Robia slovenskí politici dosť pre zvrátenie klimatickej krízy? (Anketa)

Refresher sa slovenských politikov pýtal, ako vnímajú aktuálne vplyvy klimatickej krízy, medzi ktoré patria aj extrémne teplá a sucho, ktoré trápia veľkú časť krajiny. 

Anketovú otázku „Robíte ako politik dosť pre zvrátenie klimatickej krízy?“ sme v rovnakom čase poslali všetkým poslancom NR SR a ministrom. Väčšina možnosť odpovedať nevyužila. Dvadsaťdva poslancov Národnej rady SR má plnú e-mailovú schránku. Politici mali na odpovede dosť času, niektorí sa však ospravedlnili, že sú na dovolenke.

Zverejňujeme aj kompletné odpovede poslancov Národnej rady SR, ministrov a predsedu vlády Eduarda Hegera. 

Sloboda a solidarita

Mária Kolíková (SaS) 

Téma životného prostredia je mi veľmi blízka a v tejto súvislosti vnímam citlivo aj vážnu otázku klimatickej krízy. Ako človek žijúci na tejto planéte, ale aj ako matka, sa usilujem v každodennom živote chrániť životné prostredie a viesť k jeho ochrane aj svoje deti. Ako politička, orientujúca sa na tému spravodlivosti, som už pred voľbami presadzovala myšlienku efektívnejšieho postihovania environmentálnej kriminality. Na tomto sa nič nezmenilo. V rámci novely Trestného zákona presadzujem aj prísnejšie postihovanie environmentálnej trestnej činnosti v závislosti od toho, akú škodu na životnom prostredí páchateľ spôsobí alebo ako veľmi ho ohrozí. Je súčasne jednoznačné, že ako politici musíme urobiť viac, aby sme zachránili planétu zem pre naše deti.

Branislav Gröhling (SaS)

Z pozície ministra školstva je mojou úlohou pripraviť ďalšie generácie na to, aby dokázali riešiť klimatické problémy a minimalizovať ich. Myslím si, že je dôležité, aby ďalšie generácie vnímali riziká klimatickej krízy aj v kontexte občianskeho či politického života.

Preto v rámci reformy obsahu vzdelávania bude povinná environmentálna výchova. Nebude to nový predmet, ale povinná súčasť existujúcich predmetov. Tie navyše na seba budú obsahovo nadväzovať, čo znamená, že ak sa o jednom jave (napríklad o skleníkovom efekte) učíte na geografii, v tom istom čase sa bude preberať na biológii či chémii.

Okrem toho meníme spôsoby výučby. Do popredia chceme namiesto memorovania poučiek dostať viac zážitkového vzdelávania, pokusov a bádania – spôsobov, kde si žiaci sami vlastnou aktivitou a skúsenosťou osvoja nové poznatky.

So zmenami v učive a v spôsoboch výučby budú učiteľom pomáhať takzvaní „mentori“. Sú to skúsení pokrokoví učitelia z praxe, ktorých združujeme v prvých 17 regionálnych centrách podpory učiteľov. Tie budú od septembra naplno fungovať a budú sa venovať inováciám vo vzdelávaní.

Radovan Kazda (SaS)

Odporujem falošnej klimatickej ideológii, ktorá si vytvára vlastný slovník sugestívnych a bezobsažných pojmov ako sú klimatická kríza či núdza. Európska únia je globálnym lídrom boja proti zmene klímy a Slovensko jej zodpovedným členom. Slovensko na boj proti zmene klímy a adaptovania sa na túto zmenu investuje a prerozdeľuje stovky miliónov eur ročne. Vnímam to ako dostatočne naplnené úsilie. To, či robím ja ako politik dosť pre tieto ciele, musia posúdiť iní.

Vladimíra Marcinková (SaS)

V oblasti klimatickej krízy som ako politik – jednotlivec vyvinula maximálne úsilie, aby som presadila vyhlásenie stavu klimatickej núdze, ktorý som ako historicky prvá politička v parlamente navrhla. Aj keď zaň hlasovalo šesťdesiat poslancov, na schválenie to nestačilo. Popritom presadzujem európsky balík riešení na zníženie emisií o 55 percent ako jeden z najhlasnejších hlasov v národnej politike. Určite sa dá robiť vždy viac, ja sama nikdy nemám pocit, že sú limity toho, čo ešte sa dá urobiť, ale na veľké zmeny potrebujete vôľu naprieč stranami. Tá chýba. To, čo som dokázala urobiť ako jednotlivec, som vždy urobila a naďalej robiť budem. Dôležité je, aby vo vláde sedela nadpolovičná väčšina takých jednotlivcov.

Marián Viskupič (SaS)

Vašu otázku si dovolím rozdeliť na tri oblasti – či robím dosť ako človek, ako politik a či robíme všetci spoločne dosť ako spoločnosť.

Ako človek som presvedčený, že pre prírodu a pre uchovanie klímy robím maximum.
Mám vlastnú záhradu, kde si absolútne bez chémie pestujem vlastné ovocie a zeleninu, všetok bioodpad skončí taktiež v záhrade. V každodennom živote sa aj s rodinou snažíme žiť skromne, udržateľne a v súlade s prírodou. Minimalizácia odpadu a separácia je úplnou samozrejmosťou. Aktuálnu otázku energií takisto riešim udržateľne – záhradu polievame vodou z vlastnej studne, teplú vodu nám po väčšinu roka zohreje slnko, kúrim aj drevom, ktoré čiastočne pochádza aj z vlastnej záhrady. Minulú vykurovaciu sezónu som mal najnižšiu spotrebu plynu v histórii. V zime neprekurujeme, v lete vôbec nepoužívame klimatizáciu (ja dokonca ani v aute).

