Pogy, sklenky, mikádo, klobúčik hop či detská pokladňa boli len zlomkom zo všetkých detských radostí.
Bohužiaľ, 21. storočie dalo pomaly, ale isto zbohom mnohým detským zábavkám a miesto budovania detskej radosti komplikovanejšími cestami sa mnoho rodičov vyberá do obchodu s elektronikou a svojmu dieťaťu dá tablet či smartfón s prístupom na internet, k čomu neodmysliteľne patrí YouTube a sociálne siete. Nasleduje už len oprášenie rúk po dobre odvedenej práci, keďže dieťa je opäť spokojné a dopraje svojím rodičom toľko žiadaný oddych. Potom sa nám tu rodí generácia mladých YouTuberov alebo tiež "béém, čaute, tu je fiuipko a toto je moje puvé video", čo teda rozhodne správne nie je. Miesto plakania nad už aj tak rozliatym a plesnivým mliekom si však zaspomínajme na niektoré detské radosti, ktoré už možno nikdy neprídu do módy, minimálne nie v takom merítku ako kedysi.
Mozog sa nám najviac zapotil pri Logiku
Na začiatku 70-tych rokov sa zrodila zaujímavá spoločenská hra, ktorú mal na svedomí izraelský pracovník v telekomunikáciach Mordecai Meirowitz. Veľa "spoločenskej" zábavy ste si síce neužili, aspoň ste však potrápili vaše myslenie a obyčajné pátranie po ukrytých farebných hríbikoch sa mohlo zmeniť na hĺbavé úvahy a rýchlu spŕšku výpočtov, či ten alebo oný hríbik je na správnom mieste a má správnu farbu. Prepracovať sa ku skrytej kombinácii v prvých kolách bolo skutočne obtiažne a neraz sa stalo, že ste sa k záhadnej kombinácii nedostali ani po pridelenom počte možných ťahov.
Žasli sme nad detailnými autíčkami na ovládanie, ktoré fungovali bezdrôtovo
Dnes sa deti hrajú najnovší Asphalt, Real Racing 3 či iné racingovky pre iOS a Android smartfóny, kedysi sme žasli nad autíčkami na ovládanie. Tie lacnejšie boli iba kus plastu položený na drobnom motorčeku, avšak kto si priplatil, mal skutočne kvalitný model so všetkými detailmi a špičkovou akceleráciou. Staršie ročníky však okrem bezdrôtového ovládania zažili aj o čosi jednoduchší spôsob ovládania, predovšetkým na modeloch autobusov Karosa ako napríklad ikonický model Karosa ŠD 11. Nostalgická detská hračka z čias socializmu stála 130 Kčs, no dnes vám za ňu zberatelia dajú podstatne vyššiu sumu.
Miesto zbierania aplikácií sme zbierali pokémonov a digimonov
Kto mal zberateľský album s Pokémonmi naplnený tak, že mu nechýbal ani jeden strieborný či zlatý jedinec, bol najväčší pán v škole a na sídlisku, no nie? Nehovoriac o digimonoch, futbalistoch na kartičkách počas majstrovstiev sveta či akejkoľvek inej nálepkovej mánii. Dnes je situácia trochu iná. Detská si plnia tablety tonami aplikácií, iné zbierajú skiny zbraní na CS:GO popri návštevách prvého ročníka a pravdepodobne už nikdy nezažijú ten pocit, keď ste odbalili čerstvo kúpený balíček nálepiek a zistili, že 3 zo 4 už vlastne máte. Naopak, smútok rýchlo vystriedala radosť po uvedomení si, že jediná nálepka, ktorá nebola duplicitná, je poslednou chýbajúcou postavičkou do uceleného albumu.
