A rozhodne nebudeme už obývať len jednu planétu.
Niet pochýb o tom, že sa ľudstvo vplyvom evolúcie neustále vyvíja, a preto je veľmi zaujímavé predstaviť si, kam až to dospeje. Preto sa poďme pozrieť na to, kde bude ľudstvo napríklad za takých tisíc rokov. Pritom však aj niekoľkokrát nahliadneme do našej minulosti a je tu veľmi veľká šanca, že o tisíc rokov už ľudstvo dávno nebude obývať len jednu planétu.
Poďme sa však najprv mrknúť na to, ako bude naše telo vyzerať na pohľad. Z diaľky to pravdepodobne ani nebude až tak veľký rozdiel, najvýraznejšou zmenou bude pravdepodobne výška. V roku 1880 bol priemerný Američan vysoký len 170 centimetrov. Dnes to je už 178 centimetrov. Trend rastúcej výšky tak môžeme predpokladať aj do budúcnosti. Ak na chvíľu odbočíme od idey evolúcie, je možné, že sa zosúladíme aj so strojmi, ktoré postupne svojou výkonnosťou môžu nahradiť slabšie časti ľudského tela. Treba navyše spomenúť aj kríženie rôznych ľudských rás.
Už dnes existujú implantáty na skvalitnenie či dokonca aj nahrávanie zvukov či zraku. Vedci dokonca pracujú aj na bionických očiach (dnes pomáhajú slepým ľuďom vidieť), zariadeniu, ktoré zrak posunie na úplný iný level. Zoom, nahrávanie či možnosť vidieť vlnenie budú o niekoľko desiatok rokov samozrejmosťou. Je tu šanca, že v ľudskom tele bude zabudované aj niečo ako dnešný smartfón. Všetko len preto, lebo je to lepšie a pohodlnejšie ako veci, ktoré máme dnes od narodenia.
Samozrejme, okrem našej vonkajšej stránky sa zmení aj tá vnútorná. Už dnes sa experti pokúšajú v rámci projektu CRISPR kombinovať gény, aby sa stali odolnejšími voči chorobám a je pravdepodobné, že o tisíc rokov bude táto technológia už dotiahnutá k dokonalosti. Môžeme tak očakávať napríklad pokles vírusu HIV a tým pádom aj AIDS. Na to však treba vykonať ešte veľké množstvo výskumu. Pre zaujímavosť - inšpirácia na tento projekt vyplynula z objavu niekoľkých detí v Južnej Afrike, u ktorých sa objavil vírus HIV, no vďaka špeciálnemu kódovaniu génov viedli život ako každé iné dieťa. HIV však nebude jediná zničená hrozba - svoje gény si upravíme tak, aby sme boli odolní voči čo najväčšiemu počtu chorôb. A možno dokážeme aj zabrániť starnutiu.
Toto všetko však platí pre ľudí na Zemi. Ľudstvo už nie je veľmi ďaleko od kolonizácie ostatných planét a práve Mars vyzerá byť vhodným adeptom, pričom sa prvé pokusy spájajú s rokom 2034. Aj keby nevyšli, o tisíc rokov už môžeme očakávať značný posun, a to až na takú úroveň, že život na Marse bude tak bežný, ako ten na Zemi (pokiaľ si ľudstvo medzitým nestihne Zem totálne zničiť). Jednou z najvýznamnejších zmien na Marse oproti našej domovskej planéte je fakt, že na červenú planétu prichádza až o dve tretiny menej slnečného svetla, než k nám na Zem. Okrem úprav na koži a značného prehodnotenia spotreby vitamínu D, ktoré naše telo bude musieť spraviť, môžeme očakávať výrazne zväčšené očné zrenice, aby mohli absorbovať viac svetla.
Gravitácia na Marse dosahuje hodnoty len 38% ten zemskej. Čo znamená, že ľudia žijúci na našom vesmírnom susedovi sa budú rodiť výrazne vyšší. Za to môže predovšetkým mok, ktorý oddeľuje stavce na našej chrbtici. Ten sa vplyvom menšej gravitácie môže viac uvoľniť a podľa niektorých vedcov to môže znamenať väčšiu priemernú výšku aj o niekoľko centimetrov než tá, ktorou disponujeme dnes.
Ani presun na planétu Mars však nemusí znamenať najväčšiu zmenu, ktorá sa za najbližších tisíc rokov udeje. Ultimátnym cieľom ľudstva je nesmrteľnosť. Za všetky tie roky, čo existuje sen dosiahnuť toto magické štádium, už ľudia prehodnotili svoje často šialené vízie a z alchymistických nápadov prešli na seriózne uvažovanie. A zatiaľ najpravdepodobnejšia verzia nesmrteľnosti, pri ktorej sa vlastne umiera, je uloženie si našej pamäte pred smrťou do počítača. A samozrejme, aj na tomto sa už pracuje. Talianski a čínski vedci aktuálne zisťujú, ako je to vlastne s vedomím po smrti a či je možné obnoviť ho v inom tele. Inými slovami transplantujú hlavy zvieratám. A raz na rad prídu aj ľudia.
Akokoľvek už budeme o tisíc rokov vyzerať, rozhodne ide o zaujímavú a čiastočne aj desivú predstavu. Už teraz je jasné, že budúci ľudia budú výrazne odlišní od tých dnešných, otázkou len je, ako ďaleko to až zájde. Bolo by totiž veľmi trúfalé pokúsiť sa odhadnúť, ako veľmi do svojho tela pustíme stroje a technológie a či nám raz nepríde výhodnejšie zameniť si napríklad ruku za umelú končatinu s omnoho väčšou silou. A takto sa to môže stať s každou inou časťou tela. Inými slovami, svoj vlastný vývin ovplyvňuje z najväčšej časti ľudstvo samo.
