- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
Dnes je toto miesto rajom pre lovcov duchov a fanúšikov paranormálnych javov. Údajne majú mnoho dôkazov o tom, že v dome straší. Neznáma entita vraj raz dokonca posadla aj jedného z návštevníkov domu, ktorý sa neskôr sám dobodal.
Letný vánok vznášajúci sa nad vyľudnenými ulicami pomaly silnie. Vo vzduchu cítiť, že sa zvečerieva. Villisca nie je rušné mesto ani za dňa, v noci však pripomína skôr vidiek. Domáci, ktorí sa ešte neotočili chrbtom k Bohu a neprepíjajú v zastrčených baroch posledné doláre z chudobných výplat, môžu na sklonku dňa navštíviť akurát Božie chrámy. O tie vo Villisce nie je núdza.
Či je dôvodom na výstavbu kostolov v meste poverčivosť miestnych, môžeme len špekulovať. Tragédie v pamäti mesta nežijú, ale myšlienka, že bolo pomenované podľa indiánskeho slova „wallisca“, a teda „zlý duch“, je skrytá v zákutí mysle každého občana s bujarou fantáziou.
Na hornom konci tichej uličky – alebo teda skôr rezidenčnej štvrte, keďže ju na oboch stranách lemujú veľmi podobné a naúzko rozložené domy, stoja hneď tri kostoly. Posledné gospely sa z toho najobľúbenejšieho ozývajú až do pol desiatej večer.
Rodina jedného z najvplyvnejších malomestských podnikateľov Josiaha Moora večernú omšu nikdy nevynechá. Dnešok nie je výnimkou. Spolu s celou šesťčlennou rodinou vykonávajú svoju kresťanskú povinnosť do neskorých podvečerných hodín, pokiaľ sa brány Božieho chrámu zatvoria. Domov to majú len na skok, stačí im pustiť sa dolu ulicou. Cesta Moorovcom zaberie sotva pätnásť minút pomalou chôdzou.
Zatiaľ čo sa spoločne modlia, do ich domu vstúpi neznáma postava. Aby nepozorovane prenikla do príbytku vplyvnej rodiny, nemusí vyvinúť takmer žiadnu námahu. Podobne ako väčšina domácich, aj Moorovci nechávajú vchodové dvere odomknuté. Villisca je pokojné mesto a susedia sa medzi sebou dôverne poznajú, opatrenia proti zlodejom by boli zbytočné.
Len čo tajomný cudzinec prekročí prah dverí a dostane sa do predsiene, omša sa na druhej strane ulice končí. Rodina, ako zvyčajne, pomaly kráča dolu kopcom, aby boli deti čo najskôr doma a mohli unavené padnúť do postelí. Nezvaný hosť, naopak, stúpa hore schodmi až na povalu, kde sa ukryje.
Keď sa po druhýkrát na dome o niekoľko minút otvoria dvere, po miestnostiach sa rozbehnú domáci. Prichádzajú ako veľká voda, spokojní, že konečne môžu zaľahnúť po únavnom dni. Len čo dokončia svoje večerné rutiny, upadajú do spánku.
Neznáma osoba fajčí na povale domu jednu cigaretu od druhej a vyčkáva až do polnoci, keď potichu zíde po schodoch, aby zobrala z obývačky petrolejovú lampu. Zapáli ju a hneď aj oheň stlmí. Nemôže si dovoliť veľké svetlo, len prítmie. Stačí jej vidieť obrysy, nesmie nikoho zobudiť.
Cez pootvorené dvere na prízemí nahliadne do izby, v ktorej spí jedenásťročný Herman a desaťročná Katherine. Ignoruje ich. Vyjde hore schodmi okolo druhej detskej izby najmenších členov rodiny: sedemročného Boyda a päťročného Paula. Obíde aj hosťovskú izbu so sestrami Stillingerovými – sedemročnou Lenou a o rok staršou Inou, ktoré presvedčila Katherine, aby u jej rodičov zostali cez noc. Cudzinec sebavedomo postupuje až do spálne, kde spia manželia Moorovci.
Potichu položí na zem petrolejovú lampu a na jeho ľavú ruku dopadnú lúče jemného svetla. Zablysne sa v nich sekera, ktorú bez váhania zodvihne nad hlavu, napriahne sa a celou silou ju Josiahovi zarazí do hlavy. Za zvuku praskania kostí ju rýchlo vyslobodí z nehybného tela a opäť sa napriahne. Tentoraz si čepeľ sekery nájde nič netušiacu manželku, spiacu vedľa zmasakrovanej mŕtvoly.
Bez štipky zľutovania cudzinec postupuje ďalej do detskej a hosťovskej izby. Pokračuje v krvilačnom vraždení. Zastaví sa až na prízemí, keď pošle na druhý svet svoju poslednú, ôsmu obeť. Znetvorené telá pozakrýva bielymi plachtami a kúskami rôznych látok zastrie okná domu tak, aby dnu nikto nevidel. Kým vyjdú ranné lúče slnka, vrah je preč rovnako ako nepoškvrnená minulosť mesta Villisca, ktoré nikdy nezabudne na 10. jún 1912.
Takto alebo veľmi podobne opisujú pamätníci najkrvavejšiu vraždu v dejinách amerického štátu Iowa. Zarážajúce je, že i keď od hrozného činu uplynuli dekády, vraha dodnes neodhalili a zrejme sa tak už nikdy nestane. Človek, ktorý napáchal tieto zverstvá, si pravdepodobne svoje desivé tajomstvo zobral so sebou do hrobu.
Vraždy sú však len prvými kapitolami ešte mrazivejšieho príbehu o Moorovcoch, ktorým mesto Villisca žije dodnes. Za desiatky rokov sa totiž v ich chátrajúcom dome odohrali mnohé nevysvetliteľné epizódy, ktoré zadokumentovali lovci duchov z celého sveta. V Amerike hádam neexistuje relácia o strašení, ktorá by mu nevenovala minimálne jeden diel.
Je známe, že strach priťahuje ľudí, a tak ho poslední majitelia domu s podnikateľským duchom premenili na desivú expozíciu a urobili z neho centrum cestovného ruchu. Múry poškvrnené brutálnymi vraždami dali do pôvodného stavu z roku 1912 a vybavili ich pôvodným nábytkom. Záujemcom ponúkajú nielen denné prehliadky, ale aj možnosť ubytovať sa „vo vražednom dome“. Väčšina odvážnych turistov si odtiaľto odnesie nielen hrôzu, ale údajne aj dôkaz o tom, že cudzie entity skutočne existujú.
Tvoriť tento obsah môžeme len vďaka našim predplatiteľom. Ak sa ti naše desivé prípady či dobrodružstvá zo slovenských strašidelných miest ako Bojnice alebo Kežmarok páčia, podporiť nás môžeš vstupom do klubu Refresher+.
Desivé odhalenie: Ráno po osudnej noci
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo polícia nedokázala vypátrať vraha a či sa niekto za ohavnú vraždu postavil pred súd.
- Čo sa dialo s domom po vraždách a kedy ho miestni začali považovať za strašidelný.
- Koľko stojí noc vo „vražednom dome“.
- Aké údajné dôkazy o strašení v dome existujú.
- Čo sa udialo v dome v roku 2014, keď sa v ňom dobodal lovec duchov.
