Scientológia: Náboženská organizácia, sekta či nadnárodná korporácia?

Okrem faktického rozdelenia sveta (národy, krajiny, jazyky) je Zem taktiež rozdelená skrz spôsob, akým ľudia v danom regióne uvažujú, v čo veria a v čom vidia zmysel bytia. Vo svete fungujú najrôznejšie náboženstvá, hnutia a sekty. Niektoré sú do istej miery pre človeka prospešné, o iných sa to dá povedať len ťažko. Zatiaľ, čo na jednom konci sveta je vyzdvihovaný onen spôsob myslenia, na druhom je takéto zmýšľanie neprípustné. Zjednodušene by sme mohli povedať, že niekde je zmyslom života dvojposchodový dom na predmestí, auto v garáži, dve či tri deti a každoročná rodinná dovolenka. Inde zas ľudia hľadajú cestu v absolútnom oslobodení sa od všetkého materiálneho. Tak či onak, je to slobodný výber každého z nás a k jednotlivým životným filozofiám by sme mali byť dostatočne tolerantní. 

Hlavné sídlo v Los Angeles

Scientológia: Začíname

Dosť bolo však filozoficko-religióznej omáčky. Kým niektoré náboženstva tu sú s nami tisícky rokov a ich ciel a význam je každému z nás jasný, iné vznikli len nedávno a ich činnosť ako aj zámery sú stále predmetom vášnivých diskusií po celom svete. A jedným z nich je bezpochyby aj scientológia. Jej diskutabilita sa začína už pri samotnom určení, čo je scientológia. Ide o náboženstvo, hnutie, sektu či nadnárodnú korporáciu? A pravdupovediac, jednoznačná odpoveď na túto otázku dodnes neexistuje. Môže za to najmä rôznorodé vnímanie scientológie naprieč svetom. Kým v Spojených štátoch je vnímaná ako prospešná náboženská organizácia, vo Francúzku a Grécku je jej činnosť oficiálne zakázaná a u nás má štatút občianskeho združenia. Inak povedané, čo krajina, to rozdielny pohľad. Všeobecne je však v Európe vnímaná veľmi kontroverzne. Spornosť scientológie sa však u jej charakteristiky nekončí. Povedzme, že vás táto, nazvime ju organizácia zaujala a chcete zistiť, koľkože má vlastne po celom svete prívržencov. Zistiť presný alebo aspoň približný počet je nemožné. Zatiaľ, čo z radov predstaviteľov a prívržencov sa dozviete o 8 až 15 miliónoch členov, nezávislé zdroje, kritici a odporcovia spomínajú niekoľko stotisíc členov.  

Extrémna rozporuplnosť v číselných hodnotách vychádza najmä z nejasného určenia, kto je a kto nie je člen. Predstavitelia scientológie totiž pokladajú za člena každého, kto od roku 1954 absolvoval akýkoľvek scientologický kurz, i keď bol napríklad prvý aj posledný. Bližšie k pravde tak budú skôr nezávislé zdroje a kritici. Nejasnosť presného definovania a nemožnosť dohľadať konkrétny počet prívržencov ju podľa iných cirkví a združení vrhá na pole pseudonáboženskej organizácie. Uznávaný americký sociológ Stephen A. Kent o scientológii povedal: „Namiesto hádania, či scientológiu označiť alebo neoznačiť ako náboženstvo, považujem za oveľa užitočnejšie pozerať sa na ňu ako na nadnárodnú korporáciu s mnohými aspektami, z ktorých náboženský charakter má iba jeden prvok.“ Odkiaľ a za akým účelom však scientológia prišla?

