Väzneným Nemcom bola odhalená pravda. Ich výrazy tváre tlačia slzy do očí.
Za toto mnoho z nich bojovať nechcelo. Jedným z najvážnejších kandidátov na teror zapríčinený druhou svetovou vojnou sú koncentračné tábory. Miesto, kam boli deportovaní ľudia od Židov skrz Poliakov, Rómov, Slovákov až po dôležité inteligencie a homosexuálov. V koncentračných táboroch ľudia trpeli nepredstaviteľným spôsobom. Odrezaní od sveta často zabúdali aj na základné hygienické návyky a ničomu nepomáhala ani neustála hrôza, ktorá sa šírila z dozorcov, keď násilným a veľmi bolestivým spôsobom mlátili či mučili väznených.
Pravda koncentračných táborov však do sveta unikala pomaly a zrejme ani nemecké autority nechceli podkopať odhodlanie a odvahu svojich vojakov tým, že by im ukázali, ako končia ich protivníci. Jednoducho im to nebolo povedané a niektorí sa pravdu dozvedeli až po vojne. Po svete už desiatky rokov koluje svetoznáma fotka nemeckých vojakov, ktorým Spojenci ukázali, začo sú vlastne nútení bojovať. Na fotografii jasne vidno zdevastované tváre, odpor, znechutenie, plač, hanbu i bolesť. Za toto rozhodne nebojovali.
Fotografia rovnakej scény zo zadnej strany divadla.
