Roger Williamson ostal po nehode uväznený v ohnivej pasci. Pomôcť mu sa však pokúsil len jeden pretekár.
Posledná Veľká cena v Abú Zabí v tejto sezóne sa uskutočnila len pred pár dňami a priniesla hneď niekoľko zaujímavých momentov. Po napínavých pretekoch si titul majstra sveta dokázal vybojovať Nemec Nico Rosberg pred Britom Lewisom Hamiltonom, pričom rovno stihol aj ukončiť svoju kariéru. Podobné rozhodnutie zvolil aj Jenson Button s Felipe Massom a touto Veľkou cenou ukončili svoje dlhé, ale pôsobivé kariéry. Avšak Buttonovi rozlúčka nevyšla úplne podľa predstáv a kvôli problému s pneumatikou skončil už v úvode. Okrem neho ešte z pretekov odstúpili ďalší štyria pretekári, našťastie sa ani v jednom prípade nejednalo o nič vážne. Celá sezóna tak dopadla úspešne aj z toho pohľadu, že sme neboli svedkami žiadnej tragickej udalosti. Keby sme sa však presunuli o niekoľko desiatok rokov dozadu, konkrétne do 70. rokov, uvedomili by sme si, že v tej dobe samotní jazdci už také šťastie nemali.
Práve 70. roky patria medzi tie najbrutálnejšie v histórii Formuly 1. Od roku 1970 až do roku 1978 v nich vyhaslo hneď deväť životov pilotov, vrátane takých jazdeckých és, akými bezpochyby boli Jochen Rindt či Ronnie Peterson. Takisto by sa našlo množstvo pretekárov, ktorí pri nehode o život síce neprišli, ale následne zranenia im spôsobili závažné zdravotné problémy. Zatiaľ čo dnes sú pretekári relatívne v bezpečí, tak v minulosti mohlo jedno malé zaváhanie znamenať stratu života. Svedčia o tom aj slová Nikiho Laudu: "Akceptujem to, že zakaždým, keď si sadnem do auta, je tu 20% šanca, že môžem zomrieť." Na trati tak mohlo naplno vyniknúť individuálne majstrovstvo jednotlivých pretekárov, keďže na rozdiel od súčasnosti nebola všadeprítomná technológia. Nič to však nemení na fakte, že niekedy z rôznych príčin pilota nezachránili ani jeho excelentné zručnosti.
Roger Williamson je jedným z tých, ktorý do tejto kategórie patril. Obrovská nádej svetového motošportu prišla o život na holandskom okruhu Zandvoort v júli 1973. Ohnivá havária ukončila krátku kariéru vtedy len 25-ročného jazdca, ktorému bola sľubovaná veľká budúcnosť a tie najlepšie roky ho ešte len mali čakať. Táto tragédia zároveň dokázala odhaliť šokujúce chyby v bezpečnosti F1. Talentovaný Brit pritom pred jeho smrťou stihol nastúpiť len do jedného preteku F1, a to na domácom okruhu Silverstone. Premiéra mu však vôbec nevyšla a už v otváracom kole sa po nehode z pretekov porúčal. Treba pripomenúť, že na tejto nehode neniesol žiadnu vinu. Za ňu mohol jazdec Jody Scheckter (neskorší šampión F1 z roku 1979), ktorý "knokautoval" deväť vozov a podieľal sa na niekoľkých ďalších. Preteky tak museli byť zastavené až na 90 minút.
O dva týždne neskôr sa presunul najpopulárnejší motošport do Holandska, konkrétne na okruh Zandvoort. Paradoxom je, že pôvodne sa preteky konať vôbec nemali kvôli neprispôsobilosti okruhu. Nakoniec im však bola udelená výnimka a Veľkej cene Holandska nič nebránilo. V súvislosti s touto traťou tiež treba pripomenúť, že len tri roky predtým tam zahynul britský jazdec Piers Courage. Samotný Williamson pretek začínal z 18. miesta v 24-člennej štartovacej listine. Po neúspechu v Silverstone nováčik vynaložil ďalšie pevné úsilie a tentoraz sa mu podarilo prejsť prvé kolo bez problémov. Po prvýkrát tak naplno súťažil s takými velikánmi ako Niki Lauda, Graham Hill či Jackie Stewart.
Prišlo však ôsme kolo a monopost Rogera Williamsona utrpel poruchu ľavej-zadnej pneumatiky. Vo vysokej rýchlosti narazil do nesprávne postavenej bariéry a voz sa okamžite vo vzduchu prevrátil. Následne urazil ďalších 275 metrov, kým nehybne neostal pri zvodidlách v zákrute. Možno by sa mohlo zdať, že pilot nemal najmenšiu šancu náraz prežiť, opak bol však pravdou. Britský pretekár ostal pri vedomí, nebol vážne zranený, ale bol uväznený pod vozidlom, ktoré rýchlo pohltili plamene. Prekvapujúco ale pretek zastavený nebol. Žlté vlajky mávali, zatiaľ čo zvyšok štartovacieho poľa okolo havárie nečinne prešiel až na jednu výnimku - Davida Purleyho. Ten pri svojom krajanovi okamžite zastavil a pribehol mu na pomoc.
Bezmocný Purley sa snaží zohnať pomoc.
V snahe pomôcť svojmu kamarátovi neváhal otočiť vozidlo či rozopnúť Williamsonovi pásy. Keď nevyšiel ani jeden z týchto pokusov, schmatol od maršála hasiaci prístroj a celú náplň vyprázdnil na horiace vozidlo. Všetky jeho pokusy však boli márne. Dokým sa hasičské autá neobjavili, nemohol pomáhať sám. Potreboval tiež pomoc traťových maršálov. Tí prítomní síce boli, ale kvôli nedostatočnej vytrénovanosti a absencií nehorľavých kombinéz v ich vybavení neboli schopní pomôcť. Jediní, kto takúto kombinézu mali, boli piloti. Bezmocný Purley sa niektorých z nich pokúšal zastaviť. Všetka snaha ale vyšla nazmar, pretože nikto nezastavil. Trvalo tak až osem minút, kým sa na scéne objavilo hasičské auto. To už však bolo príliš neskoro. Roger Williamson sa uväznený pod svojim monopostom udusil.
"Videl som, že je nažive a počul som ho kričať, ale nemohol som sa k nemu dostať. Snažil som sa prinútiť ľudí, aby mi pomohli. Keby sme obrátili voz, mohol byť v poriadku."
Purley bol za svoje činy v tento deň ocenený Georgovou medailou, najvyšším civilným ocenením za statočnosť. Ale zachrániť svojho krajana sa mu nepodarilo. Williamson sa tak stal ďalším v dlhom rade zabitých pretekárov v športe, ktorý milovali. Spolu s týmito mužmi sa Williamson stal symbolom brutálnej éry pretekov F1. Neskôr sa na jeho počesť dočkal aj vlastnej sochy, ktorá bola postavená na okruhu Donington Park v rodnej Británii. Roger Williamson síce štartoval len v dvoch pretekoch Formule 1, pričom nedokončil ani jeden, ale jeho meno žije ďalej aj po viac ako štyroch desaťročiach od jeho tragickej smrti.