Aktuálne si už fotovoltikou vyrábam vlastnú elektrinu, jazdím na elektrickom aute kúpenom z druhej ruky a aj takto znižujem CO2 stopu.

Či robím dosť ako politik je už náročnejšia otázka. Každopádne idem príkladom, čo je úlohou politických reprezentantov. Snažím sa podporovať zmysluplné ekologické iniciatívy a v každom zákone hľadám aj aspekt ochrany prírody. Prioritne sa venujem verejným financiám a efektívnosti ich využitia. Ak sa bude menej plytvať pri nákupoch, automaticky bude profitovať aj príroda.

No a či robíme dosť proti zmene klímy ako spoločnosť? Nie, nerobíme. Energetická politika EÚ je samovražedná, presadzujú sa zákazy namiesto motivácií, vymýšľajú sa absurdity namiesto riešení zdravého rozumu. A na úrovni spoločnosti nám zásadne chýba aj skromnosť a úspornosť.

Jozef Kanuščák (SaS)

Témy životného prostredia a klimatickej krízy mi nikdy neboli cudzie. Poslancom NR SR som síce krátko, no odkedy pôsobím v politike, či už ako poslanec na rôznych úrovniach alebo zástupca strany, tak som sa zúčastnil niekoľkých stretnutí a odborných diskusií, ktorých cieľom bolo nájsť čo najefektívnejšie riešenia na zmiernenie dosahov klimatickej krízy. Každú diskusiu sme uzavreli tým, že je potrebné neustále uskutočňovať kroky na ochranu prírody, najmä ochranu podzemných vôd (vodozádržné opatrenia v mestách a obciach) a ochranu lesov, kde som sa osobne angažoval asi najviac.

Do dnešného dňa som podal niekoľko trestných oznámení za nelegálny výrub, prípady som komunikoval s enviromentálnou políciou a taktiež som asistoval pri kontrolách nelegálneho výrubu lesov. Som presvedčený, že sme sa dostali do štádia, v ktorom sa nikto viac nemôže tváriť, že klimatickej kríze nečelíme a všetko je v poriadku.

Pretože nie je, čoraz častejšie sme svedkami vĺn horúčav a suchých období spôsobujúcich požiare. Na druhej strane sú povodne, ktoré sú čoraz vážnejšie, silnejšie. Klimatická kríza tu je, sme jej súčasťou a je na zodpovednosti každého z nás, aby sme uskutočňovali kroky k zmierneniu jej dosahov.

Miroslav Žiak (SaS)

Najväčšie právomoci z vlády na riešenie klimatickej krízy má ministerstvo životného prostredia, ktoré patrí pod gesciu OĽaNO. Ako poslanec viem pomáhať najviac šetrením zdrojov. Teda využívať verejnú dopravu, najmä vlaky, neplytvať vodou a pod.

OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti

Eduard Heger (OĽaNO)

Klimatické zmeny sú jednou z najväčších výziev, ktorým naša planéta čelí, a aj Slovensko sa musí adaptovať, aby sme predišli možným následkom. Pravidelne sa zasadzujem o ekologickejšie Slovensko či už v domácej, alebo európskej politike.

Záujem o zelenú transformáciu zdôrazňujú aj naše opatrenia zahrnuté v pláne obnovy. Rovnako sme ako prvá vláda po dlhých rokoch presadili kľúčovú reformu národných parkov, zálohovanie PET fliaš a plechoviek, reformu stavebného odpadu, triedenie bioodpadu a mnoho iných zmien, ktoré pomôžu nášmu životnému prostrediu.

Aktuálne pripravujeme ďalšie opatrenia, ktoré nám pomôžu v boji so suchami, požiarmi či povodňami. Slovensko podporuje hlavný cieľ balíka „Fit for 55“, ktorý má v oblasti klímy ambíciu znížiť emisie v EÚ do roku 2030 aspoň o 55 percent.

Ku klimatickej kríze pristupujem so všetkou vážnosťou, lebo si plne uvedomujem, že sme zodpovední nielen za súčasné, ale aj budúce generácie. 

Vladimír Lengvarský (OĽaNO)

Odpoveď tlačového oddelenia: Ministerstvo zdravotníctva si plne uvedomuje význam boja s klimatickou krízou. Pričom je čoraz zreteľnejšie, že ochrana planéty je v prvom rade ochrana ľudského zdravia. Či už ide o extrémne prejavy počasia ako horúčavy, suchá či povodne.

Najviditeľnejšie kroky rezortu ku klimatickej zodpovednosti sú zakotvené v komponentoch plánu obnovy a odolnosti. Vo všetkých výzvach, v ktorých je to možné, zohľadňujeme klimatické ciele v duchu politík EÚ.

Ilustračným príkladom ja cieľ pri akýchkoľvek rekonštrukciách budov znižovať ich energetickú náročnosť. Pri dizajnovaní nových nemocníc zas máme na zreteli aj dostupné zelené riešenia v rozsahu, v akom to zariadenie umožňuje.  

