„Pokiaľ sa človek spolieha len na diplom a v danej oblasti sa prestane vzdelávať, jeho práca bude zbytočná."
Odišiel do Austrálie a ako sám vraví, po príchode na Slovensko nepriniesol ideu CrossFitu, ale nadšenie pre tento životný štýl, ktoré sa mu podarilo pretaviť aj do našich ľudí. Dominik Hopjak je príkladom trénera, pri ktorom nadobudneš pocit, že to nie je iba o zdvíhaní činiek, ale že ide o životnú filozofiu. Tvrdí, že dobrého trénera spoznáš podľa jeho chuti vzdelávať sa, a aj on sám sa tejto oblasti venuje neustále naplno. Dnes je už boom okolo CrossFitu na svojom vrchole, a Dominik prichádza s niečím novým a možno efektívnejším. Kde vidí možnosti funkčného tréningu v budúcnosti a aké má ďalšie ambície zakladateľ najznámejšieho CrossFit gymu na Slovensku si prečítaj v tomto rozhovore.
Dominik, ahoj! Vášeň k športu si si v sebe pestoval od útleho veku? V detstve si veľmi asi nesníval o kondičnom trénerstve alebo CrossFite. Tak aké boli tvoje športové začiatky?
Ahojte! Už ako malý chalan som začal trénovať karate, bolo to ešte za čias základnej školy. Keďže som mal sklon byť skôr zavalitejší, vášeň k športu som si viac-menej vypestoval podvedome, nech som stále vo forme. Neskôr som začal hrávať basketball a asi v desiatich rokoch ľadový hokej. Na tréningoch som sa spoznal s veľkým množstvom chalanov a všetky moje voľnočasové aktivity boli predovšetkým športové.
Študoval si trénerstvo?
Takou druhou líniou môjho športového smerovania bol nástup na vysokú školu. Po ukončení obchodnej akadémie bol primárny smer Ekonomická univerzita, no mne vôbec nešla matematika, a to je na takej škole dosť problém. Rozhodol som sa pre FTVŠ. Začal som boxovať, na hokej som sa vykašlal, a teda mojou ďalšou aktivitou sa stal Thaibox. Mám vyštudovaný odbor Šport a zdravie so zameraním na fitness. Ide o o trénerstvo bežných ľudí a výkonnostných športovcov v rámci zdravotného aspektu. Aby boli kondične zdatní a nešlo to na úkor zdravia.
Vieme, že si bol v Austrálii. Prečo si tam išiel?
Popri FTVŠ som začal robiť trénera, no postupom času som začal stagnovať a mal som potrebu sa niekam posunúť. Snažil som sa hľadať nejaké východiská, a tak som sa rozhodol pre Austráliu. Je to krajina rôznych možností, bol som tam celkovo rok a ich životný štýl ma nadchol. Nakoľko mi tam neuznali môj diplom a certifikáty, nemohol som trénovať ľudí, no zažil som tam určitý progres. Spoznal som CrossFit, ktorý bol po svete už známy, no na Slovensko v tej dobe ešte neprišiel.
CrossFit Bratislava bol u nás v podstate prvým veľkým gymom svojho druhu. Aké boli jeho začiatky?
Ešte v Austrálii som vytvoril na Facebooku fanpage RED ROYAL CROSSFIT TEAM pre ľudí, ktorí sa chceli o CrossFite dozvedieť niečo viac. Sharovali si motivačné videá, fotky, rôzne články, a keď som prišiel naspäť na Slovensko, začali sme spoločne aj trénovať. Zo začiatku to bola malá komunita známych a priateľov, ktorým sa tento štýl cvičenia zapáčil a aj vďaka mojej fanpage sa virálne šíril do povedomia ľudí. Začali sa organizovať tréningy pod mostom Lafranconi. Neskôr sa pripojili aj ďalší ľudia. Vtedy sme iný priestor neriešili a bola to v podstate zábava. Ľudí bavila podpora v tíme, vzájomné súťaženie a zdielanie fotiek na internete. A zjavne to malo aj úspech. Avšak, náš GYM nie je len o CrossFite. Síce sa volá CrossFit Bratislava, človek si tam môže zacvičiť akokoľvek chce.
Čím sa líši CrossFit od klasických tréningov?
To je vždy taká doťahujúca otázka. CrossFit je ako taký software alebo filozofia. Má svoju terminológiu, pravidlá či koncept, a aj keď je tam veľa spoločného s kondičným tréningom, celkovo je to zlepenec viacerých foriem cvičení. Veľmi ťažko je to vysvetliť, nakoľko je to skôr životný štýl ako cvičenie. Ale prečo sa stal takým trendom? Ľudí jednoducho bavilo zdieľať svoje nadšenie s ostatnými. Téma socializácie tu zohrala veľkú úlohu.
Zmenil sa rokmi tvoj pohľad na CrossFit?
Áno. Dnes sa už pozerám na CrossFit inak, ako kedysi. Keď som s tým pred rokmi začínal, páčilo sa mi to nasadenie. Človek si povedal, áno chcem byť silnejší jedinec, takže budem pracovať na funkčnej sile, zároveň budem robiť optimálny rozvoj pohybových schopností ako je rýchlosť, sila či vytrvalosť a chcem zo seba urobiť univerzálneho silného človeka. Ide ale hlavne o to, byť síce silný, ale i zdravý. Z CrossFitu sa vo svete stal trend, ktorý je silno ovplyvnený zábavným priemyslom. CrossFit Games je ukážkový prípad. Davy ľudí šalejú pri pohľade na extrémne výkony športovcov, kde ide hlavne o veľké objemy za krátky čas. Celé je to hnané tým, nech je to zaujímavé a predajné. Tým pádom funkcia zdravotného aspektu mizne. Česť výnimkám, lebo ešte stále existujú gymy, ktoré si držia svoj pôvodný koncept a trénujú s ľuďmi pre ich funkčný potenciál. Potom je tisíce gymov, ktoré idú presne tým opačným smerom.
