Horúce počasie, krásne ženy a palmami posiate pláže. Erik si v Salvádore plní svoj sen.
"Pláž, cigaretka, západ Slnka, krásne ženy, hojdanie sa v húpacej sieti a chlípanie Michelady. Všade hrá reggaeton alebo dominikánska bachata. Presne takto vyzerá každý môj víkend v El Salvadore, kde žijem už rok," opisuje svoj život v Salvádore 28-ročný Erik Vrškový, ktorý sa v krajine ešte stále nachádza. Už pred výletom do malého štátiku v Strednej Amerike nazbieral nejaké tie cestovateľské skúsenosti. Prežil leto v USA, niekoľko mesiacov cestoval po Ázii. Potom však sedel doma, peňazí na ďalší výlet nebolo dosť, no v bratislavskom Ružinove je jednoducho nuda. Nakoniec to však vymyslel a keďže cestovaniu nedokázal odolať, rozhodol sa spojiť príjemné s užitočným a vydať sa do zahraničia v rámci pracovnej stáže.
Prezraď nám, ako si sa teda dostal do Strednej Ameriky?
Najprv som kontaktoval organizáciu AIESEC, s ktorou som už mal nejaké tie skúsenosti, a po prijemnom pohovore mi bolo jasné, že ma najviac láka Stredná a Južná Amerika. Ako prvá sa mi naskytla možnosť z El Salvadoru, na pozícii učiteľa angličtiny. Nič som o tejto krajine nevedel, no chcel som ju objaviť. Hneď o 9 dní som sedel v lietadle, konkrétne smerom do hlavného mesta San Salvador, ktoré „bojuje“ s mestami San Pedro Sula (Honduras) a Caracas (Venezuela) o prvú priečku najnebezpečnejšieho mesta na svete, teda čo sa týka počtu vrážd.
Keď som priletel, ako prvé som pocítil obrovský klimatický rozdiel. Číslo 8 na teplomere na Slovensku vymenilo slnečných 29. Hneď druhá vec bolo zistenie, že Salvádor bude pomerne divoká krajina. Hneď cestou do ubytovania som dostal veľa inštrukcií a cenných rád, ako sa vyhnúť problémom, čo robiť a čo nie, kde sa pohybovať a podrobný opis ľudí, od ktorých treba veľmi rýchlo a čo najďalej utekať. Nemusím ani hovoriť, že som takmer všetko zabudol.
Čo samotné mesto a krajina, aké boli prvé dojmy?
Veľa zbraní. Najviac bili do očí domy, doslova omotané ostnatými drôtmi, strážnikmi strážené ulice so vstupnými bránami. Väčšina okien bolo zamrežovaných. Toľko zbraní som dovtedy nevidel ani na prehliadke armády v Inchebe ako tu počas prvej hodiny. Zbraňami som bol doslova obklopený. Každá reštaurácia má svojho strážnika s brokovnicou. Policajti na korbe pickupu stískajú samopal na každom rohu. Druhý deň však bol nezabudnuteľný. Ten pocit, keď človek začne nasávať atmosféru dovtedy nepoznaného, ochutnávať miestne špeciality a zisťovať, ako tu ľudia žijú. Miestni ma od prvej sekundy oslovovali gringo (ľudia z USA) alebo chele, chelito (ľudia so svetlou pokožkou).
Treba si však uvedomiť, že Salvádor je na trošku inej úrovni než Slovensko. V sprchách napríklad netečie teplá voda. Skvelým príkladom je napríklad miestna hromadná doprava. Prvá cesta miestnou verejnou dopravou bola neskutočná zábava. Po precestovaní mnohých krajín som si zvykol, že MHD môže fungovať bez zastávok. Treba sa len postaviť na okraj cesty. Ale v mikrobuse s vypeckovanou hudbou, s pridrôtovanými rozbitými dverami (aby boli konštantne otvorené) a od hrdze vyžratou dierou v podlahe som sa ešte neviezol. V ten deň som ešte išiel na návštevu školy, kde budem rok pracovať, no zo školy som mal ísť domov sám. Samozrejme som sa stratil a chvíľu mi trvalo nájsť cestu. Vtedy sa mi s hrôzou vybavili všetky rady, ktoré mi boli povedané, predovšetkým tá, že byť po 20. hodine vonku bez auta naozaj nie je dobrý nápad. Nikdy som sa ešte takto veľmi za seba neobzeral.
