Matt Damon, Jodie Comer, Ben Affleck a Adam Driver žiaria v historickej dráme, ktorá sa nebojí preliať krv.
Ridley Scott pred a počas pandémie natočil dva filmy. O mesiac uvidíme House of Gucci, no dúfali sme, že The Last Duel nebude len nejakým menším projektom, ktorý prefrčí „pod radarom“ a nikto ho nezaznamená.
Dúfali sme, že režisér potvrdí, že to má stále v sebe, a nepôjde o ďalšie sklamanie typu Exodus. Táto historická dráma sa mu však podarila. Aj keď je pravda, že The Last Duel rozdelí divákov na dva tábory. Našťastie my patríme k tým spokojnejším.
Jednoduchý deň, komplexná štruktúra
Dej rozpráva o panošovi menom Jean de Carrouges (Matt Damon) a jeho priateľovi panošovi Jacquovi Le Gris (Adam Driver). Spoločne sa ocitnú v náročnej bitke, ktorú takticky Carrouges nezvládne, a tak sa musia vrátiť k svojmu grófovi Pierrovi (Ben Affleck) s neuspokojivým výsledkom. Pierre sa spriatelí s Le Grisom, zatiaľ čo čoraz viac opovrhuje Carrougeom.
Ten je v nelichotivej finančnej situácii, a tak neustále podniká jednu vojenskú výpravu za druhou, aby si v mene kráľa zarobil peniaze. Na jednej z týchto výprav spozná dcéru bývalého zradcu Francúzska. Marguerite de Thibouville je nádherná a inteligentná žena, ktorá potrebuje muža s hodnotným francúzskym menom, nie meno rodiny zradcov krajiny. Rýchlo sa zosobášia, no problém nastane už pri vene.
Pozemok sľúbený Carrougeovi musel Margueritin otec predať grófovi Pierrovi. Ten ho následne daroval Le Grisovi. To zhorší vzťah všetkých zúčastnených a dostane ich až na kráľovský súd. Nepotrvá dlho a ich vzťah sa prepadne ešte hlbšie. Le Gris sa totiž zamiluje do Carrougeovej manželky Marguerite a v deň, keď je na statku celkom sama, ju znásilní.
Na film sa môžeme pozerať z viacerých hľadísk, no tým najzaujímavejším je samotná štruktúra rozprávania príbehu. Dej je vyobrazený z pohľadu všetkých troch hlavných postáv. Najprv sa naň pozeráme očami Carrougea, následne očami Le Grisa a na záver sa na to pozeráme tak, ako sa to skutočne stalo, a teda očami obete Marguerite.
V prvom rade musíme pochváliť scenár od Matta Damona a Bena Afflecka. Chalani prišli s originálnym konceptom. Obohatili ho o rôzne maličkosti a detaily, ktoré menili podstatu príbehu. V jednotlivých verziách príbehu si môžeš všimnúť veľké rozdiely v správaní postáv, ale aj v tom, aké slová používajú.
Muži, samozrejme, zveličujú svoje skutky a vidia niektoré udalosti úplne inak ako tí druhí, pričom radi preháňajú a klamú. Ide o výraznejšie scény, ktoré postupne znásobujú divácky zážitok a význam tejto konštrukcie príbehu.
Traja rozliční ľudia, tri rozličné pravdy
Zakaždým sa na rovnakú udalosť pozrieš očami inej postavy a zistíš, že sa vlastne udiala o čosi inak. V niektorých prípadoch sa však ani nedozvieš, ako sa v skutočnosti odohrala, a tak si môžeš vybrať len medzi tým, ktorá verzia príbehu je pravdepodobnejšia. Tá od nebojácneho rytiera Carrougea, ktorý je však výbušný, necitlivý a urážlivý, alebo tá od Le Grisa, ktorý je síce inteligentný, no svet vníma výhradne svojimi očami.