Niektoré hračky ďalšie generácie už nikdy nebudú poznať
Nie všetky spoločenské hry z 20. storočia boli založené na hádzaní kockou a posúvaní figúrok po hracej ploche. Dnes sa deti zbiehajú, aby sa navzájom pobavili na fackovacom prístroji, ktorý im rozotrie šľahačku po tvári, kedysi sme sa vedeli nekonečne dlho zabávať pri Klobúčiku Hop či Domine s hracími kockami v podobe lienok (DOMINO Berušky). Vedeli ste, že originál Kloboučku hop sa vyrábal v rokoch 1968 až 1975 a za tento kúsok plastu a papiera ste dali 10 Kčs? A čo taký detský stolný futbal a hokej s drobnou plastovou loptičkou a hráčmi prichytenými na pružine? Vrátia sa tieto hračky niekedy opäť do módy?
O nervy nás nepripravili stratené diamanty na Minecrafte, ale Mikádo či Akvaball
Neraz počujeme, ako dieťa pri hraní Minecraftu začne zlostne nadávať po tom, čo natrafí na lávu, a tak príde o časť herného majetku. Čo však rozčuľovalo kedysi nás? Možno vám slovíčko Akvaball nie je až také známe, no po zhliadnutí fotografie nižšie sa vám pamäť určite rozjasní. Pamätáte si na nekonečné pokusy pri klikaní na jediné tlačidlo, pomocou ktorého ste mali zavesiť všetky plastové krúžky vo vode na upevnené žrde? Taktiež tu máme legendárne Mikádo alebo inak povedané postupné zbavovanie sa veľkých drevených špáradiel bez toho, aby ste narušili hernú kopu. Možností bolo a stále je "kopec", tak prečo sa neustále uchyľovať k tým žiariacim obrazovkám?
Miesto hrania sa na youtuberov sme sa hrali na predavačov s detskou pokladňou
Po zadaní "Moje prvé video" do YouTube natrafíte na hŕbu detského obsahu inšpirovaného detskými snami v podobe youtuberov ako GoGo či Expl0ited. Je veľká škoda, že rodičia nedohliadajú na svojho detského diváka, totiž ako iste viete, minimálny vek pre sledovanie tejto populárnej služby je 13 rokov. Časy, kedy bolo predvádzanie vlastnej imitácie obľúbenej detskej hviezdy nahradené hrou na doktorov, súrodencov či predavačov s detskou pokladňou, sú však nenávratne preč.
Najväčším herným zážitkom bolo Nintendo a Super Nintendo
Keď už nadišiel čas na skutočné konzolové hranie, medzi prvými obľúbencami alebo tiež predchodcami dnešného Xboxu a Playstation bolo prvé NES-ko, respektíve Super NES-ko. Nintendo ponúkalo širokú paletu hier od Super Mario, cez Donkey Kong až po Star Wars či iné legendy. Viac o Super Nintende zo začiatku 90-tych rokov nájdete tu a vaše vedomosti z oblasti konzolových hier 1. generácie si môžete vyskúšať tu.
Miesto četovania s kamarátmi sme si s nimi vonku zahrali pogy, sklenky alebo Mighty Beanz
Na sídliskách a dedinách sa zvykli formovať veľké detské kolektívy, čo okrem iného podnietilo vznik istého povedzme gamblingu. Hralo sa o všetko. Sklenky, hlinky, pogy, vyrážaky, kartičky futbalistov či hokejistov, céčka, fazuľky Mighty Beanz a takto by sme pokojne mohli pokračovať. Otázne je, či sa takýto ošiaľ ešte niekedy zopakuje alebo sme migrovali k elektronike natoľko, že sa naše deti budú stretávať skôr vo virtuálnej realite ako skutočnom svete.
Ako sme naznačili, je nám tak trochu ľúto, že mnoho detí vyrastá pred monitorom, no túto situáciu musia zmeniť rodičia a to vo veľkom. Pokiaľ sa dieťa dostane do kolektívu plného tabletov, darmo bude v ruke stískať vrecko so sklenenými guličkami a krabičku pogov.