Na Mesiaci sme už boli, no dno našich oceánov zostáva záhadou. Vysvetľujeme, prečo je vesmír pre výskum atraktívnejší a čo v skutočnosti znamená, keď sa povie, že oceány poznáme menej ako Mars.
Ak pri pomyslení na nekonečnú, temnú morskú hladinu cítiš zvieravú úzkosť, zďaleka nie si sám/sama. Fenomén zvaný talasofóbia, teda chorobný strach z hlbokého mora, láme na TikToku rekordy v zhliadnutiach. Dokonale vystihuje náš podvedomý rešpekt pred tým, čo sa skrýva pod vodou.
@mermaid.kayleigh We swiftly drifted through the deep open ocean seeing all types of alien like creatures! You never know when something larger like a shark will appear! Would you try this? What an incredible black water dive with @jacksdivinglocker guided by @simone_matucci. 🔦🤿🌊 #blackwaterdiving #kona #hawaii #nightdive #blackwater #scuba #scubadiving #plankton ♬ Suspense, horror, piano and music box - takaya
Mnohí z nás totiž stále odmietajú uveriť jednému faktu: ľudstvo dokáže vytvárať podrobné mapy Marsu a Mesiaca, no veľká časť oceánov na Zemi zostáva nepreskúmaná. Prečo je vesmír vhodnejší na skúmanie? A je toto populárne tvrdenie vôbec pravdivé?
Čo znamená poznať?
Veta „vieme viac o Marse než o oceánoch“ neznamená, že na Marse poznáme každý kameň a o oceánoch nevieme nič. Presnejšie by bolo povedať, že:
- povrch Marsu a Mesiaca sa NASA podarilo zmapovať globálne a oceánske dno ešte nemáme zmapované v porovnateľnej miere,
- hoci sme fyzicky videli iba nepatrnú časť hlbokomorského dna, o oceánoch máme tiež množstvo údajov, a to zo satelitov, lodí, bójí a podmorských robotov.
Sme vo vesmíre sami? NASA objavila prelomové známky života na Marse
11. septembra 2025 o 17:08
Mars nezakrýva voda, oceán áno
Je pravdou, že povrch Marsu ani Mesiaca nezakrýva niekoľkokilometrová vrstva kvapaliny. Sondy ich preto môžu fotografovať priamo z obežnej dráhy. Radarové a laserové prístroje dokážu merať výšku terénu, tvar kráterov, údolia či sopky.
Ako uvádza NASA, kamera na sonde Mars Reconnaissance Orbiter pokryla už viac než 99 percent povrchu Marsu. Mars sa tak stal najlepšie preskúmanou planétou v našej slnečnej sústave hneď po Zemi.
Ľudstvu sa už podarilo zmapovať aj Mesiac. NASA v roku 2011 zverejnila takmer celoplanetárnu topografickú mapu Mesiaca.
Vesmír je pre techniku prívetivejší ako hlbina
Jednoduchou odpoveďou by bolo: oceán sa nedá odfotografovať z obežnej dráhy. Navyše, rádiové vlny, ktoré používajú satelity a bežná bezdrôtová komunikácia, sa vo vode šíria veľmi zle, uvádza science.
Satelit vidí hladinu, nie dno pod ňou. Môže sledovať napríklad jej teplotu, vlny alebo farbu vody, no detailnú podobu vnútra oceánov treba zisťovať inak.
@mermaid.kayleigh Would you ever do this? 🤿🔦 It’s a feeling like no other. Stay tuned to see what we found 👀 #nightdive #deepsea #openocean #blackwaterdive #kona ♬ The Time is Coming - Aery Yormany
V súčasnosti je najvyužívanejším nástrojom sonar. Loď vyšle zvukový signál smerom nadol a zaznamená jeho odraz od dna. Z času návratu signálu možno vypočítať hĺbku. Je to podobné ako echolokácia netopierov, ibaže v oceáne sa používa vo veľkom meradle.
Sonar však musí byť priamo na lodi alebo podmorskom vozidle. Loď sa pohybuje pomaly, musí preplávať nad sledovaným územím a zároveň zápasí s počasím, vlnami a vysokými nákladmi.
Prečo je výskum oceánov taký náročný?