Samuel Vlčan (OĽaNO)

Odpoveď tlačového oddelenia: Áno, okrem očisty rezortu od korupčných schém je ďalšou prioritou ministra Vlčana riešenie obnovy pôdy a zvyšovanie jej vodozádržnej schopnosti, čo je kľúčom na zníženie oxidu uhličitého v atmosfére a v konečnom dôsledku k spomaleniu globálneho otepľovania. Koncepcii ,,Pôda ako vodná a uhlíková banka“ sa venuje štátny tajomník agrorezortu Martin Kováč.  

Igor Matovič (OĽaNO)

Odpoveď tlačového oddelenia: Minister financií Igor Matovič ešte vlani vstúpil do Koalície ministrov financií pre klimatické opatrenia. Slovensko do tejto prestížnej medzinárodnej iniciatívy vstupovalo s tým, že pri prijímaní ekonomických opatrení bude zohľadňovať boj s klimatickou krízou.

Minister financií v októbri vo svojom príhovore ocenil prínos iniciatívy k budovaniu povedomia o dôležitosti agendy rezortov financií v riešení klimatických otázok. „Keďže nás čakajú dôležité reformy, uvedomujeme si zodpovednosť ministerstiev financií ako tvorcov hospodárskej a fiškálnej politiky pri riešení klimatickej krízy, ktorej čelíme,“ povedal a zároveň vyzdvihol ambíciu Slovenska napĺňať svoje klimatické záväzky. „Túto koalíciu vnímam ako kľúčového hráča pri formovaní úlohy ministerstiev financií ako hybných síl v tomto úsilí.“ Zároveň zdôraznil, že angažovanie sa v koalícii umožní Slovensku uplatniť najlepšiu medzinárodnú expertízu či kvalitnejšie implementovať plánované opatrenia na úrovni EÚ v rámci balíčka „Fit for 55“ a plánu obnovy.

Naším členstvom v koalícii sa Slovensko prihlásilo k tzv. helsinským princípom, ktoré ašpirujú napríklad na zohľadnenie zmeny klímy v makroekonomickej politike, fiškálnom plánovaní a rozpočtovaní.

Ministerstvo financií SR zároveň vytvorilo na rok 2022 ekokoncept, ktorého cieľom je znížiť spotrebu energií a vylepšiť systém separovania odpadu vo vlastnej budove. Chceme tak prispieť k ochrane prírody, znížiť množstvo zbytočného plastového odpadu a ušetriť energie.

Na základe novely zákona o odpadoch, orgány štátnej správy nebudú môcť od roku 2023 nakupovať nápoje s cieľom pitného režimu v jednorazových plastových obaloch. Ministerstvo financií sa rozhodlo ísť ostatným príkladom. V rámci konceptu ekoministerstva sme už teraz obstarali zariadenia na výrobu perlivej vody. Týmto krokom ochránime prírodu pred približne 9 360 kusmi PET fliaš ročne.

Na rok 2022 má ministerstvo financií naplánovaný významný projekt v oblasti šetrenia elektrickej energie. Starý typ trubicového osvetlenia (tzv. neónky) vymeníme za úsporné svetelné LED zdroje. Tento krok by mal ušetriť až 60 percent elektrickej energie. V pláne je aj inštalovanie termostatických hlavíc, ktoré pomôžu ušetriť na kúrení 20 percent súčasnej spotreby tepla. Takisto sme pre letnú sezónu 2022 pripravili systém centrálneho energomanažmetu (pevné rozsahy chladenia) klím v kanceláriách, čo prinesie úsporu 15 percent elektrickej energie.

Všetky tieto opatrenia nemajú len ekologický charakter, ale aj ekonomický. V závislosti od jednotlivých opatrení má každé jedno z nich okamžite alebo v horizonte niekoľkých rokov ušetriť aj verejné financie.

Ján Budaj (OĽaNO)

Odpoveď tlačového oddelenia: Ľudstvo žije od 28. júla na ekologický dlh. To je varovný fakt. Ešte horšie je, že Slovensko dosiahlo moment, odkedy už žije na ekologický dlh oveľa skôr: už od 3. mája. Ministerstvo životného prostredia preto okrem vlastnej agendy, o ktorej bude reč nižšie, podnecuje štátne inštitúcie a ministerstvá, aby odsunuli preč rezortné záujmy a znásobili úsilie zbaviť sa závislosti od fosílnych zdrojov, predovšetkým od uhlia, ropy a plynu. 

Už minulý rok minister životného prostredia Ján Budaj upozorňoval na problematiku výroby s extrémnou energetickou spotrebou. Tento rok sa potvrdilo, že táto extrémna energetická náročnosť je v hospodárstve SR rizikovým faktorom. MŽP sa usiluje o spoluprácu všetkých ministerstiev, pričom z hľadiska klimatickej krízy sú najdotknutejšími ministerstvo hospodárstva a pôdohospodárstva. Pre zlepšenie komunikácie a širokej spolupráce podnietilo MŽP vznik Rady vlády pre Európsku zelenú dohodu a aj stálu konferenciu: Energeticky nezávislé Slovensko. Na pôde oboch týchto odborných skupín sa chystá zásadný dokument z dielne MŽP, ktorý ministerstvo predloží ešte túto jeseň: klimatický zákon. Ten určí „cestovnú mapu“ krokov vlády a legislatívy na dosiahnutie našich klimatických cieľov. 

