Na vyriešenie konfliktu boli okrem policajtov povolané i ruské špeciálne jednotky a armáda, ktorá bola vyzbrojená tromi tankami a vrtuľníkom.
V médiách sa so železnou pravidelnosťou objavujú útoky pomstychtivých študentov, ktorí sa jedného dňa rozhodnú svoju zložitú životnú situáciu riešiť zastrelením čo najväčšieho počtu učiteľov či spolužiakov. Raz ide o odplatu voči učiteľom a zamestnancom školy, inokedy si ide útočník vybiť svoju agresiu na samotných spolužiakoch. Dôvody bývajú rôzne, no zväčša ide o šikanovanie či pocit zaujatosti zo strany učiteľov. Príčiny, ktorým sa dá dostatočnou pozornosťou a prevenciou zabrániť. Spojené štáty americké sú v tejto problematike ďaleko pred ostatnými, no v posledných rokoch sa podobný „trend“ rozmáha i v krajinách západnej Európy. Za doposiaľ najbrutálnejší útok v rámci USA sa pokladá streľba na Polytechnickom inštitúte vo Virgínii, pri ktorej zahynulo 32 ľudí. Hrozivé číslo, ktoré je však oproti najväčšiemu školskému masakru vo svete len nepatrným zlomkom.
Ten vošiel do dejín ako beslanský školský masaker. I keď sa v tomto prípade nejednalo o žiadneho pomäteného jednotlivca, ale celú ozbrojenú teroristickú skupinu, radí sa medzi to najhrozivejšie, čo sa na pôde školy doposiaľ odohralo. Na základnú školu v meste Beslan na juhu Ruskej federácie zaútočili 1. septembra 2004 čečenskí separatisti. Za rukojemníkov si vtedy zobrali takmer 1 200 ľudí, prevažne detí. Prvý školský deň sa tak stal mnohým žiakom, rodičom a učiteľom osudný.
Udalosti, ktoré útoku predchádzali
Predpokladá sa, že k prvotnému vyostreniu vzťahov medzi Ruskom a Čečenskom došlo po tom, čo boli 9. mája 2004 prezident Čečenskej republiky Achmad Kadyrov a predseda parlamentu Husejn Isajev zabití pri explózii bomby upevnenej na tribúne pri príležitosti osláv víťazstva nad fašizmom. O takmer 2 mesiace neskôr sa čečenskí separatisti zamerali na mesto Nazraň. Krviprelievanie si tam vtedy vyžiadalo 80 životov. Mal to byt však len začiatok. Koniec augusta bol totiž opäť v duchu vyhasínania nevinných životov. Samovražední atentátnici si za svoj cieľ vybrali dopravné lietadlá, kde sa následne odpálili. Nezmyselný čin sa stal osudným 90 cestujúcim. Iba niekoľko dní stačilo na zosnovanie ďalšieho útoku. Tentokrát v moskovskej stanici metra Rižskaja, kde sa odpálil ďalší samovražedný atentátnik. Na mieste neprežilo 10 ľudí, takmer 50 bolo ranených. Všetky tieto atentáty boli však iba prípravou na omnoho väčší, brutálnejší a chladnokrvnejší útok, ktorý čečenskí separatisti pripravovali.
Teroristický útok na beslanskú školu
Útok sa neodohral 1. septembra náhodou. Keďže bol prvý deň školského roka, v škole sa mali okrem žiakov a učiteľov nachádzať aj mnohí rodičia, čo chceli atentátnici využiť a získať tak oveľa viac rukojemníkov. Útočníci mali celý priebeh dokonalo naplánovaný. Na miesto určenia, teda do základne školy v Beslane, vyrazili z úkrytu v obci Psedač. Cestou narazili na policajného dôstojníka Guraževa, ktorého okamžite odzbrojili a zajali. Taktiež mu odcudzili policajné vozidlo. Po pár minútach sa mu však podarilo zo zajatia uniknúť. Krátko po 9:00 prišli útočníci na dvoch autách do cieľa. Mnoho rodičov a učiteľov si vysvetľovalo prítomnosť policajného auta tak, že sa zrejme bude konať neohlásené policajné cvičenie. To sa však hlboko mýlili. O pár minút neskôr vtrhli ozbrojenci do budovy, kde spustili paľbu do vzduchu. Po zastrašovacom manévri nastal zmätok a chaos, ktorý dal však možnosť asi päťdesiatke ľudí uniknúť. Ďalší sa skryli v pivnici školy. To už bol celý incident nahlásený na políciu, ktorá sa musela rýchlo zalarmovať. Na podobné situácie však neboli potrebne vycvičení.
Po príchode prvých policajných hliadok nasledovala slepá prestrelka medzi atentátnikmi a políciou. Všadeprítomné lietajúce projektily si vyžiadali najmenej dvoch mŕtvych a dvanásť zranených. Situácia bola od samého začiatku mimoriadne neprehľadná. Bezpečnostným zložkám totiž chýbali potrebné základné informácie, napr. koľko ľudí sa vlastne v budove školy nachádza. Prvé odhady hovorili „len“ o 200 až 400 rukojemníkoch. Neskôr sa však potvrdila informácia, že na mieste sa nachádza takmer 1 200 bezbranných ľudí. Útočníci nahnali všetkých rukojemníkov do telocvične, kde im následne prikázali odovzdať mobilné telefóny. Najmenší náznak nespolupráce bol potrestaný streľbou do hlavy. O život však prichádzali aj samotní útočníci. Niektorí totiž s väznením a vraždením nevinných detí nesúhlasili. Ich názor bol ale veliteľom ozbrojencov ukradnutý. Odpadlíkov okamžite popravili. Skupina nemohla niektorým zo svojich ľudí nedôverovať. Medzitým sa kopili mŕtvi na oboch stranách. Teroristi dali čoskoro rukojemníkom pokyn, aby mŕtve tela vyhádzali skrz okná. Zápach bol totiž čoraz intenzívnejší. Chaos bezpečnostných zložiek však pokračoval naďalej. Na mieste nebolo dostatok záchranárov a hasičov. Celú situáciu navyše paradoxne zhoršovala aj prítomnosť tamojšej domobrany, ktorá bola prítomná v počte asi 5 000 mužov.
