V roku 1963 sa po zbúraní steny podarilo objaviť čosi, čo vzniklo ešte za čias Byzantskej ríše.
Ani si to neuvedomujeme, ale dodnes sa po celom svete nachádzajú tisíce a tisíce miest, o ktorých sa písalo v starých kronikách a dokumentoch, avšak nikomu sa ich zatiaľ nepodarilo objaviť a preskúmať. Mnohé z týchto historicky významných miest sa nachádzajú niekoľko metrov pod zemou, kde majú archeológovia ťažký prístup, a zostávajú tak prakticky neobjaviteľné. Pred viac než 50 rokmi sa však v Turecku podarilo jednému mužovi objaviť čosi, čo je dnes známe ako rozsiahly podzemný komplex pod mestom Derinkuyu. Nešlo len o neveľkú sieť podzemných chodieb, ale o spletitú podzemnú štruktúru dosahujúcu v niektorých miestach hĺbku cez 60 metrov a to sa o nej pritom svet dozvedel vďaka tomu, že náš spomínaný chlapík opravoval v roku 1963 svoj vlastný dom a keď zbúral jednu zo stien, odrazu sa mu naskytol pohľad na tmavú chodbu bez akéhokoľvek vysvetlenia. Podobný nález vo svojom dome pravdaže nemohol nechať len tak, a preto zburcoval miestne úrady a onedlho už archeológovia prečesávali zabudnuté chodby podzemného mesta Derinkuyu.
Podzemné priestory a najmä ich dĺžka a hĺbka archeológov prekvapili. Odborníci, ktorí sa vtedy zišli z celého Turecka a mnohých zahraničných krajín vedeli o tom, že v tejto oblasti Turecka existuje niekoľko podobných podzemných miest, ale Derinkuyu bolo zďaleka tým najväčším. Odhady dnes hovoria o tom, že v komplexe sa v časoch núdze mohlo skryť cez 20-tisíc ľudí a okrem nich tam bolo dostatok priestoru aj pre zvieratá, zásoby jedla a k dispozícii bola aj podzemná voda. Ako sa ukázalo, mesto s najväčšou pravdepodobnosťou nebolo permanentne obývané a ľudia sa pod zemský povrch uchyľovali najčastejšie v prípadoch, keď im hrozilo nebezpečenstvo, či už zo strany útočiacich armád alebo samotnej matky prírody.
Priestory podzemného mesta pritom neboli vôbec zle vybavené. Ľudia mali k dispozícii už spomínaný prísun podzemnej vody vďaka takmer 60 metrov hlbokej studni a rozličné miestnosti mali aj rozličné využitie. Okrem samozrejmých miestností slúžiacich ako sklady či jedálne nezabúdali vtedajší obyvatelia ani na náboženskú stránku života, a tak do svojho podzemného mesta umiestnili aj zopár kaplniek a študovňu, kde mali mať ľudia prístup k náboženskej literatúre. Ak sa teda pozrieme na to, že väčšina týchto priestorov mala byť vykopaná a prispôsobená na dočasné obývanie v priebehu 8. až 12. storočia nášho letopočtu, zostáva nám iba rozmýšľať nad tým, ako sa im to s vtedajšími nástrojmi a technológiami podarilo dotiahnuť do približnej dokonalosti.
Obranná a bezpečnostná funkcia podzemného mesta pod Derinkuyu sa naplno prejavovala ešte za čias Byzantskej ríše, keď sa začali prvé nájazdy Arabov a bežné obyvateľstvo nemalo k dispozícii prakticky žiadne spôsoby efektívnej ochrany. Uchýlenie sa do podzemia preto vyzeralo ako najlogickejšie riešenie a očividne aj fungovalo, pretože sa podzemný komplex neprestal používať ani po zániku Byzantskej ríše v roku 1453. Vysvetlenie bolo jednoduché, keďže za jej pád boli zodpovední osmanskí Turci a prevažne kresťanské obyvateľstvo žijúce v tejto oblasti stálo pred hrozbou vyvražďovania a násilného vysídľovania.
Výskumy dokonca preukázali, že podzemné mesto účinne slúžilo najmä takzvaným Kapadockým Grékom ešte aj na začiatku 20. storočia, čiže len približne pred 100 rokmi, keď sa v Otomanskej ríši ešte stále objavovali etnické čistky obyvateľstva. Je veľmi pravdepodobné, že keď v roku 1923 prišlo k výmene obyvateľstva medzi Tureckom a Gréckom, tak sa na podzemný komplex zabudlo a presídlení Gréci si svoje tajomstvo zobrali späť do domoviny. Trvalo teda ďalších 50 rokov, než sa ľudstvo o existencii tohto miesta opäť dozvedelo a niekoľko rokov po znovuobjavení podzemných priestorov pod Derinkuyu sa Turecku podarilo sprístupniť zopár prvých chodieb aj širokej verejnosti a turistický záujem začal okamžite stúpať. V súčasnosti sa obyčajní turisti dokážu poprechádzať po približne polovici celkových priestorov a je možné, že sa postupom rokov bude na sprístupňovaní ďalších chodieb ešte pracovať.
