Martin porozprával nielen o extrémnej skúsenosti z vojnovej zóny v Afganistane, ale aj o tom, ako sa z radového vojaka a neskôr lešenára stal majiteľ stavebnej firmy vo Švédsku.
Martin Bielik pochádza z malej dedinky Lednica, no dnes pôsobí v zahraničí. Pôvodne mal rozbehnutú kariéru v ozbrojených silách. Aj napriek tomu, že ho prijali k elitným výsadkárom, sa rozhodol odísť do civilu a vycestoval za prácou na sever Európy. „Na personálnom sa ma pýtali, či som normálny, keď odmietam miesto u špeciálov, o ktoré iní márne bojujú roky,“ hovorí pre Refresher.
Po odchode do civilu sa zamestnal ako lešenár vo Švédsku a živil sa náročnou manuálnou prácou. Vďaka drine sa mu podarilo vybudovať úspešné podnikanie, ktoré dnes zamestnáva desiatky ľudí a má miliónové obraty. Aj napriek tomu, že sa mu dnes v stavebníctve darí, podniká na severe Švédska, kde teploty v zime dosahujú aj mínus 30 stupňov Celzia. Hovorí, že jeho život je aj napriek úspechu stále o každodennom strese a obrovskej zodpovednosti.
„Okolie sa mi smialo, že na to nemám. Ja som si však za tie roky zvykol na reči, že sa niečo ‚nedá‘,“ hovorí Martin o svojich začiatkoch, kedy sa rozhodol opustiť istoty, ktoré mu ponúkala práca v Ozbrojených silách a začal vo Švédsku od nuly.
Dnes riadi projekty, ktorých hodnota presahuje desiatky miliónov eur. Ako šéf dbá na rodinný prístup k zamestnancom, no zároveň vyžaduje disciplínu a zodpovednosť. V rozhovore rozpráva o realite práce v zahraničí a upozorňuje, že v stavebníctve je najväčším problémom spoľahlivosť ľudí. „Mám skvelých zamestnancov, ale aj takých, ktorí po turnuse jednoducho zmiznú. Časom sa však naučíte ľudí selektovať a tých dobrých si vážiť,“ vysvetľuje realitu na trhu práce.
Práve kvôli rozbehnutým projektom aktuálne pôsobí na severe Švédska. Tamojšie podmienky preverujú nielen techniku, ale aj ľudskú psychiku. Martin hovorí, že na Slovensku sa robotníci idú skryť, keď začne pršať, no vo Švédsku sa betónuje aj pri - 35 stupňoch Celzia. „Keď v takom mraze lejete betón desať hodín denne, vyžaduje si to naozaj odolné povahy,“ opisuje škandinávsku realitu.
Kariéru si začal ako vojak. Prečo si sa rozhodol vstúpiť do armády? Bol to tvoj detský sen?
Ako väčšina chlapcov, aj ja som sa v detstve hral na policajtov, vojakov či hasičov. Celý život ma to k tejto kariére ťahalo. K ozbrojeným silám SR som nastúpil ako 19-ročný, hneď po maturite. V martinských kasárňach som absolvoval trojmesačný základný vojenský výcvik a potom ma pridelili k 11. mechanizovanému práporu v Martine, kde som slúžil takmer osem rokov.
Viem o tebe, že si bol na misii v Afganistane. Ako si sa dostal k tejto príležitosti?
Táto možnosť prišla, keď som mal 22 rokov. Dobrovoľne som sa prihlásil a vybrali ma. Predchádzalo tomu však viacero výberových konaní a špeciálna príprava, ktorá preverila, či som fyzicky aj psychicky zdatný zvládnuť takýto výjazd. Samotná misia trvala 10 mesiacov a bolo to medzi rokmi 2013 a 2014. Pôsobili sme na základni v Kandaháre a boli sme tam vtedy najdlhšia slovenská rotácia.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo odmietol prestížne miesto u elitných výsadkárov a radšej odišiel pracovať na lešenie do Švédska.
- Ako vyzerá realita vojenskej misie v Afganistane.
- Ako vyzerá manuálna práca na severe Švédska, kde teploty dosahujú -30 stupňov.
- Ako si dokázal vo Švédsku vybudovať vlastnú stavebnú firmu s miliónovými obratmi.
- V čom je najväčší problém pri hľadaní zamestnancov v stavebníctve.
