Dcéra Michaely opisuje príbehy o reinkarnácii. Je to náhoda, fantázia, či dôkaz? Matka hľadá odpovede.
V Refresheri sme ti nedávno priniesli príbeh chlapca, ktorý si pamätal svoj minulý život. Malý James rozprával o tom, ako lietal so stíhačkami a mal nočné mory, kde sa mu snívalo, že lietadlo spadlo do vody. Keď jeho rodičia začali pátrať, zistili, že James hovorí pravdu a všetky udalosti, ktoré sa mu snívajú, sa aj v skutočnosti stali.
Podobný príbeh sa však odohráva aj v susednom Česku. Narazili sme na profil mamičky Michaely z Prahy, ktorá zdieľa svoj príbeh s malou dcérkou Valentínkou. Na videách ukazuje, ako jej dvojročná dcérka rozpráva príbeh o cudzej rodine, matke Alene či o bratovi bez tváre, ktorého nikdy nemala, lebo je jedináčik.
Rozpráva o tom, že bol jej brat chorý a mal bolesti. Príbehy sú aj o tom, ako v inom štáte, kde rozprávali po anglicky, mali mačku a o tom, ako sa lekárka starala o jej chorého brata.
Valentínkina matka Michaela tvrdí, že si príbehy dievčatko nemalo ako vymyslieť. Môže teda ísť skutočne o reinkarnáciu? Odborníci sú k tomuto prípadu skôr skeptickí, aj keď si je Michaela takmer úplne istá o opaku. „To, že Valentínka používala slová, ktoré „nikdy nepočula“, nemusí znamenať, že ide o nadprirodzený jav – mohla ich zachytiť v rozhovoroch dospelých, televízii alebo knihách," opisuje psychológ Viktor Šimun.
Jaromír Šrámek z klubu skeptikov Sisyfos pre Refresher hovorí, že sa takéto prípady vyskytujú opakovane: „Všetky prípady, ktoré boli overované niekým nezávislým a nestranným, vždy skončili tak, že v skutočnosti išlo o falošné spomienky".
Ešte predtým, než si prečítaš príbeh o Valentínke, radi by sme ti pripomenuli, že tvoriť kvalitný obsah môžeme len vďaka našim predplatiteľom. Preto, ak sa ti naše články páčia, podporiť nás môžeš vstupom do klubu Refresher+.
Kedy si si prvýkrát všimla, že Valentínka rozpráva zvláštne príbehy?
Bolo to už od jej dvoch rokov. Pamätám si, že sme ležali v posteli a začala hovoriť niečo o bračekovi. Neviem presne, ako to bolo, ale hovorila, že mala brata, a tam to začalo. Keďže je jedináčik, prišlo mi to zvláštne. Ja som to však najprv nikomu nehovorila, ani priateľovi. Myslela som si, že si môžem niečo nahovárať. Aj v komentároch na Instagrame, či Tiktoku ľudia píšu, že to je z rozprávky. Ja však stále neviem prísť na to, odkiaľ by to malé dvojročné dieťa malo. Používala slová, ktoré nikdy nikde nepočula.
Veríš tomu, čo rozpráva?
Ja tomu verím... Avšak nebolo to vždy tak. Vždy som bola skeptická voči duchom a nejakým paranormálnym javom. Aj keď som videla rôzne dokumenty a zaujímalo ma to, kým som niečo nezažila alebo nepoznala, neverila som tomu reálne. Pohľad mi zmenila až Valentínka.
Takže si presvedčená o tom, že tie príbehy nemá z rozprávok?
Určite si nemyslím, že to má z rozprávok, pretože to začalo už od dvoch rokov a vtedy ich ešte nepozerala až toľko. Ona je však veľmi múdra a verím, že si to nevymýšľa. Ona nevie klamať, a najmä ja vidím, keď klame. Učíme ju od narodenia, aby neklamala. V jej príbehoch rozpráva, že že sme boli najprv v mrakoch a potom sme prišli na Zem. Deti si samozrejme vymýšľajú, ale takéto veci si nemá dvojročné dieťa odkiaľ vymyslieť. Bolo to tak inteligentne povedané, že to by si niekedy nevedel vymyslieť ani dospelý.
Deje sa to aj teraz, keď má Valentínka päť rokov?
Už o tom toľko nehovorí. Pred tromi týždňami mi naposledy povedala, že jej zomrela maminka a ocko a že bývali v nejakej časti Prahy.
Podporuješ ju v tom, alebo sa snažíš tieto témy moc neotvárať?
Zo začiatku mi to prišlo zvláštne, takže som sa jej nejak extra nepýtala. Ale potom, po čase, ma to začalo zaujímať a začala som sa pýtať sama. Ale naozaj až po tom, ako mi o tom veľmi často zvykla rozprávať. Ja som jej vravela: "Valinka, veď ty nemáš žiadneho bračeka," a ona sa so mnou hádala: "Mami, ale ja mám bračeka!" a kričala, bola taká drzá a stála si za tým, že toho brata má. Nepovedala by som, že jej niečo podsúvam, nerobím to, aj keď mi to na Instagrame ľudia píšu. Keď mi začne o tom hovoriť, tak sa o to začnem zaujímať. Neprídem k nej a nepýtam sa: "Vali, máš tu niekde bračeka?" Keď otvorí túto tému, začnem s interakciou.
Hľadala si k tomu aj nejaké odborné rady?
Nie. Na tú regresívnu terapiu ju veľmi nechcem dávať, pretože mi príde, že psychológovia budú úplne skeptickí. Asi by sa jej veľa pýtali, ale ona by tam asi aj tak nerozprávala. Je hanblivá, nie je zvyknutá rozprávať pred cudzími ľuďmi o takýchto veciach. Myslím si, že je na to ešte dosť malá, aby to riešila s nejakým cudzím človekom, a bojím sa, že by sa to v nej uzavrelo, a že ten psychológ by jej povedal: "Pozri, Valinka, to máš z rozprávok, určite si to len niekde počula." Nechcem, aby ju v tom utvrdzoval v tom, že to, čo ona cíti alebo vidí, nie je pravda. Ja svojej dcére verím, asi ako každá matka svojej dcére verí, ale aj to, čo sa mi stalo napríklad pri pôrode, môže mať s tým spojitosť.
Čo sa teda vtedy stalo?Keď sa Valentínka narodila, nemohla sa nadýchnuť a nezaplakala ako ostatné deti. Lekári jej museli pomôcť, ale po chvíli sa im to podarilo.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Čo sa Valentínke stalo pri pôrode.
- Či sa Michaele ozvali ľudia s podobným príbehom.
- Ako sa zmenil Michaelin pohľad na smrť.
- Ako vníma okolie Valentínkine príbehy.
- Či bude ešte pátrať po odpovediach.
- Čo na príbehy hovoria skeptici a psychológ.