Deň 2.
Druhý deň začali policajti s teroristami vyjednávať, žiaľ neúspešne. Na zásobe potravín, vody a liekov pre rukojemníkov sa nedohodli. Taktiež zamietli návrh o odstránení mŕtvych tiel zo školského pozemku. Do vyjednávania sa v popoludňajších hodinách oprel aj prezident susedného Ingušska. Vyjednávanie prinieslo aspoň mierne pozitívny účinok. Atentátnici súhlasili z prepustením 26 rukojemníkov. Išlo o matky s novorodencami a ich deťmi. Pobývanie stoviek ľudí v telocvični o veľkosti 250 metrov štvorcových bolo druhý deň takmer neznesiteľné. Extrémne teplo a dusno spôsobovali mnohým deťom, ale i dospelým zdravotné ťažkosti. Niektorí dokonca upadli do bezvedomia. Ľudia mali navyše zakázané piť a jesť, čo celú situáciu ešte viac vyostrovalo. Viacerí sa tiež vyzliekali donaha.
Aký bol ale dôvod tohto brutálneho vyčíňania? Čečenskí separatisti žiadali uznanie Čečenska na pôde OSN za samostatný štát. Akonáhle tak bude spravené, všetci rukojemníci budú prepustení. Žiadosť nahrali aj na videokazetu, ktorú poslali vyjednávačom. Situácia bola už nanajvýš vypätá. Dva dni trvajúca rukojemnícka dráma neprinášala okrem hromadenia mŕtvych tiel žiadne výsledky. V škole, ale i pred školou narastala nervozita. Z telocvične sa ozýval hlasitý plač a neutíchajúci krik. Teroristi boli nanajvýš vystresovaní. Nedostatok spánku, teplo, stres a zrejme aj abstinenčné príznaky ústili do silných afektov a neuvážených rozhodnutí. Matkám sa dokonca vyhrážali zastrelením ich detí, ak ich nie sú schopné upokojiť. Nedostatok vody a jedla sa už tiež prejavoval naplno. Ľudia od smädu pili vlastný moč, prípadne močili jeden na druhého. Ani druhý deň však nepriniesol žiadne výsledky.
Deň 3.
V poobedňajších hodinách mali na miesto doraziť zdravotnícki pracovníci z Ministerstva zvláštnych situácií, ktorí sa mali postarať o 20 mŕtvol ležiacich pred budovou. Keď sa však auto dostalo pred budovu, nastal výbuch a vzápätí bola na zdravotníkov spustená paľba. Tá si vyžiadala dvoch mŕtvych. Neprešla ani minúta a z budovy sa ozvala ďalšia explózia. Po nej však prišlo niečo, na čo nebol nikto z prítomných pripravený. Celá strecha na telocvični sa zrútila a pochovala pod sebou asi 160 nevinných ľudí i niekoľkých teroristov. V chaose sa rukojemníci opäť snažili utiecť, na čo museli špeciálne jednotky a armáda konať. Jednotky sa napokon za pomoci troch tankov, obrneného transportéru a vrtuľníku dostali dovnútra. Teroristi však mnohých rukojemníkov postavili do okien, aby tak robili živé terče. Údaje hovoria, že o život tak prišlo takmer ďalších 100 ľudí. Aká bola príčina explózie, je dodnes záhadou. Oficiálne tvrdenia však hovoria o odpálení bomby čečenskými teroristami. Tie neoficiálne o použití mínometných granátov samotnými ruskými bezpečnostnými zložkami.
Trvalo asi dve hodiny, kým sa ruským špeciálnym jednotkám podarilo nadobudnúť nad budovou akú-takú kontrolu. Vyhrané však ani zďaleka nemali. V škole sa stále nachádzali ozbrojenci aj rukojemníci. Po tom, čo bolo zrejmé, že v budove sa žiadne deti nenachádzajú, boli použité aj zbrane armádneho kalibru. Tanky a plameňomety napokon celú školu o 21:00 úplne pochovali. Streľba sa však ozývala mestom ešte dlhé hodiny po zničení školy. V okolí sa totiž stále ukrývali ozbrojení útočníci. Po trojdňovom beslanskom masakre prišlo o život 334 ľudí, z toho bolo až 186 detí a ďalších takmer 800 bolo zranených. 200 obetí nebolo však v dôsledku devastačných poranení možné identifikovať. O život prišlo aj 10 mužov ruských špeciálnych jednotiek a 31 teroristov. Zodpovednosť za teroristický útok napokon prevzal vodca čečenských separatistov Šamil Basajev, ktorý v roku 2006 zomrel. V dôsledku nepripravenosti záchranných zložiek bolo Rusko prinútené zdokonaliť a zmodernizovať zákony, právomoci, ale i taktiku jednotlivých zložiek, aby sa podobné situácie už nikdy viac neopakovali.
Všetky fotografie sú autentické a pochádzajú z dokumentu Children of Beslan