Tlak
Znie to paradoxne, ale z hľadiska fyziky je vesmír prívetivejšie miesto. Ako uvádza Science Times, keď je astronaut vo vákuu, jeho skafander (alebo vesmírna loď) musí zvládnuť rozdiel tlaku presne 1 atmosféru - teda udržať vzduch vnútri oproti ničote vonku. V oceáne však s každými desiatimi metrami hĺbky rastie tlak o ďalšiu atmosféru. Na dne Mariánskej priekopy tak na akékoľvek výskumné zariadenie pôsobí extrémny tlak vyše 1000 atmosfér.
Akúkoľvek chybu v konštrukcii tu fyzika trestá okamžite. Mementom tohto faktu je aj tragédia ponorky Titan z roku 2023. Kým pri vesmírnych misiách majú niekedy astronauti hodiny na vyriešenie problému, v hlbinách oceánu vedie aj to najmenšie zlyhanie materiálu ku katastrofickej implózii v zlomku milisekundy.
Pomalý pohyb
Ponorka alebo diaľkovo ovládané vozidlo sa musí pohybovať pomaly, aby zachytilo dostatočne kvalitný obraz a bezpečne sa vyhlo prekážkam. Vedci preto za jeden výjazd preskúmajú iba veľmi malú časť oceánu, píše NOAA.
Oceány sú navyše obrovské. Pokrývajú približne 71 % zemského povrchu a ich priemerná hĺbka je približne 3 688 metrov, uvádza Národný úrad pre oceány a atmosféru.
Málo času a peňazí
Výskumné lode a hlbokomorské roboty patria medzi drahé vedecké zariadenia. Ich prevádzka stojí veľa peňazí a počet expedícií je obmedzený.
Štúdia v Science Advances ukázala aj nerovnomernosť výskumu. Približne 71 % zaznamenaných ponorov sa uskutočnilo v blízkosti USA, Japonska a Nového Zélandu. To znamená, že aj malá časť oceánu, ktorú sme videli, nie je vybraná rovnomerne.
NASA odhalila posádku misie Artemis III. Ľuďom prekáža, že je čisto mužská
12. júna 2026 o 9:56
Zmapované neznamená preskúmané
V spomínanej štúdii Science Advances z roku 2025, vedci zhromaždili údaje o 43 681 ponoroch od roku 1958.
Ich výpočet ukázal, že ľudia priamo videli približne 0,0006 až 0,001 % hlbokomorského dna. To znamená, že viac než 99,999 % dna nemá dostupný záznam z bezprostrednej blízkosti.
@discover_the_planet We’ve mapped more of the Moon than we have the Pacific Ocean floor 🌊 The largest thing on Earth, and still mostly unexplored. #pacificocean #geography #ocean ♬ original sound - Discover The Planet
Toto číslo vyvolalo veľký rozruch a senzácie na internete, no je potrebné chápať ho správne. Neznamená totiž, že o zvyšku dna nemáme vôbec žiadne informácie. Oceánske dno možno zmapovať v rôznej kvalite. Napríklad satelitné merania vytvoria približný obraz hlbokomorského terénu aj bez toho, aby loď preplávala každý meter. Takéto mapy toho však môžu veľa prehliadnuť.
Medzinárodný projekt Seabed 2030 si dal za cieľ vytvoriť modernú mapu celého oceánskeho dna do roku 2030. NOAA v roku 2026 uviedla, že bolo zmapovaných 28,7 % oceánskeho dna.
Avšak, aj keby bolo zmapované celé dno, stále by sme ho nemuseli poznať biologicky. Mapa nám síce ukáže, kde je priekopa alebo podmorská hora. Neodpovie však na otázky, ktoré zaujímajú bežných ľudí, a zrejme aj teba, ak čítaš tento článok - aké organizmy tam žijú, ako dlho existujú, čím sa živia a podobne.
Mars a oceány sú neporovnateľné svety
Ak hovoríme o mape povrchu, odpoveď je, že do veľkej miery áno. Mars máme z obežnej dráhy zmapovaný skutočne podrobnejšie než veľkú časť oceánskeho dna. Pri Mesiaci je tento rozdiel ešte výraznejší.
Ak však hovoríme o celkovom vedeckom poznaní, veta, ktorú často vidíme kolovať sociálnymi sieťami (Vieme viac o vesmíre než o vlastných oceánoch) je zavádzajúca. Mars a oceán sú odlišné svety. Pri Marse skúmame najmä povrch a jeho geologické dejiny. Oceán skúmame ako dynamický systém, ktorý zahŕňa vodu, dno, atmosféru, klímu a obrovské množstvo živých organizmov.