Logo scientológie

Zrod

Za vznik jednej z najkontroverznejších organizácií v novodobých dejinách nesie plnú zodpovednosť americký predstaviteľ sci-fi literatúry Lafayette Ronald Hubbard (známejší ako L. Ronald Hubbard). Svetlo sveta uzrela scientologická filozofia v roku 1954 a v čase jej zrodu ju Hubbard charakterizoval ako základ nového svetového náboženstva. Jej hlavné sídlo sa momentálne nachádza v Los Angeles, ktoré slúži ako hlavný pilier celej scientologickej cirkvi. Jej štruktúra je pritom značne hierarchická. Hlavný „stan“ sa teda nachádza už v spomínanom L.A., nasledujú kontinentálne scientologické organizácie a pod nimi ešte lokálne cirkvi alebo združenia v jednotlivých štátoch po celom svete. Vzišla z tzv. dianetickej teórie, na ktorej sa taktiež podieľal L. Ronald Hubbard. Dianetiku opísal ako komplex myšlienok vypovedajúcich o metafyzických vzťahoch mysle a tela s cieľom priviesť človeka k duchovnému uzdraveniu. Prvú publikáciu pojednávajúcu o Dianetike vydal ešte v roku 1950 pod názvom „Dianetika – moderná veda o duševnom zdraví“. Podla Hubbarda je scientológia náboženstvo v čistom slova zmysle, pretože obsahuje všelijaké metódy a cesty ku zvýšeniu duševných kvalít jedinca. Či je to však skutočne jadro a zmysel celej dianetiky a teda aj scientológie, je vcelku otázne. Kritici a odporcovia totižto vidia za celou filozofiou len jeden veľký výmysel na zmanipulovanie čo najväčšej masy ľudí. Na tieto myšlienky sa viac pozrieme v nasledujúcich odsekoch.

Ale kým vlastne L. Ronald Hubbard bol? Narodil sa v roku 1911 v bohom zabudnutej Nebraske v rodine vojenského dôstojníka a vysokoškolskej profesorky. Po skončení strednej školy sa rozhodol pre štúdium stavebníctva na George Washington University. Vysokú školu po roku napokon opustil, aby sa začal živiť ako pilot a spisovateľ. Do písania sa čoskoro natoľko zamiloval, že písal pre rôzne časopisy, až sa postupom času preorientoval na plnohodnotné vydavateľstvá. V začiatkoch písal najmä vedecko-fantastické, detektívne a westernové príbehy. Krátko pred dosiahnutím štyridsiatky sa však otočil o 180 stupňov a z vymyslených príbehov sa začal sústrediť na štúdium filozofických smerov, náboženstiev a ľudskej psychiky, z čoho vyšla už vyššie spomínaná kniha o Dianetike, ktorá o pár rokov položila základy scientológie. Prevažnú väčšinu svojich diel napísal v rokoch 1930 až 1980 a že ich nebolo málo dokladá aj Guinessova kniha rekordov, ktorá L. Rona Hubbarda vyhlásila v roku 2006 za najplodnejšieho a najprekladanejšieho autora všetkých čias. Za svoj život publikoval neuveriteľných 1084 diel, ktoré boli preložené do 71 jazykov. Spisovateľského ducha mu tak nemožno zaprieť.

Zakladateľ Lafayette Ronald Hubbard

Filozofia, náboženstvo, idea

V čom ale vlastne tkvie celý zmysel tejto kontroverznej organizácie? Aký prínos má pre jej členov, čo hlása a aká je jej filozofia? Na internete je celý rad najrôznejších výkladov, teórií a opisov, no pre bežného smrteľníka, ktorý hľadá len jednoduchú odpoveď, mi osobne prídu všetky natoľko zdĺhavé, nič nehovoriace a myseľ otupujúce, až som si povedal, že by možno nebolo od veci spraviť komplexný článok na túto tému. Najhlavnejším stavebným pilierom celej filozofie je skutočnosť, že scientológia človeka vníma ako súbor troch častí. Každý človek sa (údajne) skladá z tela, mysle a thetanu, ktorý je nesmrteľnou častou každého z nás. V každom prípade výraz pochádza z gréckeho písmena theta, ktoré používali už starovekí Gréci k vyjadreniu myšlienky alebo ducha. Niektoré zdroje tak v jednoduchosti prekladajú thetan ako dušu. Thetani alebo inak povedané duše majú podľa scientológov prežívať už miliardy rokov, a to takým spôsobom, že sa rodia stále znovu a znovu. Teda sa reinkarnujú.