Čo miestni? Nie je pre nich Európan trošku nezvyčajný?
Najväčším problémom bolo asi to, že znalosť mojej španielčiny sa nebezpečne blížila k 0 percentám. Nakoniec všetko dopadlo dobre a ja som sa začal socializovať s miestnymi. Možno nebudete veriť, ale cez Tinder. Hneď mi bolo jasné, že pre asi jediného blonďáka v meste so svetlými očami tu život nebude až taký ťažký.
Mnoho ľudí pravdepodobne vníma Salvádor ako zastaralú krajinu niekde na konci sveta. Ako to je naozaj?
Nemajú pravdu a tieto riadky budú pravdepodobne pre mnohých veľkým prekvapením. Salvádor má jednu z najrozvinutejších ekonomík v rámci Strednej Ameriky. Čo znamená, že infraštruktúra je tu pomerne kvalitná. Vlaky sú v tejto krajine síce minulosťou a jediné, čo po nich ostalo, sú opustene koľajnice. Ani autobusy na tom nie sú najlepšie a zvyčajne ide len o zhrdzavené vraky.
Problémom je aj internet, ktorý vnímam ako najväčšie mínus tejto krajiny. Paradoxne, ľudia sú tu technicky veľmi zruční, vlastnia smartfóny, kvalitné fotoaparáty a domy sú vybavené modernou technikou tak, ako je to u nás. Internet je však katastofálne pomalý a nechápem, ako sú za to miestni ochotní platiť.
El Salvádor je plný moderných obchodných centier, kde sa dajú nájsť podobné značky ako u nás, Zara či Pull&Bear sú samozrejmosť. V obchodoch s potravinami je to veľmi podobné ako v USA. Dá sa tu zohnať v podstate všetko, veľké množstvo ovocia a zeleniny, sódy, zmrzliny, arašidového masla a podobne. V Salvádore sa platí americkým dolárom a aj ceny sú porovnateľné s USA.. Bohužiaľ to pri priemernom plate okolo 320 dolárov nie je žiadna výhra.
Veľká časť Salvádorčanov žije v mestách. Konkrétne ja žijem v časti zvanej Santa Tecla v dome blízko pri mojej práci. Mojimi spolubývajúcimi sú dvaja Salvádorčania a jeden Nemec. Každý máme svoju izbu vybavenú vlastnou kúpeľňou, všetko pri mesačnom nájme 130 dolárov. Kuchyňa je tu v podstate zastrešená časť záhrady. Môže byť niečo krajšie, ako si pri tomto nádhernom počasí robiť bosý raňajky, v podstate na záhrade, ktoré neskôr zjem v húpacej sieti pri pozeraní seriálu na notebooku? Okrem prania vlastného oblečenia a umývania použitého riadu nemusím nič extra robiť. Každý pondelok sem navyše chodí veľmi milá pani, ktorá upratuje celý dom.
Ako prebieha tvoja práca? Koho vlastne učíš?
Čo sa týka mojej práce, učiť v Salvádore je radosť. Študenti všetkých vekových kategórií majú veľký záujem o cudzie jazyky, najčastejšie je to angličtina a francúžtina. Ja konkrétne učím ráno a večer približne sedem hodín denne. Skupiny sa skladajú z približne 5 až 10 študentov, väčšinou vo veku 15 až 35 rokov. Mojím najväčším prekvapením je ich vzdelanosť a dychtivosť po informáciách. Salvádor síce má vysokú negramotnosť, až 14 percent, zvyčajne však ide len o starých ľudí z vidieku.
A čo po škole? Ako vyzerá zábava v Salvádore? Deje sa všetko na slnkom zaliatych plážach?
Pláže sú nádherné s prekrásnymi západmi slnka a tmavým pieskom. Sú rajom pre surfistov, kde sú jedny z najlepších podmienok na surfovanie na svete. Na pláže sa zvykne chodiť každý víkend, keďže sú vzdialené iba asi 25 kilometrov od hlavného mesta. Kvôli zábave sa tu stretáva veľké množstvo krásnych žien, ktoré milujú turistov. Takže piatky a soboty sú o západe slnka, pití piña colady z ananásu a tancovaní až do rána.