Už z predloženej a prijatej legislatívy spomeňme novelizáciu zákona o poplatkoch za emisie, ktorého sadzby za znečisťovanie ovzdušia neboli zvyšované 23 rokov(!). Ministerstvo podporuje pozitívne zmeny aj prostredníctvom dotovania prechodu priemyslu na nižšie spotreby energie, resp. zníženie produkcie CO. Podpora prúdi cez Envirofond a Modernizačný fond. Je pravdepodobné, že tento rok presiahne 160 miliónov eur. Okrem obmedzovania energetickej spotreby a zníženia emisií CO potrebuje Európa a Slovensko urýchliť prechod od fosílnych palív na obnoviteľné zdroje energie a obmedziť spotrebu. Transformácia energeticky náročnej výroby a pozitívne zmeny pri ochrane prírody a prírodných zdrojov pomôžu znížiť ekologický dlh. Dôležité je plnohodnotne využívať potenciál pohlcovania CO, ktorý máme v lesoch a pôdohospodárstve. V tomto zmysle je významnou reforma národných parkov, pri ktorej chce MŽP výrazne zvýšiť podiel prirodzeného, tzn. bezzásahového lesa. 

MŽP si získalo veľkú dôveru v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR. Zameriava sa na zvyšovanie energetickej účinnosti budov, ktorá je míľnikom Plánu obnovy a odolnosti SR. Komplexnou obnovou minimálne 30-tisíc rodinných domov, vrátane zlepšenia tepelnoizolačných vlastností, zateplenia striech, výmeny okien, je možné dosiahnuť úsporu na úrovni 40 percent a viac. Budovy v Európe sú zodpovedné za dve pätiny celkovej spotreby energie, a tak významne prispievajú k tvorbe emisií skleníkových plynov. V rámci Plánu obnovy a odolnosti SR je na rekonštrukciu rodinných domov určených 540 miliónov eur a na adaptačné opatrenia 155,9 milióna eur.

Podporujeme adaptačné opatrenia aj prostredníctvom Operačného programu Kvalita životného prostredia (OP KŽP). V rámci tohto projektu sú v procese implementácie projektov pre oblasť vodozádržných opatrení v sume 16,3 milióna eur (zo zdrojov EÚ) a pre oblasť protipovodňovej ochrany v sume 108,3 milióna eur (zo zdrojov EÚ). Aktuálne zazmluvnená suma v rámci realizovaných opatrení z OP KŽP za adaptačné opatrenia dosahuje sumu 124,5 milióna eur.

Andrej Stančík (OĽaNO)

Žiaľ, na Slovensku klimatická kríza ešte stále nie je hlavnou politickou témou, čo výrazne limituje možnosti toho, čo môže poslanec pre riešenie tohto problému robiť. Práve preto sa v rámci svojho mandátu snažím na tému čo najviac upozorňovať. Aktívne som podporoval petíciu iniciatívy Klíma ťa potrebuje, reformu národných parkov a rovnako aktívne budem podporovať a presadzovať čo najsilnejšiu verziu klimatického zákona, ktorý pripravuje MŽP. S ohľadom na extrémne horúčavy a ničivé požiare, ktoré dnes v Európe zažívame, individuálne zmeny každého z nás už nestačia – potrebujeme zásadné systémové riešenia v energetike, priemysle či doprave, ktoré budú predchádzať, no súčasne sa prispôsobovať následkom zmeny klímy.

Tomáš Šudík (OĽaNO)

Myslím si, že náš svet zažíva klimatickú krízu a sme toho každý deň svedkami. Čo sa týka mojej osoby, ja sa snažím žiť ekologickým spôsobom života. Často nakupujem oblečenie z druhej ruky v second-handoch, jazdím najmä mestskou hromadnou dopravou, často jazdím do práce do Bratislavy vlakom alebo zdieľanou dopravou, separujem odpad a keď idem na prechádzku do lesa, málokedy ju ukončím bez toho, aby som nepozbieral odpadky po nezodpovedných turistoch.

Čo sa týka mojej poslaneckej práce, v Národnej rade SR som ako jeden z mála poslancov podporil vyhlásenie stavu klimatickej núdze na Slovensku. Taktiež podporujem každý návrh zákona, ktorý pomáha zmierňovať dosahy klimatickej krízy. Musí nás byť takých v Národnej rade viac.

Lucia Drábiková (OĽaNO)

Ako človek sa snažím robiť maximum, čo je aktuálne v mojich silách. Na rokovania NR SR chodím prevažne vlakom. Nepotrpím si na „kvantá“ oblečenia a pokojne si nejaký kúsok kúpim aj v second-hande. Veci, ktoré už v našej rodine nepotrebujeme, posúvam ďalej ľuďom, ktorí ich ešte využijú. Zorganizovala som zbierku použitých vecí, ktoré som následne zaviezla do regiónov, kde ich potrebovali. Bol i prípad, keď telesne znevýhodnený mladý muž potreboval trojkolku, aby sa mohol pohybovať po meste, kde býva. Tú sa nám taktiež podarilo zohnať už používanú, avšak vo veľmi dobrom stave, kde stačilo spraviť drobné opravy, aby mohla slúžiť roky ďalej. Poctivo separujeme odpad a celkovo sa ho snažíme produkovať čo najmenej. Myslím si, že to, ako sa nám podarí zvládnuť klimatickú krízu, je na postoji každého jedného z nás k tomu, ako žijeme.

