Michal Truban: Nikto to tu za nás neposunie dopredu (Rozhovor)

Predstavovať osobnosť Michala Trubana by v súčasnosti bolo zbytočné. Určite ste jeho meno zachytili, aj keď sa nepohybujete v podnikateľských, prípadne IT-čkarskych kruhoch. Zakladateľ WebSupportu - najväčšej webhostingovej spoločnosti na Slovensku, spoluzakladateľ platforiem Slovensko.Digital, ktorá sa usiluje o informatizáciu verejných služieb a Progresívneho Slovenska, ktoré bojuje za to, aby sme žili v našej krajine lepší život. Tiež vášnivý športovec, autor aktuálneho knižného bestselleru Support a najmä pohodový a úprimný človek. Keď som Michala oslovil s ponukou na rozhovor, okamžite súhlasil a v priebehu niekoľkých hodín sme mali rozhovor hotový. Podobne rýchlo reagoval aj vtedy, keď som sa pýtal na jeho predstavu lepšieho Slovenska. Vychutnajte si tento koncoročný rozhovor, kde sme rozobrali nielen to, ako si na Slovensku žijeme, ale aj bilancovali uplynulý a predpovedali budúci rok. Príjemné čítanie. 

Máš za sebou úspešného Norsemana, na ktorom si získal čierne tričko, ktoré je cieľom každého, kto sa tohto preteku zúčastní. Čo je ale tým povestným norsemanovským čiernym tričkom v osobnom živote Michala Trubana?

To som ešte nedosiahol, ale viem, čo to je - prestať chcieť čierne tričká.

V jednom zo svojich blogov si napísal, čo by mal nádejný uchádzač spĺňať, aby výraznou mierou zvýšil svoje prijatie do akéhokoľvek zamestnania. Čo by však Michal Truban poradil sebe, keby bol späť vo svojich stredoškolských, prípadne vysokoškolských časoch svojho života?

Asi by som mu povedal, že ten stav, v ktorom teraz si, to všetko, čo teraz vieš alebo nevieš, nie je dané tým, či máš, alebo nemáš na to talent, ale tým, koľko si na to trénoval. Povedal by som mu, že môžeš vedieť čokoľvek lepšie ako väčšina ľudí (čo väčšinou k zamestnaniu stačí), či už je to jazyk, matika, programovanie, šport, písanie. Iba vďaka tomu, ak to budeš dostatočne dobre a intenzívne trénovať. Vo väčšine prípadov stačí 2 roky intenzívne a efektívne na niečom makať a ste v tom lepší ako väčšina a nemáte problém sa tým potom uživiť. Príliš dlho som sa učil veci po troškách, ale celý život a nikdy som sa ich nenaučil. Oveľa lepšie je robiť jednu vec intenzívne, a potom druhú. Takto ich viem oveľa viac a lepšie zvládnuť.

Michal, ty sa angažuješ vo viacerých projektoch, a to rôzneho zamerania. Jeden z tvojich prvých článkov na blogu bol venovaný osobnému time managementu. Nemyslíš si, že by bolo načase urobiť jeho update?

Asi áno. Práve som rozmýšľal, či neurobím nejaké videá aj na tieto témy a trošku to refreshnem. Každopádne, zmenili sa len drobnosti. Snažim sa vytvoriť si vždy jednoduchý systém a aj na time management mám už iba kalendár. Čiže skôr to smeruje k zjednodušovaniu. Ale time management nie je vôbec o nástrojoch, ale o tom, čo do nich dávaš. Keď si budeš raz zapisovať viac vecí, ako budeš stíhať, tak to nedáš nikdy. Preto treba byť viac pri zemi a ak si aktívnym človekom, radšej si dávaj menej úloh a viac oddychuj. To je najlepší time management - vlastne nič nerobiť. Ja som vždy rozbehol nové projekty vtedy, keď som mal veľa voľného času.

Projekty sa rozbehli. Ostal ale voľný čas?

Keď som bol na Slovensku a mal tour s knihou, tak som dosť nestíhal a celkom ma vypínalo. Teraz je to už zasa lepšie, keďže si chillujem na Floride na pláži. Snažím sa striedať plné obdobia s oddychom. Podobne, ako keď trénuješ na preteky. Tak máš sezónu, máš top preteky, a potom oddychuješ a máš voľno. Čiže ani v práci nemakám každý mesiac rovnako.

V roku 2014 si sa stal mužom. V roku 2015 Ironmanom. Čím si sa stal v roku 2016?

No, bol to pre mňa taký prechodný rok a rok nazerania do budúcnosti a robenia si plánov na 2017. Celý tento rok som sa učil kopec nových vecí okrem písania. Začal som so surfovaním, jogou, crossfitom, golfom, atď. Oddychujem a naberám sily na ďalšie obdobie.

 

 

Vtedy, keď si ho tu začneme všetci vytvárať. Z mojej skúsenosti sa aj pohodovým prístupom dajú robiť obrovské zmeny a pomerne rýchlo. Toto naozaj záleží len od každého z nás. Nikto to tu za nás neposunie dopredu.

