2100 oteplilo výrazne viac ako o osem stupňov, človek stratí schopnosť prispôsobiť sa, čo ohrozí samotný život na zemi. Tak znie jeden z najpesimistickejších scenárov Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (ICPP), vedeckého orgánu OSN.
Rastúce teploty, extrémne suchá a prírodné katastrofy spôsobené klimatickou krízou už teraz ovplyvňujú produkciu plodín, čo posilňuje potravinovú krízu. Je reálne, že o niekoľko desaťročí nebudú niektoré potraviny dostupné vôbec? Stane sa káva nápojom pre vyvolených? A aký osud čaká producentov vína, ktorí sa už dnes musia sťahovať do chladnejších oblastí?
Hoci plantáž v Južnej Amerike sa nám môže zdať až príliš vzdialená, vzhľadom na vzájomnú prepojenosť globálneho potravinového systému sa dosahy v jednej krajine rýchlo prejavia aj na opačnej strane zemegule.
Zisťovali sme, ako sú na tom naše obľúbené potraviny a ako zmenia pekelné podmienky na planéte náš jedálniček. Do slovenských reálií nás uviedla riaditeľka Ústavu krajinnej ekológie SAV Zita Izakovičová a Jana Holéciová zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
Menej kukurice, viac chleba?
Prakticky všetky plodiny momentálne najviac ohrozuje extrémne sucho. Základné plodiny ako kukurica, cukrová repa či sója sú priamo závislé od pravidelných zrážok. Ak sa v čase sucha minie voda na zavlažovanie, pričom na Slovensku máme závlahy len na vyše 55-tisíc hektárov pôdy, tieto plodiny budú trpieť a bude ich prirodzene menej.
Produkcia kukurice, slnečnice a sóje v Európskej únii klesla za posledný rok až o deväť percent, čo je hlboko pod medziročným priemerom.
Ak si si myslel, že popcorn v kine už nemôže byť drahší, tak zjavne môže. Podľa štúdie spoločnosti NASA z minulého roku by zmena klímy mohla vážne ovplyvniť celosvetovú produkciu kukurice už v roku 2030. Vedci z NASA vďaka pokročilému počítačovému modelovaniu zistili, že ak bude globálne otepľovanie pokračovať súčasným tempom, výnosy kukurice klesnú takmer o štvrtinu.
Nie všetko smeruje do záhuby. Zdá sa, že pšenica, druhá najdôležitejšia plodina pestovaná na ľudskú spotrebu (ryža je číslo jeden), si, naopak, prilepší a bude jej až o 17 percent viac. Žiaľ, zvyšujúce sa hladiny oxidu uhličitého v pôde môžu znížiť jej nutričnú hodnotu. Rastúce teploty a zrážky totiž čoraz viac degradujú pôdu a oberajú ju o živiny, píše sa v správe ICPP.
Zita Izakovičová zo SAV vraví, že výhodu majú plodiny s dobre vyvinutým koreňovým systémom, ktorý dokáže efektívne čerpať vodu z pôdy. K odolnejším rastlinám patrí napríklad žito, hybridné obilniny, pohánka, niektoré odrody jačmeňa či koreňová zelenina.
Neistý osud pre kávičkárov
Celá kávová produkcia momentálne stojí na dvoch odrodách – kvalitnejšej arabiky, ktorá má sladšie, ovocnejšie tóny, a robuste, ktorá je síce odolnejšia, no má horkú, zemitú chuť.
Arabika, ktorá tvorí približne 65 až 70 percent svetovej produkcie kávy, posledné roky bojuje doslova o prežitie – v roku 2018 ju Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov zaradila na červený zoznam ohrozených plodín. Čo to znamená pre kávičkárov, ktorí si ráno bez svojho obľúbeného espressa ani nevedia predstaviť?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Aký osud zrejme čaká kávové plantáže a či si za kávu priplatíme.
- Prečo stúpa obsah alkoholu vo víne a aký typ vína možno raz úplne zmizne.
- Ako vedci „stresujú“ rastliny, aby vyšľachtili odolnejšie plodiny.
- Či jedného dňa už nebudú niektoré plodiny dostupné vôbec.
- Ako klimatická zmena ovplyvňuje cenu potravín v porovnaní s infláciou a pandémiou.
