Jej vražedné nástroje sú dodnes vystavené v kriminologickom múzeu.
Každý sériový vrah má viac či menej podivuhodné rituály, ktoré pri svojich častokrát obradných vraždách vykonáva. Či už ide o samotný akt usmrtenia alebo následná manipulácia s telom u väčšiny ide o osobité spôsoby, vďaka ktorým je následne aj vypátraný.
V prípade talianskej sériovej vrahyne hovoríme o skutočne unikátnych postupoch. Leonarda Cianciulli alebo tiež známa ako „Výrobkyňa mydiel z Correggia“ totiž už ako prezývka napovedá, svoje obete, ktoré boli výlučne ženského pohlavia spracovávala do mydiel a koláčov.
Na svet prišla do talianskeho mestečka Montella na prelome 19. a 20. storočia, konkrétne v roku 1893. Situácia v rodine však nikdy nebola úplne ideálna, čo napokon jej detstvo poznačilo natoľko, že sa ešte ako maloletá pokúsila dvakrát o samovraždu.
Znovuobjavenú nádej napokon našla u úradníka Raffaela Pansardia, za ktorého sa proti vôli svojich rodičov aj vydala. Leonarda neskôr tvrdila, že za jej neuposlúchnutie ju matka prekliala. Novomanželia sa čoskoro po svadbe presťahovali do mesta Lariano, no ich domov bol v roku 1930 zničený zemetrasením, rozhodli sa preto presunúť do mestečka Coreggio, kde si Leonarda otvorila malý obchod.
Ten jej u domácich zabezpečil veľkú popularitu. Spoluobčania by ju necharakterizovali inak ako príjemnú, sympatickú dámu a starostlivú matku. Ukážka toho, ako veľmi sa človek môže mýliť aj vo svojich susedoch, ktorých tak „náramne“ pozná. Veľké trápenie sa skrývalo najmä v potrebe mať dostatok potomkov.
Leonarda bola totiž počas manželstva tehotná neuveriteľných 17-krát, čo je veľa aj na vtedajšie pomery. O tri deti však prišla ešte počas tehotenstva a ďalších desať sa nedožilo ani dospelosti. Manželom tak zostali iba štyri deti, ktoré mali voči svojej mame vykazovať nadmernú starostlivosť.
A malo to patričný dôvod. Leonarda totiž pred pár rokmi navštívila veštkyňu, ktorá z jej dlaní vyčítala nemilosrdný osud. Jedna dlaň mala ukazovať väzenie, druhá na postupné umieranie potomkov. Jedna polovica veštby už vychádzala, odmietala si však pripustiť aj druhú.
V roku 1939 sa naviac dozvedela, že jej najstarší a najobľúbenejší syn Giuseppe má vstúpiť do armády v rámci príprav na 2. svetovú vojnu. Matka ho bola ochotná chrániť za každú cenu. Prišla preto k šialenému záveru, že ochrana jej syna si vyžaduje ľudské obete. Tie vypátrala priamo v mestečku. Jednalo sa o tri opustené ženy stredného veku.
Niektoré zdroje uvádzajú, že samy dotyčné ženy mali Leonardu požiadať, aby ich osamelosť a trápenie ukončila. Nech to bolo už akokoľvek, starostlivá matka štyroch detí sa začala pripravovať na trojnásobnú vraždu.
Zavraždené ženy
Prvá z obetí, Faustina Setti, bola celý život skľúčená osamelosťou a beznádejou. Žena v strednom veku bez manžela a detí často Leonardu navštevovala a žiadala ju o pomoc pri hľadaní lásky. Jedného dna sa však v jej dverách objavila naposledy.
Leonarda sa už zrejme nemohla ďalej dívať na jej utrpenie a tak jej v rámci bežnej debaty ponúkla pohár či dva vína. Následne si odskočila po sekeru, ktorou Faustinu naporcovala na deväť častí. Vytekajúci krv pritom zbierala do misiek. Tomu, čo nasledovalo potom je len ťažké uveriť. Kúsky tela nahádzala do hrnca, kam pridala sedem kíl hydroxidu sodného, ktorú si predtým kúpila na výrobu mydla a celú zmes premiešala, kým sa jednotlivé kúsky nerozpustili v tmavú hustú kašu. Tú následne naliala do niekoľkých nádob, ktoré pre zahladenie stôp vyliala do odpadu.
Krv v miskách nechala dostatočne odstáť až pokým sa nezrazila. V rúre ju potom vysušila, rozomlela a zamiešala s múkou. Pridala zopár lyžičiek cukru, čokoládu, mlieko, vajcia a štipku margarínu. Z ingrediencií vznikol chrumkavý koláč, ktorým následne hostila svoje dámske návštevy.
Druhá obeť, Francesca Soavi hladala o Leonardi taktiež pomoc. Tentokrát išlo o hľadanie zamestnania. Priebeh druhej vraždy sa náramne podobal tej prvej. Francescina návšteva sa skončila predčasne potom, čo ju hostiteľka opila a rozštvrtila sekerou.
Telo obete nahádzala do hrnca a vzniknutú tmavú hmotu vyliala do žumpy. A keďže jej zrejme prvý zákusok zachutil, krv sa rozhodla využiť rovnakým spôsobom. Poslednou obeťou bola Virginia Cacioppo, bývalá sopranistka, ktorej mala Lenoarda taktiež pomáhať s hľadaním zamestnania.
Podobne ako u svojich predošlých obetí, aj Virginii povedala, aby ju pred odchodom ešte naposledy navštívila. Napokon skončila taktiež v hrnci, no keďže bolo jej telo plné tuku, ľahko sa rozpustilo a tak sa Leonarda tentokrát rozhodla pre prípravu mydla. Do hrnca pridala kolínsku vodu a zmes držala celé hodiny pri vare. Krémové mydlo nakoniec naliala do foriem, v ktorých po vychladnutí stuhlo.
Kocky mydiel potom porozdávala susedom a známym. Ani dokonalé zahladenie stôp a zbavenie sa všetkých dôkazov ju však od trestu neuchránilo. Švagriná poslednej obete totiž vedela, kam má Virginia namierené a tak netrvalo dlho a jej zmiznutie nahlásila na miestnu políciu. Leonarda Cianciulli bola napokon v roku 1946 postavená pred súd, kde bola usvedčená z vraždy troch žien a odsúdená na 30 rokov väzenia.
V roku 1970 vo väzení aj zomrela. V kriminologickom múzeu v Ríme majú dodnes návštevníci možnosť vidieť množstvo dosvedčujúcich dôkazov z prípadu, vrátane hrnca, v ktorom svoje obete varila.