 

Ktorí ľudia podľa teba najviac posúvajú našu krajinu vpred? 

Andrej Kiska - lebo stále ukazuje, že aj keď je prezident, je ľudský. Hrá férovo a strašne mu záleží na tom, aby Slovensko bolo lepšou krajinou. Matej Tóth - ten ukázal, že aj keď je človek skromný, tak môže byť majster sveta a olympijský víťaz. Peter Sagan - to asi netreba príliš rozvádzať, ale na ňom sa mi tiež páči úprimnosť a to, aké bomby vie dávať.

 

 

Podľa mňa vo všeobecnosti po kúskoch napredujeme stále. Problém je, že nevyužívame potenciál, ktorý máme a mohli by sme napredovať  oveľa rýchlejšie. Druhý problém je, že v niektorých kľúčových veciach ideme naozaj viac dozadu ako dopredu. To všetko sa chceme pokúsiť zmeniť.

 

Nemal si niekedy stavy, kedy by si najradšej odišiel definitívne zo Slovenska a neobťažoval sa svojou činnosťou posunúť Slovensko k lepšiemu?

Možno, keď som bol mladší. Potom som aj veľa cestoval a strašne sa mi páčil svet, ale zistil som, že aj na Slovensku mi je super a aj Slovensko má svoje dobré stránky, ľudí a unikátnosť a nejako sa tam proste cítim doma.

 

 

Čo sú podľa tebe najsvetlejšie body Slovenska, kvôli ktorým sa oplatí ostať v rodnej krajine a neodchádzať za lepším životom za hranice?

Podľa mňa je potrebné vybrať sa von. Nehovoril by som za lepším životom, ale za iným. Svet je strašne krásny a zaujímavý. Bola by škoda o to prísť. A potom už záleží na každom zvlášť, či sa mu to viac páči ako Slovensko. Niekto sa cíti dobre v New Yorku, niekto zasa v Ríme, niekto na severe v Kodani. A niekto na Slovensku. Kvôli kamošom, krajine, pohode, tomu, aké je malé a zároveň veľké. A ten sa potom vráti so super skúsenosťami zo sveta.

 

V jednom z blogpostov uverejnených na vašom firemnom blogu som narazil na myšlienku, že o víťazstve rozhoduje najslabší článok. Čo je najslabším článkom Slovenska, ktorý bráni jeho ceste k víťazstvu - získaniu skutočného progresu?

Negativizmus a skepsa, že sa nič nedá spraviť. Pritom je to relatívne jednoduché. Nikdy nebude na svete mier, nikdy to tu nebude dokonalé. Ale treba sa pozerať na to v relatívnych číslach a nie v absolútnych. Treba sa na to pozerať tak, že o koľko sme sa zlepšili. A také ciele si dávať. Nie byť dokonalý, ale byť lepší ako minule. Potom objavíme úplne nový svet a novú motiváciu, keď vidíme, že nie sme dokonalí, ale už nie sme ani tak "šmatlaví", lebo sa stále zlepšujeme.

 

No mám ich osobne viacero. Toto je môj profil, na ktorom si môžeš pozrieť zoznamy podľa rokov, kategórií, ale aj s mojimi či všeobecnými ratingami. Každopádne, jeden z mojich dlhodobo obľúbených je originálny kórejský Oldboy. A na Vianoce máme s manželkou takú tradíciu, že si vždy pozrieme Život Briana. 

 

 

Z hľadiska športu je tvojou prioritou stále triatlon? Alebo ťa po novom budeme vídať viac na greene či na doske? Ako momentálne prebieha tvoj tréningový proces?

Momentálne sa snažím dať si svoje telo dokopy. Takže dávam hlavne jogu. Najväčšou chybou bolo, že som to nerobil už skôr ako kompenzáciu počas triatlonu. Tento celý rok som nepretekal, skôr regeneroval. Aktuálne môj typický týždeň vyzerá asi tak, že v priebehu týždňa mám 2-krát jógu, 2-krát crossfit a 2-krát beh. A potom hore-dole okolo toho veci podľa toho, čo sa mi chce a koľko mám času ako golf, surf či ležanie na pláži. 

 

A aké máš plány v tomto smere pre nasledujúci rok?

Ako som hovoril, mojou prioritou už nie je chcieť čierne tričká. Takže aj rok 2017 bude pre mňa zrejme rekreačným. Snažím sa ešte viac pochopiť svoje telo, mať správnu techniku, dodať si viac mobility do ramien a nôh, ktorú mám aj kvôli práci za počítačom a triatlonu veľmi žalostnú. Takže je to skôr také vracanie sa k základom. Ale určite si niekedy ešte nejakého Ironmana dám, aj keď to vôbec nie je zdravé. 

 

Ešte neviem. Možno bude zaujímavé o pár rokov čítať príbeh Progresívneho Slovensko, nech to dopadne akokoľvek. A možno to bude nejaká beletria a vymyslené haluze.