Zbalila som si batoh a 11 dní cestovala sama po Slovensku. Je to naozaj nebezpečné?

„A to cestujete úplne sama? Nebojíte sa?“ To boli otázky, ktoré som počúvala počas svojej dovolenky najčastejšie. Prímorskú destináciu som totiž vymenila za sólo výlet po Slovensku.

Povedala som si, že to bude lacnejšie, nikdy som nebola na východe ani v Tatrách a pandemické opatrenia sú nevyspytateľné. Keďže nemám auto ani vodičák, plán cesty som prispôsobila vlakovým spojeniam, pobalila sa na 11 dní do jedného ruksaku a vydala sa na cestu. 

Nešlo o výstup na Mount Everest, no plánovanie aktivít bolo nevyhnutné a rovnako aj rezervácia ubytovania, s čím som si nechala poradiť od tých najpovolanejších, a teda od organizácie Košice Región Turizmus a OOCR Vysoké Tatry, ktoré mi zároveň zabezpečili aj ubytovanie. V Košiciach som bola ubytovaná v hoteli Crystal, neskôr bolo súčasťou môjho zážitku ubytovanie v típí na Ranči pod Ostrou skalou a výhľad na Vysoké Tatry som si každé ráno užívala v hoteli Slovan. 

Plán konkrétnych zastávok bol nasledujúci: Košice, Michalovce, Stratená, Telgárt, Vysoké Tatry, Žilina a ukončenie víkendom v Prahe. Mala som rozpísaný približný plán na každý deň, no počítala som s tým, že sa môže meniť. Mojím cieľom bolo užiť si dovolenku, posúvať hranice svojej komfortnej zóny a spoznať Slovensko.  

Ako to teda celé prebiehalo, splnili sa moje očakávania veľkého dobrodružstva a je sólo cestovanie v prípade ženy niečo, čoho sa treba báť?

Prvá zastávka: Košice 

Začala som vo štvrtok ráno na hlavnej stanici v Bratislave, a to takmer nástupom do nesprávneho vlaku. Nič hrozné by sa nestalo, keďže som mala týždenný lístok na vlak, s ktorým môžeš cestovať 7 dní naprieč krajinou za 29 €.

Odporúčané

Ako ušetriť na cestovaní po Bratislave? Najlepšie tipy 24. apríla 2024, 15:00

Skoro 6-hodinová cesta prešla oveľa rýchlejšie, ako som čakala. Od štvrtka do nedele bol mojím košickým domovom hotel Crystal, len pár krokov od slávnej košickej Tabačky. 

Vybalila som sa a vybrala sa spoznávať mesto. V momente, keď som uvidela Dóm sv. Alžbety, stála som s otvorenými ústami. Ani 20-minútový okruh mi nestačil na to, aby toto ohromenie opadlo. Som v Košiciach len pár hodín a v hlave si už balím veci z bratislavského bytu. 

Spoznávam mesto aj miestnych

Malebné uličky mesta, ktoré mi pripomínajú Taliansko – a v jednej z nich nachádzam čarovnú kaviareň Moja Malá Budapešť. Už keď sa mi zdá, že čakám na kávu príliš dlho, prichádza čašníčka s kávou a hovorí mi, že na mňa zabudla a že si mám dať niečo na ich účet. Milujem Košice a Košičanov.

Počas cesty vlakom som si upravila opis na Tinderi (aplikácia na zoznamovanie), kde som dala miestnym vedieť, že hľadám parťáka na pivo. Kým som dopila kávu, mala som jedného

dohodnutého. O pár hodín sedím v Tabačke, popíjam pivo, spoznávam domáceho, ktorého tu každý zdraví. Z diaľky si užívame koncert a po ňom sa presúvame k baru. Ani neviem ako, je po polnoci a s barmanmi zatvárame bar, akoby sme sa poznali už dlhé roky. Z pitia s východniarmi som mala obavy, no ráno sa po 4 hodinách spánku zobúdzam celkom svieža, bez väčších následkov. 

Na love za umením a najkrajším výhľadom na Košice

Piatok sa niesol v znamení zamračeného, až daždivého počasia, tak som sa vybrala objavovať mesto, umenie a miestne gastro. Po ceste za výstavou grafík Čiernych dier v Kasárňach Kulturpark som si obzrela street art, ktorým sú Košice celkom preslávené.

Kulturpark ma ohromil podobne ako Tabačka a zase si hovorím, prečo podobný priestor pre kultúru nemá aj hlavné mesto. Honbu za umením ukončujem v Kunsthalle a následne dopĺňam energiu quesadillou v kine Úsmev. Večer sa už spoznávam s novým parťákom Lukášom pri pive a limonáde v Dobrých Časoch. To som ešte netušila, čo ma s ním čaká.