Paradoxne, za nočnými klubmi sa chodí do vedľajšej časti mesta. Keďže sa ľudia veľmi radi zabávajú a tanec predstavuje veľkú časť kultúry celej Latinskej Ameriky, bary, kluby, diskotéky a vôbec nočný život je na veľmi kvalitnej úrovni. Centrum hlavného mesta San Salvadoru je totiž nebezpečné a nikto s aspoň troškou pudu sebazáchovy do baru v strede mesta nevkročí.
Povedz nám viac.
V Salvádore žijú zlatí ľudia. Všetci sa na ulici zdravia a každý sa snaží vyhovieť druhého požiadavkám. Z takýchto služieb by sme si mali brať príklad. Zároveň ide však o krajinu so snáď najväčším počtom gangstrov na obyvateľa. Salvádor je totiž domovom dvoch veľmi nebezpečných gangov, Mara Salvatrucha a Mara 18, ktoré proti sebe neustále bojujú a podpisujú sa tak pod najväčší počet vrážd na svete. Najčastejšie sa stane, že do autobusu nastúpi zlodej, prejde celým autobusom, každému namieri pištoľ na čelo a vypýta si mobil. Takto pozbiera všetky telefóny a s kľudom vystúpi. Veľa ľudí už začalo nosiť niekoľko starších mobilov, ktoré odovzdá práve v takomto prípade.
Celé centrum mesta je dokonale ovládané gangami a vládne v ňom totálna anarchia. Každá ulica je zastavaná zlodejskými stánkami, kde najčastejšie predávajú telefóny ukradnuté z autobusov. Na budovách si gangy vyznačujú svoje terirórium a vyberajú v nich výpalné. Streľba medzi týmito znepriatelenými skupinami je na dennom poriadku a veľakrát pre nej zomrie aj tucet ľudí za bieleho dňa. Aj napriek tomu si myslím, že centrum San Salvadoru je úžasné miesto, kde uvidíš mnoho z miestnej architektúry.
Dá sa zvládnuť tamojšie jedlo?
Veľký vplyv tu má mexická kuchyňa. V Mexiku som síce nikdy nebol, ale po skúsenostiach z mexických reštaurácií v USA je to tu pre mňa menším sklamaním. O to viac si ale užívam typické jedno v El Salvadore, a to je pupusas. Ide o o kukuričnú tortillu plnenú väčšinou syrom a fazuľami, čo ale nie je moja obľúbená kombinácia. V iných prípadoch to môže byt syr, chilli papričky, bravčové alebo cesnak. Nie je nič úžasnejšie, ako keď sa ráno šíri vôňa pupusas ulicou. Veľkú časť jedálnička tu predstavujú dary mora, teda krevety, chobotnice, mušle a podobne. A musím povedať, že lepšie krevetové cocktaily ako tu som ešte nezažil.
Ako na teba pôsobí miestna krajina. Čo sa ešte dá robiť v Salvádore?
Zaujímavou časťou miestneho života je turistika po miestnych sopkách, ktorých je 23 aktívnych. Ak by sa nejaká rozhodla prebudiť, všetci sú oboznamení s evakuačným plánom. Najznámejšia z nich sa volá Ilamatapec, v strede krátera leží nádherné tyrkysové jazero. Bez sprievodcu však chodiť nikam neodporúčam, za každým mestom to je džungľa plná paliem a lián. Keď sme sa už bavili o tých sopkách, spomeniem aj zemetrasenia. Za posledný týždeň sme ich tu mali 25.
Na záver ešte prosím venuj našim čitateľom zopár slov.
Veľa ľudí zvykne hovoriť, že rok 2016 bol ten najhorší v ich živote. Výber stáže v Salvádore bolo jednoznačne moje najlepšie rozhodnutie v živote, a preto tento rok osobne radím medzi tie najlepšie. Práca v Strednej Amerike mi pomohla spoznať prekrásnu krajinu plnú úžasných ľudí a krásnej prírody, z ktorej si prinesiem nekonečné množstvo zážitkov a skúsenosti nevyčísliteľnej hodnoty. Aj napriek problémom, ktoré táto krajina má, som tu neskutočne šťastný.
Ďakujem REFRESHERu za zaujímavú príležitosť a verím, že si vďaka nej začne viac ľudí plniť svoje sny. Každý, kto sa raz vyberie do Strednej Ameriky, by nemal vynechať tento nádherný kus zeme. Určite to nebude ľutovať.
Ďakujeme za rozhovor!
