140 olivovníkov, bazén a púštna záhrada uprostred Apúlie.
V srdci Apúlie – v malej obci San Vito Dei Normanni navrhli architektka Markéta Killi zo štúdia Urban Interior a jej manžel Lars Killi projekt „Villa Normanni“, ktorý prepája dvojicu domov a je rodinným útočiskom aj osobným vyznaním lásky k Taliansku.
Manželia pôvodne hľadali atraktívnu, zatiaľ menej objavenú lokalitu pri mori s rozumným rozpočtom z investičného zámeru, ktorý financovali z predaja dvoch nehnuteľností v Prahe. Napokon vznikol „romantický“ príbeh a krajina s hlbokým kultúrnym a architektonickým odkazom bola zrazu jasná voľba.
Región na juhu Talianska očaril rodinu vďaka tichej krajine s olivovými hájmi, ktoré kontrastujú s červenou zemou, čo dodalo pozemku s rozlohou 17 000 štvorcových metrov autenticitu a jedinečnú atmosféru.
Projekt tvorí hlavná vila a menšia stavba, ktorá vznikla rekonštrukciou pôvodného hospodárskeho objektu – obe sú situované v protiľahlej polohe a prepojené slnečnou terasou s bazénom.
Dve stavby a vzájomný dialóg
Hlavná vila s úžitkovou plochou 124 štvorcových metrov ponúka tri spálne s vlastnými kúpeľňami, veľkorysú obytnú miestnosť s jedálňou a kuchyňou, doplnenú o technické zázemie.
Menšia časť – apartmán s úžitkovou plochou 41 štvorcových metrov, čerpá inšpiráciu z tradičných kamenných domov typu „casale“ a nesie výrazne odlišný, rustikálny charakter. Napríklad strechu zdobia dva keramické objekty od umelca Pina, ktoré symbolizujú šťastie.
Architektúra oboch stavieb vychádza z miestneho tvaroslovia – jednoposchodové objemy s bielou omietnutou fasádou, otvorené vonkajšie schodiská vedúce na pochôdzne strechy, zaoblené rohy a piliere v tradičnom duchu. Použitý je miestny kameň tufo, podlahy z vápenca pietra Leccese a trstinové tienenie terás.
Okenné rámy v tlmenom zeleno-sivom odtieni sa jemne odrážajú v okolitých stromoch a spolu s bielymi fasádami vytvárajú pokojný dialóg s krajinou. Veľké skladacie okná otvárajú interiér smerom k bazénu a olivovému háju, zatiaľ čo zjednotená kamenná podlaha stiera hranicu medzi vnútorným a vonkajším priestorom. Materiálovú paletu dopĺňajú drevo, ľan a ratan – kombinácia, ktorá pôsobí minimalisticky, ale zároveň útulne.
Interiér v znamení pokoja
Interiér je hrou tichých kontrastov. V hlavnej vile dominuje otvorený obytný priestor s tmavou dubovou kuchyňou, dreveným jedálenským stolom a sivou sedacou súpravou, ktorý je dokonale presvetlený z veľkých terasových dverí.
Spálne prekvapia farebnosťou – zeleno-červený obklad za posteľou v jednej, ručne maľované obrazy nad čalúneným čelom v druhej, či klenutý kamenný strop s terakotovými odtieňmi.
Kúpeľne dopĺňajú mramorové umývadlá, mosadzné batérie a výrazné červené svietidlá, čo je detail, ktorý vnáša hravosť do inak neutrálnej prírodnej kombinácie ľanu, dreva a kameňa.
„Púštna záhrada“ uprostred stredomorskej zelene
Na pozemku, kde rastie približne 140 olivovníkov spolu s dubmi, granátovými jablkami, hruškami, slivkami a figovníkmi, vznikol okolo bazéna neobvyklý koncept „púštnej záhrady“.
Inšpiráciou bol mexický kaktus Opuntia ficus-indica, pre miestnych známy ako „indický figovník“, ktorý vďaka svojej impozantnej veľkosti a sochárskemu tvaru dodáva priestoru takmer surrealistický nádych. V kombinácii s bielym štrkom vzniká scenéria, ktorá pripomína púšť, pričom prekvapivo dobre ladí s hladinou bazéna.
Moderné technológie v súlade s legislatívou
Napriek tradičnému výrazu je projekt „Villa Normanni“ plne vybavený modernými technológiami.
Klimatizácia a vykurovanie umožňujú celoročné, veľmi pohodlné užívanie, solárne panely reflektujú miestnu legislatívu a voda je čerpaná zo studne s hĺbkou 200 metrov. Dažďová voda tečie do cisterny a nechýba ani nabíjacia stanica pre elektromobily. Dôraz na energetickú sebestačnosť bol nevyhnutný vzhľadom na náročnosť prevádzky v horúcom podnebí.
Remeslo, ktoré si nekúpiš
Snáď najcennejšou súčasťou celého procesu projektu bola podľa architektky Markéty Killi spolupráca s miestnou stavebnou firmou Trulli Dream Costruzioni. Talianski remeselníci, hrdí na svoju prácu a rovnako vyťažení ako tí českí, priniesli vlastné riešenia a materiály, ktoré nakoniec nahradili pôvodné plány pripravené v Prahe.
Jazyková bariéra priniesla okrem vtipných nedorozumení aj impulz, aby sa manželia začali učiť taliansky. Výsledkom je dom, ktorý nepôsobí ako importovaná predstava o Taliansku, ale ako jeho prirodzené pokračovanie s jedinečným charakterom.
Autormi galérie k projektu „Villa Normanni“ sú Cosimo Calabrese a Urban Interior.