Čo sa týka politických aktivít na zvrátenie klimatickej krízy, mojou doménou je predovšetkým sociálna oblasť, takže priame riešenia, napríklad na zníženie emisií, na šetrenie vody alebo na vodozádržné opatrenia, nechávam na ľudí, ktorí tomu rozumejú a venujú sa tejto téme aj odborne. Plne ich však podporujem a v prípade prerokovania v NR SR za ne rada zahlasujem. V sociálnej oblasti som za systémové a udržateľné riešenia, ktoré taktiež môžu pomôcť k tomu, aby sa klimatické zmeny podarilo dostať pod kontrolu.

Ján Szöllös (OĽaNO)

Ako politik robím v tejto otázke to, čo je v súčasnom spoločenskom a politickom čase možné. V parlamente som doteraz pomohol presadiť prerokovanie petície Klíma ťa potrebuje a schválenie uznesenia k nemu. Aktívne sa taktiež zaujímam o problémy v regiónoch.

Ako odborník vo svojej vedeckej a expertnej činnosti sa tejto téme venujem viac ako tridsať rokov, najmä z hľadiska geografických aspektov využívania energetických zdrojov.
Zdôvodňoval som najmä nevyhnutnosť prechodu k obnoviteľným zdrojom energie a transformácie energetického mixu, ktorý Slovensko využíva týmto smerom, a navrhoval som zvýšenie energetickej bezpečnosti cestou zníženia závislosti od dovozu energetických surovín z jednej krajiny – Ruska.

Som spoluautorom Alternatívnej energetickej politiky Slovenska (1999), kde sme vyššie uvedené body navrhovali ako základné princípy pre tvorbu energetickej politiky nášho štátu. Participoval som na vypracovaní Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja Slovenska (2001).

To, že uvedené dokumenty skončili „v šuplíku“, bol jeden z motívov, prečo som sa rozhodol angažovať v politike.

Anna Andrejuvová (OĽaNO) 

Ako politik realizujem ochranu životného prostredia a klímy v NR SR, kde legislatívnymi zmenami podporujem rezort životného prostredia. Minulý rok sme schválili reformu národných parkov, vďaka čomu národné parky získavajú právnu subjektivitu a skutočnú ochranu podľa vzoru vyspelých krajín sveta. Zdravé lesy okrem iného viažu uhlík, zadržiavajú vodu, chránia pred suchom či eróziou pôdy, prinášajú rozvoj a prosperitu regiónov, podporujú udržateľný turizmus, zamestnávajú a pritom zachovávajú prírodné dedičstvo pre ďalšie generácie Slovenska.

V osobnom živote robím klasické veci, ktoré, predpokladám, robí bežne celá populácia, ide napr. o recykláciu, využívanie verejnej dopravy, nosenie si vlastnej tašky do obchodu, nákup v second-handoch, outletoch, darovanie vecí, ktoré nepoužívam, pitie vody z kohútika či využívanie sprchy namiesto kúpeľa. 

Kristián Čekovský (OĽaNO)

V parlamente aktívne podporujem návrhy, ktoré sa týkajú ochrany životného prostredia a zmeny klímy.

Spomeniem najmä reformu národných parkov, pri ktorej bol rozhodujúci každý jeden hlas. Keďže som bol spolupredkladateľ zákona, tak okrem podpory v parlamente som sa zúčastnil aj diskusií o reforme priamo v regiónoch. Jej prijatie znamená skutočnú ochranu národných parkov. Prvé výsledky už vidíme – v Slovenskom raji sa obmedzuje ťažba dreva a v Národnom parku Muránska planina sa od októbra zväčší plocha bezzásahového územia z 13 na 41 percent(!). 

Za mimoriadne dôležitý považujem aj zelený plán obnovy Slovenska, ktorý vypracovalo ministerstvo životného prostredia a v rámci slovenského plánu obnovy sme ho schvaľovali v parlamente. Počíta napríklad s masívnymi investíciami do energetickej úspornosti rodinných domov, podpory biodiverzity v chránených oblastiach či revitalizácie slovenských riek s cieľom zadržiavania vody v krajine a zmierňovania následkov sucha. 

Toto všetko prispeje k boju proti negatívnym následkom klimatickej zmeny.

V marci som zároveň ako jeden z mála poslancov hlasoval za vyhlásenie stavu klimatickej núdze. Napriek tomu, že parlament neprijal predložené uznesenie, vymenované riešenia sú dôkazom, že vláda a ministerstvo životného prostredia robia množstvo krokov v boji proti negatívnym následkom klimatickej zmeny.

Peter Kremský (OĽaNO)

Určite nerobím dosť a ani sa to nedá. Klimatická kríza sa totiž nedá zvrátiť, aspoň teda nie tu u nás v Európe. Vyplýva to zo stále rastúceho počtu obyvateľov sveta, ich rastúcich príjmov a zvyšujúceho sa životného štandardu, a tým aj vyšších a vyšších emisií škodlivých látok. Nedá sa urobiť dosť, to nie je v ľudských silách, dá sa však urobiť aspoň niečo.

Preto sa usilujem túto krízu aspoň o niečo spomaliť aj svojím účinkovaním v politike. Napríklad tlačím na podporu obnoviteľných zdrojov v energetike, v júni som presadil zmenu zákona o energetike, ktorá dovoľuje výstavbu desaťnásobne väčšieho solárneho alebo veterného zdroja elektriny bez povoľovania na ministerstve hospodárstva.

