Byť hlásateľom nie je bežné povolanie. Ako sa k nemu dostať a čo je potrebné dodržiavať? Pýtali sme sa Andreja Zvolenského.
Každý fanúšik futbalu vie, že sa blíži zimná prestávka a svoju tohtoročnú derniéru zažíva aj naša reprezentácia. Počas pauzy bude čas nabrať nové sily, motiváciu, spamätať sa hlavne z nešťastnej kvalifikácie na MS 2018 a veriť, že sa neúspech napraví účasťou na ďalších významných podujatiach. Ak ste aspoň raz pozerali domáci zápas "Áčka", určite ste si všimli netradičné oznamovanie streleného gólu na Štadióne Antona Malatinského v Trnave. Jeho pôvodcom je Andrej Zvolenský. Pohybuje sa v kruhov SFZ, Spartaku Trnava a porozprával nám aj podrobnosti o práci komentátora. Čo všetko prináša, ako sa k nej dostal?
Dobrý deň, Andrej! V prvom rade veľmi pekne ďakujeme, že ste pristúpili k rozhovoru. Mohli by ste sa predstaviť čitateľom?
Mám 24 rokov a som rodený Trnavčan. V Trnave som prežil celý život, navštevoval som tu základnú aj strednú školu. Chodil som na Dopravnú priemyslovku, pretože otec chcel, aby som pracoval u neho v autodoprave. Po strednej škole som sa však rozhodol ísť na výšku, dva roky som navštevoval FTVŠ v Bratislave. V roku 2014 som dostal ponuku pracovať v novovznikajúcej Spartak.tv a uprednostnil som ju pred pokračovaním v štúdiu. Po dvoch rokoch, kedy som sa sústredil hlavne na prácu v televízii, som sa rozhodol, že začnem opäť študovať, tentokrát na UCM v Trnave v odbore masmediálna komunikácia, kde som momentálne v druhom ročníku. Asi budem večný študent. Voľný čas väčšinou trávim s priateľkou Kristínkou a rodinou, pretože to sú asi jediné osoby, ktoré ma dokážu na chvíľu odpútať od futbalu, čo u mňa vôbec nie je jednoduché.
Venujete sa komentátorskému remeslu. Poďme od začiatku, čo vás k nemu priviedlo, kde bol ten prvotný popud?
Priviedol som sa k nemu tak nejak sám. Už ako malý chlapec som si sám komentoval zápasy na hracej konzole a vždy ma to bavilo. Ako som spomenul, v roku 2014 som dostal ponuku nastúpiť do Spartak.tv, pôvodne ako redaktor. Hneď pri pohovore som dostal otázku, či v nedeľu nemám čas, že by som si mohol vyskúšať aj komentovanie. Keďže to bol odmalička môj sen, samozrejme som ihneď súhlasil. Komentoval som zápas trnavskej juniorky proti Šamorínu a po zápase som mal telefonát, že na pozíciu redaktora zoženú niekoho iného, že ja musím byť komentátor. Najskôr som komentoval iba juniorku a dorastencov, až po pár zápasoch som dostal príležitosť aj na zápase A-mužstva. Bol to pre mňa obrovský zážitok a nikdy na to nezabudnem. Komentoval som zápas Spartak – Trenčín a vyhrali sme 3:1.
Aké boli vaše začiatky? Pamätáte si váš prvý komentovaný zápas?
Na úplne prvý zápas si pamätám veľmi dobre. Bol to spomínaný duel juniorky Spartaka proti Šamorínu. Zápas sa skončil remízou 1:1 a pamätám si, že som mal trochu trému, ale rýchlo to opadlo. Na tento zápas som sa pripravoval asi 5-6 hodín, chcel som, aby bolo všetko tip-top. Keď mi po zápase volal šéf, pýtal sa ma, kde som všetky tie informácie vyhrabal. Ako začínajúci komentátor som sa osobitne pripravoval na každý jeden zápas. Po čase som prišiel na to, že to je neefektívne a spravil som si vlastný model prípravy, v ktorom som sa v priebehu týždňa už venoval skôr globálne celej súťaži ako jednotlivému tímu, a tak fungujem doteraz. Samozrejme, v začiatkoch som musel venovať príprave viac času ako dnes. Po troch rokoch mám už našu ligu zmapovanú celkom dobre, no stále nemôžete nič podceňovať. V prípade, že komentujem Európsku ligu, či po novom Slovnaft cup alebo reprezentáciu, opäť sa na zápasy potrebujem pripravovať osobitne, ale baví ma to. Človek sa vždy naučí niečo nové.
