Ako by to vyzeralo, keby sa celé Slovensko odrazu presťahovalo do Bratislavy? Doprava by skolabovala, ale v rebríčkoch by sme stúpli

Slovenské hlavné mesto je plné kontrastov a najmä ľudí. Bratislava sa za uplynulé desaťročia postupne menila z mesta v socialistickom štáte na čoraz modernejšiu európsku metropolu a zanechalo to následky aj na jej infraštruktúre. Centrum našej republiky sa pravidelne v rôznych rebríčkoch najbohatších regiónov objavuje na popredných priečkach.

Obyvatelia Bratislavy by sa so svojou kúpnou silou vraj dokázali rovnať aj zdanlivo oveľa bohatším oblastiam na západe Európy, a tak prestíž Bratislavy stúpa. Je jasné, že aj v hlavnom meste existuje tisíc nevyriešených záležitostí, ktoré spôsobujú obyvateľom aj turistom vrásky na čele a množstvo miest by si zaslúžilo poriadnu rekonštrukciu, avšak veci sa pomaly hýbu dopredu.

Onedlho dostane hlavné mesto novú autobusovú stanicu, pribúdajú developerské projekty a neďaleko Dunaja sa už stavia bratislavský Manhattan, kde raz vyrastie aj prvý slovenský mrakodrap. Bratislava však kvôli neustálemu náporu ľudí z celého Slovenska a aj pohraničných oblastí trpí, pretože jej infraštruktúra stovky tisíc ľudí navyše jednoducho nezvláda.

My sme sa preto rozhodli zájsť do extrému a spýtať sa otázku, ako by naše hlavné mesto vyzeralo, keby sa do jeho útrob odrazu presťahovalo celučičké Slovensko so svojou rôznorodosťou. Aj keď nevedno, aké vizuálne zmeny by viac ako 5 miliónov ľudí v Bratislave spôsobilo, štatisticky sme dokázali prísť na zaujímavé závery.

Obyvateľstvo

Na začiatku musíme vyriešiť otázku obyvateľstva. Vychádzať budeme z informácie, že 11. marca 2016 žilo v Bratislave presne 472 966 obyvateľov s trvalým pobytom. Informovali o tom Hospodárske noviny, ktorým informáciu poskytlo Ministerstvo vnútra SR. Nejdeme sa zaoberať viac ako 100-tisíc ľuďmi, ktorí do Bratislavy prichádzajú každý deň, pretože aj tí budú započítaní do našej mnohonásobne väčšej Bratislavy.

Dáta z Medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj spred dvoch rokov uvádzajú, že na Slovensku žije 5 428 704 obyvateľov. Keby sa teda celé Slovensko presťahovalo do Bratislavy, odrazu by malo naše mesto 11-krát viac obyvateľov, čo by pravdepodobne v jednotlivých sektoroch znamenalo katastrofu. Zatiaľ čo mestom s najvyšším počtom obyvateľov je Tokio s takmer 37 miliónmi ľudí, celoslovenská Bratislava by sa umiestnila tesne za kanadským Torontom. Preskočili by sme však mestá ako Barcelona, Kyjev, Budapešť a Bukurešť.

Automobilová doprava

Na území Bratislavy je zrejme najvyužívanejšou cestnou komunikáciou diaľnica D1. Nielenže spája viacero mestských častí, ale slúži aj ako dopravný uzol a brána na cestu do ďalších kútov Slovenska a Európy. Je jasné, že je motoristami mimoriadne vyťažovaná. V roku 2016 hovorili správy o tom, že v priemerný pracovný deň prešlo po bratislavskej diaľnici od 58-tisíc do 125-tisíc vozidiel.

Ak zoberieme do úvahy informácie od spoločnosti Market Locator, podľa ktorých v skutočnosti v Bratislave žije až 666 264 obyvateľov a pripočítame aj zostatok Slovenska, na tanieri by sme mali okamžite dopravný kolaps. Bez ohľadu na akékoľvek kapacitné problémy, ak by sme jednoducho znásobili počet áut o rozdiel medzi obyvateľstvom, odrazu by po bratislavskej D1 každý deň chodilo 464-tisíc až 1 milión áut.

Znie to síce absolútne katastroficky a nepredstaviteľne, ale keby sa odrazu do Bratislavy presťahovalo celé Slovensko, bez ohľadu na to, že počet áut v jednotlivých regiónoch je nižší ako v hlavnom meste, v najextrémnejšej situácii by bola diaľnica D1 zaplnená miliónom vozidiel. A to ani nehovoríme o centre mesta, kde by sa doslova doprava ani nehýbala a všetci by pravdepodobne začali jazdiť na bicykloch.

Hustota dopravy

Naše hlavné mesto zažíva každý druhý deň dopravný kolaps v momentoch, kedy sa do satelitných oblastí vydávajú desiatky tisíc pracujúcich ľudí. Len na základe údajov od spoločnosti TomTom sa dá zistiť, že v roku 2016 pritom nebola dopravná situácia v Bratislave až taká tragická v porovnaní s mnohými ďalšími svetovými mestami. Pri porovnaní cesty mestom bez akéhokoľvek zdržania a výrazného zdržania trvala druhá cesta v priemere len o 25% dlhšie.