Snažím sa napomáhať rozvoju elektromobility tým, že vyzývam ministerstvo hospodárstva k podpore rozširovania nabíjacích staníc pre elektromobily, ako aj podporu nákupu elektromobilov najmä pre kuriérov, taxikárov, rozvozcov jedla, teda vozidlá jazdiace takmer výhradne v mestách, ale aj podporu elektrobusov. Tlačím aj na podporu geotermálnej energie, štiepky a obnoviteľných zdrojov vo vykurovaní namiesto uhlia, plynu a nafty.

Verím, že sa nám v Európe podarí znížiť emisie nie zakazovaním určitých technológií, ale podporou obnoviteľných zdrojov a čistých technológií tak, aby sa masovo rozšírili do každodenného používania a boli nielen čistejšou, ale aj lacnejšou alternatívou. 

Monika Kozelová (OĽaNO)

Klimatickú krízu považujem za veľmi závažný problém. Podporujem iniciatívy a aktivity za jej zvrátenie a som otvorená k zmenám, ktoré budú znamenať jej zmiernenie.

Momentálne sa zaoberám problematikou ochrany zvierat s ministerstvom poľnohospodárstva v súčinnosti s ministerstvom životného prostredia. 

Peter Dobeš (OĽaNO)

Je to ťažká otázka pre jednotlivca a pre politika – poslanca taktiež. Zvrátenie klimatickej krízy nie je jednoduchá problematika. Ide o komplexný súhrn, o globálne problémy, celosvetové riešenia medzi krajinami s cieľom zachrániť jednotlivé zložky ŽP. Pripúšťam, že ako politik treba robiť ešte viac pre zvrátenie terajšieho stavu. Cez spoluprácu politikov a občianskej spoločnosti. Vzájomne sa počúvať a v pluralite názorov dosiahnuť konsenzus v prijímaní rozhodnutí a opatrení pre dobro a prežitie na tejto planéte. Politici toto nezmôžu cez nariadenia.

Mám názor, že treba pôsobiť na zmenu myslenia ľudí cez príklady dobrej praxe samosprávy a školy – osveta, edukatívna činnosť. Začať od seba. Len zákazy a príkazy nepomôžu.

Treba viac zintenzívniť prácu pre zvrátenie klimatickej krízy, nielen preto, že „to teraz ide“. Územie SR je geograficky tzv. slovenská klenba, keďže nám voda z územia odteká. A teda za účinnej finančnej podpory štátu, smart stratégií budovať: vodozádržné opatrenia na zachytenie vody v krajine vytváraním hrádzok, jazier či vodných, pokojne aj malých, plôch. Na to sa viaže vodné vtáctvo, chov včiel, dostatok vody v napájadlách. Obnova lúk a pasienkov. Vysádzanie nových sadov a vinohradov so samozavlažovaním s využitím veternej energie na čerpadlá a vytiahnutie vody zo zeme do zásobníkov a samospádom zavlažovať. Hľadať riešenia proti vysychaniu korýt riek a zánik biotopov z dôvodu sucha a vyhynutia rýb a vodných živočíchov. Rozmýšľať vo vzťahoch, čo na čo vplýva.
Skúmať zemský povrch z hľadiska rozloženia prírodných a spoločenských javov a z hľadiska vzťahov medzi nimi.

Využitie alternatívnych zdrojov energií, rôzne studne, záchytné nádrže na dažďovú vodu, výhľadovo zapracovanie tejto podmienky k stavebnému zákonu a stanoviť podmienku cez stavebné povolenie, povinnosť zachytávať vodu zo striech stavieb. Termálne zdroje energií a ich využitie nielen pre cestovný ruch.

V oblasti legislatívy boli prijaté účinné zákony na ochranu a tvorbu životného prostredia. Na úrovni NR sa hovorilo veľa o deklarácii ku klimatickej núdzi. Problém vidím v prijímaní opatrení a vyhlášok z rezortov do praxe na základe už prijatých účinných a dobrých zákonov v oblasti ŽP. Veľmi vítam prijatie zákona o zálohovaných plastových obaloch, kde som ako politik tento zákon podporil.

Nielen cez občanov – ich zmenu myslenia, začať od seba, byť príkladom, ale aj cez štátnu správu a samosprávu je veľmi potrebné sa angažovať v tejto oblasti. A to minimalizovaním odpadov a ich spracovaním.

Nepozerať na seba a osobné potreby, ale zamerať sa pre dobro spoločnosti. Dnes sa viac zdôrazňuje osobný záujem, čo z toho mám ja, a nie spoločné dobro pre všetkých.
V prvom rade z faktického hľadiska aj keby Slovensko a dokonca aj celá EÚ dosiahli uhlíkovú neutralitu hneď na budúci rok, na klíme to nezmení prakticky nič, vo svete sú iní hráči v oblasti emisií, vznikajú navyše obavy, že EÚ sa vďaka týmto aktivitám pre klímu ženie do problémov s ekonomikou a konkurencieschopnosťou v rámci sveta (napr. od 2025 by sa reálne mali prestať vyrábať autá so spaľovacími motormi, no ťažko povedať, ako si bežní ľudia majú zarobiť na elektromobily). Táto výzva mi pripadá v duchu súčasnosti, keď sa všetci mladí bijú za záchranu planéty, ale trochu im uniká realita väčšiny bežných ľudí okolo nich.