Venujete sa platforme Spartak.tv. Čo všetko zastrešujete a čo obnáša vaša práca?
Fúha. S našim technickým riaditeľom Mišom Konkoľom si už občas robíme srandu, že ak sa naučím ešte pracovať s kamerou, tak už budem robiť všetko. Ale nie. Primárne cez týždeň pracujem ako redaktor a mám na starosti reportáže o A-mužstve Spartaka Trnava. Okrem toho moderujem reláciu Z kabíny, kde pravidelne spovedám hráčov Spartaka o aktuálnych témach. Moderujem tiež naše pravidelné spravodajstvo, kde sa striedame traja kolegovia. Pomaličky sa priúčam aj strihu a réžii. Vrcholom mojej práce je samozrejme víkendové komentovanie zápasov Spartaka Trnava vo Fortuna lige. No a ešte obsluhujem vysielací softvér, takže by sa dalo povedať, že som také dievča pre všetko.
Vaše meno sa spája aj so SFZ, kde komentujete zápasy. Ako sa vôbec človek dostane k podobnej príležitosti?
Súvisí to s mojou prácou hlásateľa. S ľuďmi so SFZ som sa stretával počas reprezentačných zápasov. V lete hľadali niekoho, kto by pre nich komentoval pripravované streamy na oficiálnom YouTube kanále SFZ a oslovili ma cez Miša Konkoľa, či by som nemal záujem. Povedal som si prečo nie, predsa len opäť som sa mohol dostať do ešte širšieho povedomia ľudí. Musel som začínať prakticky od začiatku, veď prvý zápas, ktorý som komentoval, bol súboj dvoch štvrtoligistov v 1.kole Slovnaft cup-u. Zdá sa, že sú so mnou spokojní, keďže som dostal dôveru už aj na finále Challenge Trophy medzi našou 23-kou a Anglickom, čo bol pre mňa osobne veľký zážitok. Reprezentáciu nekomentujete každý deň a je jedno, či to je 21-ka, 19-ka alebo áčko. Vždy to bude niečo špeciálne. Dá sa teda povedať, že moje hlásenie na štadióne v Trnave a komentovanie pre SFZ sú dve spojené nádoby.
Každý verný fanúšik slovenskej futbalovej reprezentácie vás aspoň raz počul, aj keď o tom nevie. Váš hlas počuť počas diania na ihrisku v Trnave a špeciálne pri každom našom góle. Poteší vás poriadne zvučná odozva od fanúšikov? Nie na každých reprezentačných zápasoch vo svete sa dá takto pokričať.
Od prvého zápasu so Švajčiarskom, ktorý som hlásil, som sa vždy tešil na zápas reprezentácie práve pre tú odozvu po strelenom góle. Bohužiaľ, chalani z repre sa ma rozhodli trochu vytrápiť, pretože ďalší gól strelili až za rok v kvalifikačnom zápase proti Škótsku. Ale každé jedno hlásenie gólu si naozaj užívam. Pamätám si, ako som bol prvýkrát na futbale v Allianz Arene na zápase Bayernu Mníchov a počul som ten hukot po góle a odozvu na hlásenie miestneho hlásateľa. Vtedy som si tak hovoril, že toto by som si raz vyskúšal, že to musí byť bomba. A naozaj je to neskutočné, ak zakričím a odpovie mi 17-tisíc divákov, mám z toho vždy doslova zimomriavky. Musím sa priznať, že z každého gólu mám natočené video a veľmi často si ich, hlavne pred ďalším hlásením, púšťam ako takú motiváciu. Preto je mi trochu ľúto, že podobné veci zatiaľ nezažívam aj na zápasoch Spartaka, no verím, že aj tam bude časom na zápasoch opäť 10-tisíc divákov a ja si budem môcť užiť to hlásenie ako sa patrí.
