Obyčajné 2D obrázky, ktoré sa vám vykreslia do 3D priestoru.
Raz za čas sa s vami radi podelíme o rôzne hádanky či optické ilúzie. Napríklad tu si môžete otestovať zrak a pokúsiť sa vidieť všetkých 12 čiernych bodiek súčasne, tu a tu zas vyriešiť niekoľko logicko-matematických hádaniek. Tentokrát oživíme staré neznáme autostereogramy, na prvý pohľad ničím výnimočné textúrové/objektové 2D obrázky. Po dôkladnejšom prezretí sa však ľahko stanú 3D obrazmi, ktoré v sebe skrývajú objekty všetkých druhov a tvarov. Dokážete odhaliť každý jeden?
Autostereogramy/stereogramy, teda 2D obrázky navrhnuté tak, aby spôsobili vizuálnu ilúziu, vďačia za svoj vznik britskému vedcovi Charlesovi Wheatstone-ovi. Ten v roku 1838 publikoval prácu, v ktorej dôkladne popísal stereopsiu, teda schopnosť vidieť svet v celistvom 3D obraze. Hoci sa pozeráme 2 očnými buľvami, ktoré sú od seba vzdialené, sa nám 2 separátne obrazy premietané na sietnicu spájajú v jeden, a tak získavame priestorové videnie. Vnímanie hĺbky podporil priloženými obrázkami, ktoré pre svoj vzor alebo zoskupenie objektov dokázali na plochom papieri vytvoriť pocit prítomnosti tretieho rozmeru - hĺbky.
"Čítať" stereogramy možno viacerými metódami. V 19. storočí demonštroval Wheatstone princíp niekoľkých hranolov a zrkadiel. Ťažkopádne zariadenie bolo nepraktické a zbytočne rozmerné. O viac než 10 rokov neskôr preto vynašiel škótsky vedec David Brewster výrazne ľahšiu a kompaktnejšiu techniku na sledovanie obrazcov a to obyčajnú sústavu dvoch šošoviek. Okrem iného sa tiež zaslúžil o vznik wallpaper efektu, ktorým sa zistilo, že opakované vzory dokážu "oblbnúť" myseľ presne takým istým spôsobom.
Až v druhej polovici 20. storočia sme sa však konečne dostali k autostereogramom, ako ich poznáme dnes. V roku 1979
prišiel Chrisopher Tyler s kombináciou wallpaper obrázku kombinovaného s náhodne rozmiestnenými bodmi, a tak vznikli vôbec prvé čiernobiele bodkované stereogramy. Obrázky pripomínajúce QR kód zhotovil spolu s programátorom Maureenom Clarkom použitím legendárneho počítača Apple II a BASIC-u. V roku 1991 sa vtedy už farebné stereogramy spopularizovali medzi verejnosťou po vydaní prvej publikácie zo série zvanej Magic Eye. Išlo o zbierku obrazcov, za ktorou stál umelec Cheri Smith a programátor Tom Baccei. Hoci ste v nich veľa textu nenašli, stala sa až na 73 týždňov bestsellerom podľa rebríčku denníka The New York Times a rovnako populárne boli aj ďalšie výtlačky. Tu si môžete pozrieť ich prvú verziu webovej stránky (1997).
Ako odhaliť obsah stereogramu?
Ak vám už vaši známi ukazovali podobné obrazy, zrejme ste obdržali radu, aby ste sa pozerali za obrázok. Akokoľvek nezmyselne to znie, je to naozaj pravda. Problémom je, že toto odporúčanie vám ani náhodou neobjasní ten správny know-how. Pokiaľ neviete, čo máte na fotografii hľadať a nikdy predtým ste sa s ničím podobným nestretli, môže sa stať, že niektoré obrazy sa pre vás stanú skutočne obtiažnymi hádankami. Aby sme vás nepripravili o nervozitu z neschopnosti odhalenia všetkých obrazcov, popisy nejasných obrázkov nájdete pod fotografiou. V ankete môžete vyjadriť úroveň vašich preostrovacích schopností.
Názorne demonštrované zaostrenie na imaginárny objekt za hranicou displeja/papiera
Technika postupného odďaľovania: Priblížte sa tvárou čo možno najbližšie k monitoru/displeju či vytlačenému obrázku. Predstierajte, že neexistuje a pokúste sa pozerať cez neho - nezaostrujte váš zrak na obrázok. Postupne odďaľujte hlavu, avšak vaše oči musia byť neustále uprené do väčšej diaľky ako je stereogram. Pokiaľ nezaostríte priamo naň, postupne sa vám zobrazí rozmazaný 3D obrázok. O malý okamih sa vám skrytý obsah vyjasní a vy sa budete môcť očami pohybovať v novo-vytvorenom trojdimenzionálnom priestore.
Technika zrkadlenia: Podstatou metódy je použitie lampy a umiestnenia odrazovej - priehľadnej plochy medzi obrázok a zdroj svetla. V minulosti stačilo použiť CRT monitor, ktorý bez menších problémov reflektoval lampu za vaším chrbtom, s dnešnými displejmi to môže byť už o čosi ťažšie. Jediné, čo stačí, je postupne sa zahľadieť do displeja, presnejšie do odrazu lampy. Váš stereogram by sa vám mal opäť postupne rozjasniť.
Technika škúlenia: Pokiaľ si osvojíte túto možnosť, máte vyhraté. Žiadne pohybovanie hlavou, použitie zdroja svetla či iné, komplikované techniky. Laicky povedané, začnite škúliť. Rozdvojujte a spájajte obraz s postupným zaostrovaním až dovtedy, kým nebudete spokojní s výsledkom. Problémom je, že po dlhom prezeraní stereogramov môžete pociťovať miernu bolesť očí.
Máte pred sebou skutočný oriešok. Dokážete odhaliť kalendár na obrázku?
Naozaj krásna šálka s lyžicou položenou na jej podnose, no nie?
Možno sa vám zdajú pravítka ako opakújuca sa tapeta, v rozšírenej skutočnosti sú však na seba takmer kolmé.
Tento drak vám hrôzu nenaženie, no minimálne vykúzli úsmev na tvári po úspešne odhalenom stereograme.
Pestrofarebnejšieho žraloka rozhodne neuvidíte. Aspoň nie triezvy.
Horská dráha pre menej odvážnych jedincov
Pokiaľ by ste si chceli vyskúšať 3D hranie bez okuliarov, Crysis je najlepšou voľbou
Prípadne trochu prírody
A pár jednoduchších obrázkov na záver