Ďalej ide o to, že ide o príliš všeobecné vyhlásenie, ktoré nepomenúva konkrétne problémy. Oveľa viac by podľa môjho názoru pomohlo, keby sa na kompetentných tlačilo v konkrétnych oblastiach, pokojne aj v menšom meradle. V prípade Slovenska predovšetkým v rámci poľnohospodárstva, ktoré je v katastrofálnom stave, s tým spojenými pozemkovými úpravami (často nezvládnuté), ale takisto v oblasti školstva, ktoré by už v deťoch vybudovalo základný vzťah k okoliu a krajine, keď už k tomu nedôjde z rôznych príčin v rodinách.

Chcem tým len povedať, že sa trochu preskakuje základný stupeň v boji za záchranu planéty a miesto toho sa podpisuje petícia za petíciou a pochoduje po námestiach s často minimálne otáznymi požiadavkami.

Za ľudí

Jana Žitňanská (Za ľudí)

K téme klimatickej krízy sa snažím pristupovať zodpovedne, no taktiež realisticky, preto sa obávam, že jej skutočné zvrátenie nie je v rukách len politikov. V Národnej rade som hlasovala za vyhlásenie stavu klimatickej núdze. Práve ten mohol podnietiť spoločnosť, aby sa zomkla v podnikaní konkrétnych a efektívnych krokov, ktoré by napokon reálne mohli odvrátiť hrozby vyplývajúce zo súčasného stavu nášho životného prostredia a aj následne nastaviť politiky v tejto oblasti, ktoré by boli kontinuálne bez ohľadu na výmenu vlád.

Žiaľ, návrh sa nedočkal dostatočnej podpory kolegov. Ako politik – jednotlivec som sa zasadzovala za zmenu v prístupe k životnému prostrediu už v čase môjho pôsobenia v Európskom parlamente – k reformám, ktoré som podporovala, patrilo znižovanie objemu plastov, boj proti potravinovému odpadu (vrátane inovatívnych nápadov ako sú verejné chladničky) či výroba a predaj trvácnejších a ľahšie opraviteľných tovarov, ktoré zas v konečnom dôsledku znamenajú menej odpadu, vrátane elektro a plastového odpadu. Podporujem ciele návrhov „Fit for 55“ a vždy sa snažím ísť príkladom – recyklujem, snažím sa nakupovať lokálne, obmedzujem konzumáciu mäsa a voľný čas radšej trávim v prírode, než pred televízorom či počítačom.

Okrem toho ma vždy veľmi poteší, keď je akýmsi vedľajším efektom niektorého z mojich návrhov sociálne zameraných zákonov aj pozitívna zmena pre životné prostredie – napríklad lepšia prístupnosť železničnej prepravy pre osoby s ŤZP v sebe skrýva možnosť ekologickejšieho cestovania pre všetkých bez rozdielu. Som vždy pripravená hlasovať za každý zmysluplný návrh, ktorý pomôže v boji proti klimatickým zmenám.

Sme rodina

Jaroslav Karahuta (Sme rodina)

Ťažko je hodnotiť samého seba, ale z pozície poslanca NR SR a predsedu Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie NR SR si myslím, že som urobil v rámci svojich kompetencií asi maximum.

Som spoluautorom Programového vyhlásenia vlády, kde sme jasne deklarovali záujem o riešenie klimatických zmien, opierajúc sa hlavne o európske partnerstvo a záväzky Slovenskej republiky, ako plnohodnotného členského štátu EÚ. V rámci výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pristupujem ku každému legislatívnemu predpisu, ktorý má bezprostredný alebo nepriamy dosah na klimatické zmeny, zodpovedne, zohľadňujúc a berúc do úvahy naše klimatické, environmentálne, ale aj ekonomické potreby a záujmy.

Som rád, že v marci 2021 prebehla v NR SR obsahovo a časovo najväčšia diskusia týkajúca sa klimatických zmien v rámci prerokovania petície Klíma ťa potrebuje, kde som viedol niekoľko mesiacov aktívnu komunikáciu so signatármi tejto petície a bol som aj spoluautorom uznesenia, ktoré bolo prijaté v snemovni väčšinou hlasov poslancov NR SR. Mrzí ma, že v rámci uznesenia nebol spomenutý stav klimatickej núdze, ktorý som navrhoval prijať s podmienkou stanovenia merateľných ukazovateľov, majúcich bezprostredný vplyv na zmenu klímy.

Ľudová strana Naše Slovensko

Miroslav Urban (ĽSNS)

Mal by som pokrytecky odpovedať, že ako občan separujem odpad, poctivo odovzdávam zálohované PET fľaše, šetrím vodou, jazdím na plug-in hybride, cestujem vlakom, pestujeme vlastnú zeleninu... Reálne však priznávam, že na odvrátenie klimatickej krízy nerobím prakticky nič. Provinčný opozičný poslanec na globálne problémy nemá zásadný vplyv.

Takéto problémy sa musia riešiť na celosvetovej úrovni, zelené programy Európy sú často len divadlo a ak pripočítame ignorantov potenciálnych klimatických zmien počnúc USA a končiac rozvíjajúcimi sa ekonomikami, tak sme v slepej uličke. Naviac tu máme nezmyselnú vojnu na Ukrajine, ktorá spôsobuje nepredvídateľnú energetickú krízu, vraciame sa späť k fosílnym palivám, odmietame jadrovú energiu, plyn a, naopak, podporujeme napríklad dodávky skvapalneného plynu tankermi, pričom takýto jeden tanker na výlete z USA či Kataru do EÚ spáli tisícky ton nafty. Slovensko je príliš bezvýznamné, aby ovplyvňovalo politiku klimatickej krízy. Naša arogantná civilizácia zameraná na zisk sa zničí sama. 

