Odkladáš si všetko na neskôr? Tak čítaj, ale hneď teraz.
Určite to poznáte, keď vám v škole alebo v práci pridelia väčší projekt, na ktorý síce dostanete niekoľko týždňov, no aj tak na ňom začnete pracovať až keď sa začína blížiť finálny termín. V strese a pod vplyvom obrovskej dávky kofeínu sa tak pustíte do práce, aby ste za pár dní (v tých horších prípadoch za jednu jedinú noc) stihli úplne všetko, na čo ste mali markantne dlhší čas. Výsledok preto často krát býva citeľne rozdielny od toho, aký od nás očakáva učiteľka alebo náš šéf.
Táto činnosť je odborne nazývaná prokrastinácia, inými slovami aj zlozvyk odkladania dôležitých úloh na neskôr, a to nás z času na čas vie dostať do poriadnych problémov. Prečo k nej teda inklinujeme a ako jej možno predchádzať?
One of my fav graphs on procrastination (by @james_clear) pic.twitter.com/khPkqfZ9DR
— Alex Osterwalder (@AlexOsterwalder) December 16, 2016
Ešte mám čas, nechám to na zajtra
Presne tak, načo dnes robiť niečo, na čom ešte zatiaľ nezáleží? A takto to celé začína. Najskôr samého seba pomocou lacného klamstva presvedčíme, že máme dostatok času a po každodennom opakovaní vyššie uvedených slov nakoniec zistíme, že nám na pridelený projekt nezostal takmer žiadny.
Ako píše jeden z popredných odborníkov na prokrastináciu, James Clear, za všetkým stojí konflikt medzi našim súčasným "ja" a našim budúcim "ja". Zatiaľ, čo jedno zaujíma okamžité uspokojenie, druhému záleží na uspokojení z dobre odvedenej práce, ktoré príde podstatne neskôr.
"Výskumy behaviorálnej psychológie odhalili fenomén nazývaný časová nesúdržnosť, čo vysvetľuje prečo nás prokrastinácia brzdí aj napriek dobrým zámerom. Časová nesúdržnosť súvisí s tendenciou ľudského mozgu ceniť si okamžité odmeny podstatne viac ako budúce odmeny."
Problém tkvie v tom, že prítomnému okamihu velí súčasné ja, takže to budúce ja nemá v danej chvíli takmer žiadnu moc. Termín, ktorý nastane za týždeň alebo dva, preto ignorujeme až dokiaľ nie je príliš neskoro. Ostrieľaný blogger Tim Urban tento moment označuje za príchod takzvaného "panického monštra". Keď nastane, v tom okamihu nás z ničoho nič začnú zaujímať dôsledky, ktorým budeme celiť, ak zadanú úlohu nestihneme v čas.
Why Procrastinators Procrastinate too funny but true! Tim Urban https://t.co/O1gsMHUiZf by @waitbutwhy pic.twitter.com/eKgajFkch5
— Steve Dimitriadis (@mestevie) February 26, 2016
"Keď si stanovuješ ciele - ako napríklad zhodenie z váhy, napísanie knihy alebo naučenie jazyka - robíš tak plány pre tvoje budúce ja. Predstavuješ si, akoby mal tvoj život vyzerať v neďalekej budúcnosti. Výskumníci zistili, že ak rozmýšľaš o tvojom budúcom ja, tak je pre tvoj mozog jednoduché vidieť hodnotu v uskutočňovaní činnosti súvisiacej s dlhodobými výhodami. Budúce ja si totiž cení dlhodobé odmeny," tvrdí James Clear. "Avšak, zatiaľ čo budúce ja stanovuje ciele, iba súčasné ja dokáže zrealizovať činnosť. Keď príde čas na rozhodnutie, tvoja voľba nie je v prospech tvojho budúceho ja."
"Budúce ja chce byť štíhle a fit, súčasné ja chce koláčik."
Nedostatok sebakontroly ale našťastie nie je niečo, s čím musíme žiť až do smrti. Stačí trošku vôle a ak z pohľadu dlhodobého časového horizontu zotrváme, bezpochyby sa to odrazí na úrovni kvality našich výsledkov, či už v škole alebo v práci. Trošku nižšie navyše nájdete niekoľko celkom užitočných tipov, ktoré vám pri urputnom boji s chronickým odkladaním môžu až prekvapujúco pomôcť.
How Willpower Works: The Science of Decision Fatigue and How to Avoid Bad Decisions https://t.co/Z0otrfuqSO
— James Clear (@james_clear) December 28, 2015
Pár tipov, ako sa zbaviť odkladania
Hoci existuje niekoľko overených trikov, vďaka ktorým vieme potlačiť prokrastináciu, bez spomínanej vôle a zotrvania sú aj tie úplne zbytočné. Je teda úplne jedno, či necháte smartfón v inej miestnosti alebo si komplexný projekt rozdelíte na menšie časti, bez náležitého odhodlania skončíte po pár dňoch presne tam, kde byť nechcete - pri odkladaní úloh.
- Rozdelte si úlohu na viacero menších: Ak dostanete za úlohu spracovať niečo naozaj komplexné, niečo, čo vám potrvá dlhšie ako jeden, dva alebo tri dni, dobrým riešením je delenie na menšie časti. Napríklad, pri písaní väčšieho textu si určíte 15-minútové intervaly (môžu byť kratšie, aj dlhšie, všetko záleží len od vašich preferencií), počas ktorých sa budete snažiť napísať určitý počet (100, 150, 200 atď.) slov.
- Eliminujte potenciálne rušivé vplyvy: Smartfón alebo tablet nechajte v zásuvke stolíka, respektíve v inej miestnosti, na počítači sa odhláste z Facebooku či iných sociálnych sietí a na pracovnom stolíku majte iba tie veci, ktoré potrebujete na realizáciu danej činnosti. Všetko ostatne vás totiž bude iba zbytočne rozptyľovať a ťahať k prokrastinácii.
- Uspokojte súčasné a budúce ja naraz: Ako? Tak, že si po niečom, čo vás priblíži k uspokojeniu budúceho ja, doprajete niečo, čo zase uspokojí súčasné ja. Dobrým príkladom tu môže byť kombinácia návštevy fitness centra a pozerania obľúbeného televízneho programu, čiže určitý spôsob odmeňovania. Po náročnom fyzickom pohybe a návrate domov sa pohodlne usadíte na gauč a siahnete po diaľkovom ovládači.