Veľmi sa nám páčili dialógy, ktoré menili podstatu príbehu a charakter postáv. Niektoré scény majú tri verzie toho, ako sa udiali a občas sa zmenia len zámená, čo stačí na to, aby si sa o danej postave a jej charaktere dozvedel viac. Pozorne si teda všímaj dialógy, reč tela postáv, prácu s hlasom a každé jedno slovo, ktoré utrúsia. Aj obyčajné „ja mám plán“ namiesto „my máme plán“ v dôležitej scéne vypovedá o tom, aká je dynamika vzťahu medzi dvomi postavami.
Po dvoch verziách príbehu z pohľadu mužov nasleduje pravdivý pohľad na udalosti, ktorý dopĺňa rôzne medzery v deji a ukazuje skutočnosť. A tá je celkom depresívna. Nielenže sa pozeráme na Francúzsko v 14. storočí, keď bola spoločnosť postavená na úplne iných pravidlách a zvykoch, a preto musíš znášať nehumánny a zaostalý prístup k ženám.
Ukazuje sa tu, ako odlišne vnímajú muži svoje správanie a svoj charakter oproti tomu, akí sú v skutočnosti. Miestami je až desivé zistiť, že sa Carrouges vníma ako milujúci a nežný partner, ktorý stojí pri svojej manželke, hoci je v skutočnosti drsný, neempatický a nebezpečný. Ešte bolestivejšie je sledovať scénu znásilnenia z pohľadu Le Grisa. Ten to vnímal tak, že sa Marguerite ani nebránila a jej „nie“ bolo iba naoko.
Film v skutočnosti nie je o znásilnení ako takom
Keď následne vidíš, ako to prebiehalo v skutočnosti a ako sa pritom Marguerite cítila, spomenieš si na množstvo ženských výpovedí o tom, ako ženy pri znásilnení trpia a ako si muži zvyknú odpoveď „nie“ z nejakého dôvodu vyložiť ako „áno“. Scenáristi a režisér tak emotívne a skvelým filmárskym spôsobom odkazujú na to, s čím sa stretávajú znásilňované a obťažované ženy.
ZOZNAM: Najlepšie nové seriály a filmy v novembri 2023 (Kino + streaming)
7. novembra 2023 o 12:30
The Last Duel nie je filmom o dokazovaní viny a neviny v prípade znásilnenia. Je o tom, ako odlišne tieto udalosti vnímajú traja ľudia a aký je priepastný rozdiel medzi tým, ako sa vnímajú muži v očiach žien. Súvisí to s falošným pocitom mužskosti, nespravodlivosťou medzi pohlaviami a nezaslúženými výhodami mužov vo vzťahoch a komunikácii.
Ridley Scott vynikajúcim spôsobom poukázal na jeden zo základných problémov pri konfliktoch medzi mužmi a ženami a vniesol do konverzácie zaujímavé body o tom, akoby sme k riešeniu konfliktov mali vôbec pristupovať.
Bohužiaľ, než sa k tejto pointe dostane, trvá to až príliš dlho. The Last Duel má dve a pol hodiny a občas je to bolestivo cítiť. Chápeme, že bolo potrebné vykresliť jednotlivé scény z troch uhlov pohľadu, no aj napriek tomu si myslíme, že film by mohol byť o pol hodiny kratší.
Táto štruktúra je dvojsečnou zbraňou. Na jednej strane dovoľuje tvorcom urobiť s postavami veľmi zaujímavé odhalenia a budovať príbeh nekonvenčným spôsobom, na druhej strane priamo úmerne spôsobuje to, že sa stopáž filmu príliš veľmi naťahuje. Ťažko povedať, nakoľko úderné by boli niektoré scény a celkový koncept rozprávania príbehu, ak by sa film rázne skracoval.
V zásade tak pôjde o to, či ti dĺžka bude prekážať alebo si sledovanie filmu budeš užívať. A podobne sa dá asi vnímať aj táto recenzia, ktorej dĺžka priamo zodpovedá komplikovanému opisu a analyzovaniu filmu. Ak by bola kratšia, nedokázali by sme v nej rozobrať podstatné aspekty drámy.
