Andrej Čerňanský nazval jaštera podľa významnej slovenskej osobnosti.
Slovenskému vedcovi Andrejovi Čerňanskému z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave sa podaril spektakulárny objav. Našiel totiž dnes už dávno vyhynutého prastarého plaza. Jeho pozostatky svedčia o tom, že po Zemi mohol chodiť asi pred 47 miliónmi rokov, čiže v dobe neskorých treťohôr. Vedci o živočíchovi pritom tušili už od roku 1940, pretože jeho blízkeho príbuzného nazvaného Eolacerta robusta už objavili. Experti si následne vyvodili súvislosti i príbuznosť k iným skupinám jašterov a vysvitlo, že ešte niekoľko druhov chýba.
Práve na tento výskum Andrej Čerňanský nadviazal a v lokalite Messel v Nemecku, prezývanej tiež ako raj paleontológov, spomínaný druh našiel. Aj napriek tomu, že vtedajší svet rozhodne vyzeral inak, objavený plaz má mnoho spoločného aj s dnešnými jaštermi, napríklad s čeľaďou Lacertidae, do ktorej patrí aj u nás žijúca jašterica zelená. Vedec tvora pomenoval naozaj unikátne, meno mu dal podľa Štefánika. Stefanikia sidera je otcom nového rodu jašterov, ktorý spolu s už spomenutým Eolacera robusta tvorí úplne novú čeľaď plazov. Objaviť novú čeľaď je pritom mimoriadne vzácne, aj preto môže byť Slovensko na Andreja Čerňanského právom hrdé. Ak ťa zaujíma publikovaná štúdia, nájdeš ju na tomto odkaze.
Jašterica zelená