Z Austrálie si si doniesol ideu CrossFitu, ktorú sa ti podarilo doma veľmi úspešne predať. Kam sa to však môže ešte posunúť?
To nebola idea, čo som si z Austrálie doniesol. Bolo to obrovské nadšenie a chcel som ho pretaviť aj u nás na Slovensku. V podstate som našiel dieru na trhu a dnes som za to určite rád. Veľkú zásluhu má na tom aj značka Reebok, ktorá investovala do tohto projektu nemalé peniaze a v podstate ju to vzkriesilo. Avšak, podľa môjho názoru je úloha CrossFitu už naplnená. Keď tak, príde niečo iné.
Čo nové môže prísť?
Novinkou môže byť v podstate aj to, čo som začal realizovať aj ja v rámci môjho projektu YA ATHLETICS. Zjednodušene povedané, je to programovanie tréningov pre ľudí, ktorí si uvedomili, že chcú byť dlhodobo zdatní, produktívni a zdraví. Tieto tri veci sa totižto dajú dosiahnuť aj oveľa šetrnejšími prostriedkami ako napríklad pri CrossFite. To v podstate znamená, že nemusím drieť ako kôň, nemusím zdvíhať tony železa a robiť milión opakovaní, čo je svojím spôsobom aj dosť veľká záťaž pre pohybový aparát. No keď to efektívne všetko prepojím, skombinujem so správnou stravou a udržím si to dlhodobo, tak získam lepší efekt a zároveň telu nijakým spôsobom neuškodím.
Ako to praktizuješ? Máš svoj tím?
Zatiaľ je to v podstate v mojich malých skupinkách, s klientmi, s ktorými fungujem už dlho. Idem s nimi naozaj tou líniou, že si sadneme, porozprávame sa, spravím základnú anamnézu, merania, kde vidím v akom zdravotnom a pohybovom stave klient je a na základe jeho požiadaviek a mojich zistení začneme robiť to, čo je pre ňho najefektívnejšie. V tomto prípade je to viac o tých jednotlivcoch. Niekto príde obéznejší, niekto so zdravotným hendikepom, niekto s krivou chrbticou. Každý prichádza aj s iným cieľom. Niekto chce zabehnúť lepší čas na behu Devín - Bratislava, niekto len schudnúť. Ale v podstate sa všetky ciele niekde prelínajú. Genéza dnešnej doby je, že množstvo ľudí má sedavé zamestnanie, čo je tiež samozrejme určitý druh problému a treba s ním pracovať.
Prichádzajú za tebou aj ľudia s vážnymi zraneniami?
Áno, a to je presne aj jeden z mojich cieľov. Pracovať viac s ľuďmi, ktorí prekonali zranenie a pomôcť im prirodzene a postupne sa dostať zo stavu rehabilitácií až do bodu tvrdého tréningu. To je v podstate tiež diera na trhu. Veľa ľudí odchádza od fyzioterapeuta síce stabilizovaných, no väčšina z nich na odporúčania prestane so športom buď úplne, alebo na dlhšiu dobu. Ja sa chcem takýmto ľuďom venovať a premostiť z fyzio až do výkonnostného tréningu.
Aké máš ešte ambície do budúcnosti? Kde sa vidíš napríklad o desať rokov?
O desať rokov by som chcel mať takúto istú, ak nie väčšiu chuť vzdelávať sa a pracovať s ľuďmi tak, ako doteraz. Nechcem sa veľmi dostať do pozície manažéra, potrebujem byť na scéne ako tréner, lebo to ma napĺňa. V budúcnosti by som možno chcel mať viac svojich trénerov a viesť semináre.
A kam chceš posunúť projekt YA ATHLETICS?
S YA ATHLETICS by som chcel urobiť osvetu „move clean, train smart” . Vyslovene sa zamerať na technickú stránku prevedenia cvikov. Také to uvedomenie si, že čo je vlastne funkčný tréning. Že to neznamená robiť tisíc zhybov švihovým spôsobom. Skôr by som sa odvíjal od každého osobitne. Kde pracuje, aké je jeho zamestnanie, či sedí v kancelárii alebo denne pracuje na poli. A predovšetkým si položiť otázku, akým spôsobom bude potrebné cvičiť, aby som bol aj o desať rokov produktívny.
Vieme, že si sa nedávno zúčastnil na triatlone. Koľko si sa na to pripravoval?
Asi rok som sa pripravoval na half ironmana, čo je triatlon, na ktorom som sa zúčastnil tento rok v Prahe. Sú to tri disciplíny, 1,9 km plávania, 90 km bicykel a 21 km beh. Tu bola pre mňa nesmierne dôležitá aj mentálna príprava. Treba si uvedomiť, že sú to tri náročné disciplíny, ktoré keď nemáš dobre zvládnuté, pokojne to nemusí dopadnúť najlepšie ani z toho zdravotného hľadiska.
Ďakujeme ti za rozhovor, Dominik. Je niečo, čo by si dodal možno na záver?
Ďakujem aj ja. Asi len to, že základom všetkého je zdravie. Treba si nájsť ten správny prienik medzi športom, správnou stravou a vytrvať v tom. Aby bol človek silným jedincom nielen v mladosti, ale po celý život.
Viac nájdeš na YA ATHLETICS, CrossFit Bratislava alebo na IG Dominik Hopjak.