Čo sa týka toho, do ktorého tábora sa radíme, tak sme jednou nohou v prvom a druhou v druhom tábore. Z väčšej časti sme si však film užili. Okrem zaujímavého spracovania príbehu za to môžu aj skvelí herci. Matt Damon, Ben Affleck, Adam Driver a aj Jodie Comer sú do jedného úžasní. Vôbec nám neprekážalo ani to, že hrajú Francúzov hovoriacich americkou, respektíve britskou angličtinou.
Vynikajúci soundtrack a herci v príliš dlhom filme
Vynikajúci bol aj soundtrack, ktorý dokázal obohatiť dianie na plátne v tichších pasážach či dialógoch, ale aj v bojových scénach. V závere sme vďaka spojeniu hudby a napínavého diania ostali ako prikovaní v kreslách a nedočkavo čakali, ako sa to skončí. To je jedna z devíz snímky, ktorá nie je úplne predvídavá a nepôsobí ako rozprávka, v ktorej sa nutne musí všetko skončiť dobre.
Čo sa bojových scén týka, niekoho zamrzí, že ich nie je veľa a až na výborné finále sú aj veľmi krátke. V priebehu filmu uvidíš nejaké 2-3 minúty súbojov a následne ťa čaká veľké finále, keď si obe hlavné postavy zmerajú sily v súboji na život a na smrť. Ten sa Ridleymu veľmi vydaril. Súboj Damona s Driverom je prehľadný, nesmierne fyzický a drsný.
Kamera nás počas celého filmu ani raz nesklamala a tvorcovia si zaslúžia pochvalu aj za kvalitnú réžiu a strih, vďaka ktorému ani rozprávanie rovnakých scén nepôsobí nudne a identicky. Hlavný problém teda máme s dĺžkou filmu, ktorá môže mnohým zážitok pokaziť, a so scénou výsluchu.
Keď totiž vypočúvajú Marguerite a obviňujú ju z toho, že si znásilnenie buď vymyslela, alebo užívala, žena sa veľmi nebráni. Očakávali sme, že túto scénu Ridley využije na niečo silnejšie a emotívnejšie, čím by lepšie vyjadril ženské pocity z podobných obvinení, ktorým čelia aj v dnešnej spoločnosti.
Je nám jasné, že to snaha držať sa historických reálií zrejme nedovolila, ale myslíme, že scéne a celkovému vyzneniu filmu by to veľmi pomohlo. Zároveň by to zlepšilo emocionálnu zložku filmu a poskytlo divákom prvé zadosťučinenie v tomto neférovom príbehu zneužitej ženy.
V celom filme sme sa totiž nedočkali nejakej silnej konfrontačnej scény, kde by ktorákoľvek žena zmietla svojimi argumentmi muža a nereálny mužský pohľad na udalosti, v ktorých sa nachádzali. Samozrejme, možno to bol zámer tvorcov, ktorí nechceli Marguerite a divákom dopriať víťazný pocit, keďže o tom film ani nebol a snažil sa len zobraziť krutý a neférový stav vtedajšej spoločnosti.
The Last Duel je vydarená dobová dráma, ktorá skvelo zvládla navodiť historickú atmosféru Francúzska z konca 14. storočia. Pochváliť na nej môžeš viacero technických aspektov, herecké výkony, skvelé kostýmy aj súbojové scény, hoci ich nie je veľa.
Natočiť tento film nebolo z hľadiska výstavby príbehu jednoduché, no Ridleymu sa to podarilo a nám sa táto štruktúra deja veľmi pozdávala. Akurát by občas mohla byť údernejšia a celková stopáž snímky kratšia. The Last Duel, respektíve Posledný súboj, si od nás odnáša sedem a pol bodu z desiatich.