Nasledujúce riadky odporúčam len skutočným odvážlivcom, keďže nedostatok odhodlania a psychická nezrelosť by mohli mať vážne následky na vašom duševnom zdraví. Toto je totiž iba začiatok scientologickej filozofie. Tá zachádza ešte omnoho ďalej. Duša nachádzajúca sa v tele, teda duša „pri živote“, je v čase stelesnenia človekom obmedzovaná engramami (negatívnymi zážitkami z minulého či súčasného života), ktoré majú obmedzujúci charakter. Dušiam tak zabraňujú stať sa racionálnymi duchovnými bytosťami. Zámer scientológie je teda odstrániť tieto obmedzenia a dostať sa do tzv. stavu „clear“ alebo po našom do stavu čistoty. V stave „clear“ sa podľa interných údajov má nachádzať okolo 50 000 ľudí na celom svete. V jednoduchej reči tento stav znamená, že človek ma absolútnu kontrolu nad časom, hmotou, energiou a priestorom. Čo to ale fakticky znamená som sa ozaj nikde nedozvedel. Za hlavných nepriateľov prívrženci scientológie s radosťou označujú lekárov, najmä psychiatrov a armádu či vojenský priemysel ako taký. Veria totiž, že psychofarmaká (antidepresíva, anxiolytiká, hypnotiká atď.) podobne ako drogy len otupujú ľudské zmysly a zabraňujú skutočnému vnímaniu emócií, vnemov a bolesti. Jednoducho povedané, ľudom odopierajú kontrolu nad svojimi činmi, poťažmo celým životom.

Kontroverznosť

Scientológia je od samého začiatku vnímaná veľmi rozporuplne. Okrem skorej spomenutých nejasností a otáznikov, ktoré sa s organizáciou vlečú, ich v sebe ukrýva ešte oveľa viac. Hlavným zdrojom kontroverznosti je myšlienka mnohých odporcov a kritikov, ktorí veria, že scientológia len bezohľadne využíva svojich členov a naopak všetkých, ktorí sú proti, prenasleduje a umlčuje. Nadnesene povedané, chce si skrátka podmaniť celý svet. Využívanie členov je myslené jednak finančne, keďže členovia častokrát darujú či už finančnú hotovosť alebo svoj majetok a využívanie z hľadiska úplnej odovzdanosti hnutiu. (Dodatok: Čo sa týka finančných darov, nehovorím, že sú vydávané pod nátlakom, ale prinajmenšom je hodné zamyslenia, za akým účelom a v akom očakávaní ľudia vôbec niečo darujú.)

Často sa v súvislosti so scientológiou objavuje aj termín vymývania mozgov (brainwashing). Veľkú pozornosť vzbudzujú aj jednotliví členovia. Významné mená z filmového, hudobného či podnikateľského prostredia dodávajú celej organizácii ešte väčší punc tajomnosti. K scientológii sa otvorene hlásia herci, ako Tom Cruise, Nicole Kidman, John Travolta, Jason Lee či Michael Peña a mnoho ďalších.

Dostupné sú aj informácie o akomsi podplatení vyhľadávačov Google a Yahoo v prospech scientológie. Medzi organizáciou a miliardovými spoločnosťami má ísť o dohodu, ktorej cieľom má byť „správne“ nastavenie algoritmov. Inak povedané, ak si niekto do vyhľadávača napíše „scientológia“ v prvom rade sa majú zobrazovať stránky ospevujúce túto filozofiu. Ako veľmi a či vôbec sú tieto informácie pravdivé, môže každý vyskúšať na vlastnú päsť. Je toho zrejme ešte veľa, čo sa dá o scientológii napísať, no cieľom mal byť len akýsi hrubý náčrt, čo sa za týmto slovom vlastne skrýva. Na záver dávam do pozornosti film Majster, ktorý to síce úplne otvorene nehovorí, no inšpirovať sa mal do značnej miery práve zakladateľom scientológie L. Ronaldom Hubbardom, stvárnenom Philipom Seymour Hoffmanom. Ten za záhadných okolností prišiel o život o jeden a pol roka neskôr. Podľa konšpirátorov je za jeho úmrtím práve scientologická cirkev, ktorá mala z prijatím filmu značné problémy.

 Philip Seymour Hoffman vo filme The Master