Viachlasný horehronský spev sa dostal do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva.
Z hodín geografie určite vieš, že Slovensko sa môže pochváliť niektorými pamätihodnosťami, ktoré sa dostali do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Či už ide o drevené kostoly, Bardejov, Banskú Štiavnicu či napríklad Spišský hrad a jeho okolie, väčšina ľudí má prehľad len o hmotnom dedičstve. Slovensko však má už štyri zápisy, aj čo sa týka nehmotného dedičstva a práve k nim pribudol aj piaty - viachlasný horehronský spev.
Medzivládny výbor na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO tentokrát zasadal v Južnej Kórei a slovenská nominácia bola jedna z mála, ku ktorým neboli vznesené žiadne pripomienky. Viachlasný horehronský spev pochádza z oblastí Nízkych Tatier, Poľany, Veporských vrchov a Horehronia a pokiaľ si predstavíš skupiny bačov, ktoré si hlasno spievajú pri pasení oviec na opustenom kopci ďaleko od akejkoľvek dediny, vôbec nebudeš na omyle, no spev je dnes populárny najmä na folklórnych udalostiach. Horehronský spev je mimoriadne známy vysokými a hrdelnými zvukmi či diaľkou, do akej je schopný preniknúť. Po fujare, terchovskej muzike, gajdošskej kultúre a bábkarstvu na Slovensku tak máme už piateho nehmotného člena v svetovom zozname UNESCO. Na rok 2018 predložilo Slovensko tradíciu modrotlače v Európe spolu s Maďarskom, Rakúskom, Nemeckom a Českou republikou.