Ako sa spätne pozeráte na kvalifikáciu na MS 2018 v Rusku? Verili ste až do konca? A čo domáci zápas s Maltou, aj vy ste v jednej ruke držali telefón a pozerali na skóre Slovinsko – Škótsko?
Po žrebe našej kvalifikačnej skupiny som bol optimista. Veril som, že aj proti Angličanom dokážeme minimálne doma uhrať bod a ostatní súperi boli pre nás zdolateľní. Osobne ma veľmi potešilo, že sme do skupiny dostali aj Slovinsko. Odmalička som v Slovinsku trávil letné prázdniny a futbalový klub NK Maribor je po Spartaku taká moja druhá srdcovka, takže som sa na konfrontáciu so Slovincami veľmi tešil. Dá sa povedať, že to bol pre mňa najočakávanejší zápas kvalifikácie. Domácu výhru 1:0 som si veľmi užil, pre mňa je to zatiaľ top reprezentačný zápas a zažil som po tomto zápase najväčšiu odozvu na moje hlásenie nielen priamo na štadióne, ale aj po zápase na sociálnych sieťach a podobne. Tento duel si určite budem pamätať už navždy. Mrzí ma, že sme nakoniec nedotiahli kvalifikáciu do úspešného konca, bohužiaľ, taký je futbal. Ale veril som aj po prehre v Škótsku, že to nejako zvládneme, že sa k nám prikloní šťastie. Po záverečnom hvizde som už rovnako ako všetci sledoval telefón. Veril som, že Slovinci nám pomôžu, skôr už som sa obával ostatných zápasov, ktoré nám nakoniec zahatali cestu do baráže. Je to obrovská škoda, naša reprezentácia by na šampionáte určite nebola len do počtu.
FC Spartak Trnava je aktuálne lídrom Fortuna ligy. Ste spokojný a veríte, že po dlhej dobe sa do Trnavy vrátia majstrovské oslavy?
Spokojný samozrejme som, veď sme prví a Slovan je o 8 bodov za nami, ale podobne ako tréner El Maestro, aj ja zastávam názor, že hovoriť o titule a majstrovských oslavách je ešte skoro. Víkendovým zápasom proti Slovanu sme uzatvorili prvú polovicu súťaže, keďže to bude šestnásty ligový zápas. Napriek tomu, samozrejme, v to v kútiku duše verím a už teraz sa s mojím dobrým kamarátom a klubovým fotografom Lukášom Grinajom veľakrát rozprávame o tom, aké by to bolo fantastické oslavovať titul. Nech sa deje čokoľvek, sme najfutbalovejšie mesto na Slovensku a ak by sme získali titul, zrejme by oslavy nemali konca kraja. Tomuto mužstvu a trénerovi verím, že sú schopní spraviť zo Spartaka Trnava ligového šampióna. Verím, že sú to oni, kto mi môže splniť ten sen, aby som si mohol zakričať, že sme majstri Slovenska. Cesta je to, ale ešte dlhá, no musím povedať, že tú doterajšiu som si neskutočne užil.
Kde sa vidíte o 10 rokov?
Desať rokov je dlhá doba, ale určite niekde na futbale s mikrofónom. Či to bude v Spartak.tv, RTVS alebo niekde inde, povedať neviem. Určite by som raz chcel komentovať majstrovstvá sveta či Európy takže verím, že sa mi to do tých desiatich rokov podarí. A samozrejme verím, že aj o 10 rokov budú môcť ľudia na Štadióne Antona Malatinského počuť po góloch Spartaka Trnava môj hlas.
Aktivity Andreja Zvolenského môžete sledovať aj na jeho Facebook stránke.
