Zvaľujeme veci na dedičnosť, no pritom často vôbec pravdu nemáme.
Ľudia majú odjakživa tendenciu zvalovať udalosti na všetko možné, len aby si nemuseli priznať vinu. Často nám však s jeho vlastnými dezinformáciami pomáha samotný internet. My tak často napríklad zvaľujeme vinu niektorých udalostí na genetiku. Ak pil náš otec, tvrdíme, že je logické, že sa aj my kamarátime s alkoholom, pritom to tak vôbec nie je. Aké sú tie najväčšie viny zvaľované na genetiku, ktoré v skutočnosti vôbec nie sú pravdivé?
Ľudia so zmiešanou krvou sú príťažlivejší
Rozhodne nie. Gény pochádzajúce z úplne odlišných kultúr môžu poskytnúť napríklad dobrý imunitný systém. Podľa niektorých výskumov ľudia považujú jedincov s lepším imunitným systémom a kvalitnejšou životosprávou za atraktívnejších, na samotnom faktore príťažlivosti im to však rozhodne nepridá. Navyše, spomenuté výskumy nedosiahli veľmi presvedčivé čísla, preto je pravdepodobné, že mnoho ľudí o prepojení atraktivity a životosprávy vôbec netuší.
Rakovina je dedičná
Neplatí to však stopercentne. Ak ti pacient postihnutý rakovinou povie, že svoje ochorenie zdedil po svojich rodičoch, pravdepodobne ti neklame, no od náhodného človeka by si toto tvrdenie nemal brať stopercentne vážne. Len asi päť až desať percent rakovinových ochorení je spôsobených dedičnosťou. Gény v tomto prípade dávajú predispozície najmä na rakovinu pŕs, čriev, žalúdka, melanómov a na leukémiu.
Všetky psychické poruchy sú dedičné
Vôbec to nie je pravda. Opäť sa na to treba pozrieť ako na predispozíciu. Výskumy ukázali, že ak jeden z rodičov trpí depresiou, dieťa má dvojnásobne väčšiu šancu trpieť ňou takisto. Ešte vyššie je toto číslo pri bipolárnej poruche a až na osemnásobok cifra vyskakuje pri schizofrénii. Nie je to však garantované a ak je rodič psychicky chorý, dieťa byť nemusí. Všetko ovplyvňuje najmä vývoj dieťaťa a prostredie.
Po vojne sa rodí omnoho viac detí
To, ako vysoká je pôrodnosť, zapríčiňuje aktivita a stav pohlavných buniek. Táto teória je veľmi populárna, no po vojne sa mužské spermie rozhodne hyperaktívnymi nestávajú. Jednoduchým vysvetlením je fakt, že ľudia, ktorí prišli o domov, sa znovu začnú usádzať a plodiť deti, keďže znovu svitá na pokojnejšie obdobie. Mimochodom, aktivitu pohlavných buniek, najmä tých mužských, ovplyvňuje naozaj veľa faktorov. Bohužiaľ, vplýva na ne aj moderná doba a s ňou momenty ako napríklad horúci notebook položený v lone. Za posledné desaťročia sa počet mužských spermií v mililitri ejakulátu znížil o niekoľko miliónov (dnes je to okolo 30 - 70 miliónov).
Existuje gén, ktorý je zodpovedný za homosexualitu
Určite nie. Ľudstvo si ešte stále nie je stopercentne isté tým, čo vlastne homosexualitu vytvára, no vedci sú si takmer istí, že to žiaden homosexuálny gén nie je. S najväčšou pravdepodobnosťou za odlišnou orientáciou iných ľudí stojí kombinácia biologických a kultúrnych faktorov, ktorá ovplyvnila skorý vývin neskôr homosexuálneho dieťaťa.
Závislosť na alkohole sa prenáša od rodičov
V tejto otázke je to trošku otázne, no stále platí, že ak je tvoj tatko zarytý alkoholik, neznamená to, že sa budeš spíjať až pod zem aj ty. Odhaduje sa však, že gény tu skutočne rolu hrajú, no stále tu nadpolovičnú väčšinu má vplyv výchovy či iných kultúrnych faktorov.
Inteligencia sa dedí na chromozóme typu X
Pokiaľ si dával na biológii aspoň trošku pozor, určite vieš, že ak má cicavec oba chromozómy typu X, stane sa z neho samička. Aby bol samec, potrebuje jeden typu X a jeden typu Y. Ak by sa inteligencia dedila len na chromozóme X, ženy by boli od mužov dvakrát inteligentnejšie. Mýtus vznikol z faktu podľa ktorého je chromozóm typu X niekoľkokrát väčší než ten typu Y. Kým chromozóm typu X obsahuje 1098 génov, typ Y ich obsahuje len 64. Letmým pohľadom tak môžeme usúdiť, že mužský potomok dostáva omnoho menej predispozícií ako žena a naozaj je to tak. Rozdiel medzi pohlaviami však nie je až taký veľký, keďže jeden z chromozómov X sa v žene umlčí v takzvanom Barrovom teliesku. Minimálne 75% génov sa tak nikdy nedostane k slovu.