V najväčšej rannej a večernej špičke dosahovalo zdržanie až o 50% viac času ako cesta prázdnou Bratislavou, a tak by doprava v hlavnom meste v súčasnom stave takmer 5,5 miliónov ľudí zaručene nezvládla. Ak stačí 666-tisíc ľudí na priemerné zdržanie vo výške 25% času navyše, 8-krát viac obyvateľov by znamenalo až 200% priemerné zdržanie navyše. Ba čo viac, cestovanie v rannej špičke by bolo pomalšie o 430 percent. Ak sa ti teda dnes zdá, že tvoje cestovanie po Bratislave je pomalé, náš hypotetický scenár by bola tvoja nočná mora.

Mestská hromadná doprava

MHD v Bratislave nefunguje vôbec zle a oproti mnohým európskym mestám sa môžu obyvatelia hlavného mesta spoliehať na relatívne spoľahlivé spoje, odhlianuc od situácie, keď v meste nasneží. V súčasnosti pritom po cestách premáva až 946 vozidiel mestskej hromadnej dopravy. Dohromady nájdeš v Bratislave 210 električiek, 173 trolejbusov a 561 autobusov, ktoré z času na čas nezvládajú nápor cestujúcich ani pri počte každodenných obyvateľov viac ako 666-tisíc.

Keby nás v Bratislave bývalo až cez 5 miliónov, dopravný podnik by musel výrazne zainvestovať. Ak by sme len vynásobili počet súčasných vozidiel nárastom obyvateľov, v Bratislave by na pokrytie dopytu bolo potrebných až 7500 vozidiel MHD, čo si asi nikto z nás nevie predstaviť. Už dnes premáva našich 946 vozidiel dosť často a pravidelne, a tak by sa 7500 autobusov, električiek a trolejbusov v meste ani len nepohlo a ľudia by mohli prestupovať z jedných dverí do druhých.

Hustota obyvateľstva 

Hustota obyvateľstva v Bratislave dosahovala na konci roka 2016 hodnotu približne 1160 obyvateľov na 1 kilometer štvorcový. Už vo vtedajšom stave bola hustota v Bratislave približne 10-krát vyššia ako hustota v rámci celého Slovenska, kde dosahovala len 111 obyvateľov na kilometer štvorcový.

Ak však všetkých obyvateľov Slovenska premiestnime do hlavného mesta a necháme ich žiť na rovnakej rozlohe, priamo v meste a bez ohľadu na konglomeráciu v okolí, odrazu by sme dosiahli hustotu obyvateľstva až približne 14 700 obyvateľov na kilometer štvorcový.

Zatiaľ čo mestom s najvyššou hustotou obyvateľstva podľa UN Habitat Data bola bangladéšska Dhaka so 44 500 obyvateľmi na kilometer štvorcový, celoslovenská Bratislava by sa dostala na úroveň filipínskej Manily a mierne preskočila marockú Casablancu. Útulné bratislavské kaviarničky by sa teda v prípade, že by hustota obyvateľstva vyskočila hneď 14-násobne, poriadne preplnili.

Národnostné zloženie obyvateľstva

Pri otázke národnostného zloženia obyvateľstva musíme síce vychádzať ešte z údajov z roku 2011, ale nepredpokladáme, že by sa to odvtedy mimoriadne zmenilo. Pred 7 rokmi žilo v Bratislave 90,85% Slovákov, 3,42% Maďarov a 1,32% Čechov. Ostatné národnosti nemali podľa ščítania obyvateľstva žiadny výrazný podiel na celkovej štatistike, avšak po preklopení zloženia celého Slovenska by Bratislava bola odrazu oveľa multikultúrnejšia ako dnes.

Podiel Slovákov by výraznejšie klesol na 80,7% a Bratislava by veľmi rýchlo dýchala maďarskou kultúrou. V našom hlavnom meste by žilo 8,5% Maďarov, ale oficiálne aj 2% Rómov, avšak desiatky tisíc Rómov uviedli v sčítaní slovenskú národnosť. Maličký podiel po 0,6% by predstavovali aj Česi s Rusínmi a na záver aj Ukrajinci s 0,1%.

Určite by bolo zaujímavé sledovať, ako by výrazná maďarská menšina ovplyvnila Bratislavu, pretože by sme v hlavnom meste mohli vidieť oveľa viac maďarskej kultúry a inštitúcií v maďarskom jazyku. Značný dopad by mali aj ostatné národnosti, ktoré by si dnes vo väčších počtoch v Bratislave trvalo hľadal len veľmi ťažko. V jednotlivých mestských častiach by pravdepodobne vznikali národnostné štvrte podobne ako v zahraničných mestách, a tak by sme tu síce nemali vlastný Chinatown, ale štvrť Magyarország by sa určite vytvorila.