Ani si neuvedomujeme, na čo sa to každý deň pozeráme.
Kamkoľvek sa pozrieš, zrejme zahliadneš jeden či viac rôznych symbolov a znakov. Neustále nás obklopujú a odmalička sme si na ne už zvykli, ale rozmýšľal si niekedy nad tým, čo by niektoré z nich mohli znamenať a ako vlastne vznikli? Portál BrightSide sa do tejto úlohy nedávno pustil a pôvod viacerých symbolov je mimoriadne fascinujúci, takže ak sa chceš zase naučiť čosi nové a zaujímavé, potom sa pusť do čítania.
Otáznik
Ak si chcel v latinčine naznačiť, že tvoja veta je v skutočnosti otázkou, potreboval si na to najskôr celkom zložitý a zdĺhavý spôsob. Na konci každej opytovacej vety bolo potrebné vložiť slovo „questio“, čo ľuďom samozrejme zaberalo zbytočný čas a miesto navyše, a tak si povedali, že to treba upraviť. Postupom času sa zo slova „questio“ stala iba skrátka „qo“ a aby sa ušetrilo ešte viac miesta, jedno z písmen bolo umiestnené nad to druhé, takže si prakticky dostal „q“ a pod ním si napísal „o“. Už teraz ti zrejme výzor otáznika dáva logiku, avšak „q“ bolo postupne viac či menej upravované a napokon z neho vznikol len háčik, aký používame aj dnes, zatiaľ čo z „o“ sa stala obyčajná bodka, aj keď ju niekto aj dnes píše s priestorom vnútri.
Šípka
Starovekí Gréci zrejme vedeli, čo je v živote dôležité, a preto si vo svojich mestách a dedinkách často označovali najdôležitejšie miesta, aby do nich ľudia jednoduchšie našli cestu. Ak si teda chcel trafiť do verejného domu, kde by si samozrejme našiel prostitútky a rýchlu rozkoš, potom sa stačilo poobzerať po zemi a pohľadať odtlačené chodidlá. Kam smerovali prsty, tam sa človek mal vybrať, aby našiel spomínaný verejný dom, lenže táto technika sa až tak dobre neosvedčila, pretože odtlačky chodidiel veľmi jednoducho čiastočne alebo kompletne zmyl dážď. Gréci preto vymysleli spôsob, ako ušetriť aj trochu miesta a inšpirovali sa tvarom toho, čo z odtlačku nohy zostalo, keď ju poznačil dážď – symbol podobný dnešnej šípke.
Dolár
Desiatky miliónov ľudí používa americkú menu každučký deň, ale zrejme len veľmi málo z nich sa niekedy aj reálnuezaujímalo o to, ako vlastne symbol dolára vznikol. Existuje na to dokonca niekoľko rozdielnych vysvetlení a takmer všetky majú niečo spoločné so Španielskom, čo je celkom logické, pretože Španieli boli jednými z najaktívnejších kolonizátorov novej zeme. V dobe, keď sa Španieli dostávali do Severnej Ameriky, používali menu zvanú španielsky real, ktorej skratka bola PS. Jedna z teórií hovorí, že horné bruško písmena P postupom času zaniklo kvôli šetreniu miesta a vertikálna čiara bola presunutá priamo na S. Ďalšia teória zase tvrdí, že Španieli označovali americké zlaté tehličky písmenom S. Po ich prvom príchode bola cez S urobená jedna vertikálna čiara a keď sa niekedy v budúcnosti vrátili späť, pribudla vedľa nej ešte ďalšia, a tak sa zrodil symbol dolára.
Výkričník
Výkričník až tak často v bežnej komunikácii možno nepoužívame, ale ako lepšie vyjadriť svoje potešenie či radosť, ak nie vertikálnou čiarou s bodkou pod ňou? Rovnako, ako to bolo aj pri otázniku, aj výkričník s najväčšou pravdepodobnosťou pochádza z latinčiny, kde sa slovo „exclamatio“ používalo na konci viet, ak chcel človek vyjadriť spomínanú radosť či potešenie z konkrétnej veci. Miesta a času však nikdy nebolo dosť, a preto bolo potrebné aj slovo „exclamatio“ skrátiť dostatočne na to, aby ľudia mohli svoju radosť vyjadriť instantne, a tak z neho najskôr zostali len písmená „IO“ a keď ľudí prestalo baviť písať aj dve písmená, jednoducho zobrali „I“, podobne ako pri otázniku pod neho dali „o“ a v budúcnosti ho koniec koncov zmenili na obyčajnú bodku.
Nekonečno
So symbolom nekonečna sa väčšinou ľudia nestretávajú v odborných kruhoch, pretože ak nepracuješ ako matematik či fyzik, v bežnej komunikácii ho možno najčastejšie využiješ na vyznávanie nekonečnej lásky ku svojej priateľke či priateľovi. Ako však symbol nekonečna vznikol? Prvýkrát ho ešte v roku 1655 použil anglický matematik John Wallis a aj keď nie je s určitosťou známe, čo konkrétne ho k tomu inšpirovalo, je pravdepodobné, že išlo buď o písmeno gréckej abecedy omega, alebo rímska číslica 1000 značená ako CIƆ. V súčasnosti síce nevieme povedať, na ktorý z týchto symbolov sa Wallis v tom čase zapozeral, ale ešte stále existuje aj možnosť, že mu symbol jednoducho vznikol v hlave a žiadne ďalšie znaky ho neovplyvnili.
Percento
Latinčine môžeme vďačiť za veľkú časť symbolov, ktoré dodnes používame, ale ľudia si väčšinu jej pôvodných znakov postupom času upravili do podoby, aká im najviac vyhovovala. Ukázali sme si to na príkladoch otáznika či výkríčníka, avšak symbol percenta prešiel ešte divokejšou zmenou. V latinčine začínal ako slovné spojenie „per centum“, ktorého sa potom zmenilo na „per cento“, neskôr na „per 100“, keďže centum znamenalo 100, a postupne cez „p cento“ až na „pc-o“. Raz darmo, ľudia chceli ušetriť čo najviac času, a preto sa jednotlivých súčastí symbolov zbavovali, takže onedlho existovalo už len „pc“ a napokn „o/o“, z čoho sa vykľul až náš dnešný znak.
Znak mieru
Symbol mieru, a teraz nie je reč o bielej holubici, začali používať ešte v storočnej vojne anglickí vojaci, teda konkrétne lukostrelci, ktorí ním celkom efektívne provokovali svojich francúzskych nepriateľov. Gesto vzniklo tak, že sa Francúzi anglickým lukostrelcom vyhrážali odrezaním prstov, aby už svoje luky nemohli používať, lenže Angličania Francúzov provokovali dvihnutím svojich prstov do ikonického „V“, aby nepriateľovi ukázali, že sa jeho vyhrážky nenaplnili. Napokon sa tohto gesta počas druhej svetovej vojny chopil Winston Churchill a odvtedy si bez neho život nevedia predstaviť nielen politickí lídri, ale ani drsní chlapci na diskotékach.