Smer – Sociálna demokracia

Jana Vaľová (Smer-SD)

Pre životné prostredie v súčasnosti určite nerobíme dosť, je však dôležité prehodnotiť, čo sme pre to urobili už doteraz. Známym faktom je, že v celej Európe čím ďalej, tým viac ubúda zelene a pribúda betónových plôch a Slovensko nie je výnimkou. Mohli by sme to eliminovať a obmedziť to napríklad aj zmenou stavebného zákona – povinnosťou ponechania rovnakej plochy zelene ako je plocha výstavby.

Ďalšou oblasťou sú elektrárne. Veterné elektrárne napr. okrem iných negatívnych vplyvov spomaľujú rýchlosť vetra, ktorý ovplyvňuje zrážky. Podľa dostupných informácií presadila v tejto súvislosti izraelská ministerka životného prostredia zákaz výstavby ďalších veterných elektrární v Izraeli. Vodné elektrárne a iné stavby na vodných tokoch veľmi nepriaznivo ovplyvňujú celý ekosystém riek. Bohužiaľ, pri honbe za biznisom a astronomickými zárobkami sú neoverené domnienky týkajúce sa tejto oblasti bez dlhodobých analýz a štúdií pertraktované ako ekologicky nezávadné, priam prospievajúce životnému prostrediu.

Každý z nás by však mal začať od seba a osobne prispieť k zvráteniu klimatickej krízy. Príkladov je veľa, spomeniem jeden z recyklácie – s plastovými taškami má príroda pri ich rozklade veľmi ťažkú prácu. V tomto prípade sa môžeme napr. vrátiť k šitiu platených tašiek a iných produktov z už nenosených odevov, tak ako to robili naše babičky. Vráťme sa k procesom a veciam, ktoré neboli jednorazové, boli ekologické, prakticky preverené a s určitosťou vieme posúdiť ich vplyv na životné prostredie.

Ján Ferenčák (Smer-SD)

Zmena klímy je pre Európu a svet existenčnou hrozbou, aj preto ako primátor Kežmarku a člen Európskej komisie stojím dlhodobo za podnecovaním ambicióznych opatrení v tejto oblasti. V roku 2019 Kežmarok získal titul Enviromesto, pričom z množstva našich aktivít najviac zarezonoval projekt Cyklochodník okolo mesta, ktorého hlavnými cieľmi sú podpora nemotorovej dopravy zvýšením atraktivity cyklistiky a zníženie znečistenia ovzdušia.

Uskutočnili sme aj efektívne protipovodňové opatrenia na miestnych vodných tokoch a vypracovali projekt Smart Green City Kežmarok s cieľom využitia moderných technológií pre zlepšenie kvality životného prostredia.

O pár týždňov spúšťame prevádzku novej kompostárne slúžiacej na opätovné ekologické spracovanie biologicky rozložiteľného odpadu a v poslednej fáze je aj realizácia geotermálneho vrtu, vďaka ktorému mesto môže získať obnoviteľný zdroj energie, ktorý by bol využívaný pre účely vykurovania a prípravy teplej úžitkovej vody pre niekoľko tisíc domácností.

Nezaradení poslanci

Romana Tabak (nezaradená)

Áno, robím a vždy podporím akúkoľvek iniciatívu, ktorá sa týka klimatickej krízy. Zároveň hlasujem za akúkoľvek legislatívnu zmenu a aktívne spolupracujem so Sadhgurum, aby sme ako Slovensko urobili čo najviac pre záchranu našej pôdy.

Tomáš Valášek (nezaradený/Progresívne Slovensko)

V mene Progresívneho Slovenska som predložil do NR SR návrh vyhlásenia klimatickej núdze. Tento návrh sme považovali za mimoriadne dôležitý a preto sme celé hnutie intenzívne pracovali na získavaní podpory aj od iných strán.

Zelené témy sú pre PS kľúčové. Ak chceme ako krajina uvažovať o pokroku v akejkoľvek oblasti, musí byť spoločným menovateľom všetkých zmien ohľad na životné prostredie a úprimná snaha odvrátiť klimatickú krízu. PS je jedinou stranou na Slovensku, ktorá považuje klimatickú krízu za svoju prioritu. 

Vyhlásenie klimatickej núdze zo strany parlamentu by bolo jasným signálom, že si poslanci a poslankyne uvedomujú, o aký závažný problém ide. Ak však 

takéto uznesenie nemá zostať len súborom pekných slov a sľubov, musí obsahovať 

konkrétne ciele a dátumy, dokedy budú realizované. Zabezpečiť, aby opatrenia boli spravodlivé k ľuďom, nielen rozdávali peniaze firmám. Parlament by mal taktiež zaviazať vládu, aby odteraz dôsledne posudzovala vplyv všetkých zákonov na klímu a reformovala všetky existujúce protichodné politiky. 

 
Uznesenie o vyhlásení stavu klimatickej núdze bolo jedným z najdôležitejších zákonov, ktoré kedy v Národnej rade boli. Preto sme o ňom s partnermi komunikovali viac než tri mesiace – ja som mal niekoľko rozhovorov s premiérom Hegerom, kolegovia komunikovali s ministrom životného prostredia Budajom, rokovali sme so stranou SaS a rozprávali sme sa aj s viacerými poslancami v OĽaNO či Za ľudí. Tento boj však nevzdávame a v snahách odvrátiť klimatickú krízu budeme pokračovať.