Macklemore sa otvorene rozpovedal o tom, ako úprimne vidí rasizmus z pohľadu vyzretého bieleho človeka.
Všetci fanúšikovia Macklemorea a Ryana Lewisa by si mali do kalendára povinne zaznačiť dátum 26. február, keďže vtedy vychádza druhá štúdiovka tohto dua. Tá nesie názov This Unruly Mess I've Made. Zatiaľ sme z nej mali možnosť počuť tri songy - Downtown, Growing Up (Sloane's Song) a Kevin. Dnes sa do tejto množiny pridáva i štvrtý singel vo forme druhej časti skladby White Privilege z roku 2005. Jej meno znie, logicky, White Privilege II a ide o naozaj otvorenú spoveď Macklemorea na tému rasizmu a rasových rozdielov.
Pieseň využívajúca nástroje ako klavír či trubka sa dĺžkou doťahuje až na 9 minút a Mack na nej doručil štyri plnohodnotné slohy plné zaujímavých myšlienok, ktoré by sme mohli rozobrať na niekoľko stoviek riadkov, no aby som vás teraz nezaťažoval úvahami, vyberme len tie najdôležitejšie. Celý track je o tom, ako vidí biely hudobník (Macklemore) boj Afroameričanov za rovnocennosť. Hoci ich Macklemore otvorene podporuje, zúčastnil sa i protestu Black Lives Matter, zvádza v sebe vnútorný súboj o tom, či by sa mal na podobných udalostiach vôbec objavovať a či by sa mal zapájať napríklad do hromadného skandovania. Samému sebe a takisto ostatným belochom zapajájúcim sa do podpory afroamerických občanov pokladá otázku, či to robia zo skutočného presvedčenia a chuti pomôcť, alebo len preto, aby navonok vyzerali dobre. Prechádzajúc skrz Grammys 2014, kde Mack a Ryan neprávom vyhrali cenu za najlepší rapový album nad Kendrickom Lamarom a jeho good kid, m.A.A.d city, sa Ben najmä v druhej slohe rozhovoril o vykrádaní afroamerickej kultúry, hlavne hudby, bielymi umelcami, ktorí na tom len bohatnú a nič nevracajú späť. Pri týchto ideách vytiahol i konkrétne mená hudobníkov, a to Elvisa Presleyho, Miley Cyrus a Iggy Azaleau. Posledná menovaná pochopila riadky jej adresované ako diss, aj keď to tak nie je, čo jej následne musel vysvetliť Talib Kweli.
The fact @iggyazalea thinks Macklemore song was a diss to her, instead of actually listening, is proof of her privilege. Fuck Iggy Azalea.
— Talib Kweli Greene (@TalibKweli) január 22, 2016
Pomedzi jednotlivé slohy môžeme okrem refrénu počuť i viaceré intermezzá, ktoré Macklemoreovi jednak odpovedajú, no rovnako pomáhajú plynulo prejsť na ďalšie myšlienky. Na naozaj úprimnej a podarenej skladbe sa Ben nevyhol ani tomu, že ho mnoho ľudí vníma ako hip-hopového umelca, ktorí je dobrý preto, lebo sa vyhýba tradičným negatívnym témam hip-hopu ako sú násilie, dievčatá, vraždy či peniaze. Títo ľudia si však neuvedomujú, že vnímajú hip-hop príliš jednoliato a plávajú len po hladine, keďže mnoho revolučných a pozitívnych myšlienok vychádzajúcich z hláv afroamerických raperov nikdy nezachytia a rovnako tak si neuvedomujú, že to boli práve Afroameričania, kto dal svetu tento skvelý hudobný žáner. Svoju časť songu končí Macklemore barom, ktorý všetko vystihuje: "We take all we want from black culture, but will we show up for black lives?" Kultúru Afroameričanov konzumujeme my, bieli, ako chceme, ale pomôžeme im, keď to najviac potrebujú? Odpovedať si skús sám. Samotný záver White Privilege II patrí černošskej speváčke Jamile Woods, ktorá sa nepriamo spytuje, či ostaneme ticho, alebo niečo zmeníme. Počúvaj nižšie.
Pre viac informácií zo sveta rapu sleduj Raporter
