Keď si prečítate rozhovor umelej inteligencie a pracovníka spoločnosti Google, začnete vážne uvažovať nad tým, či si vôbec všimneme, ak príde prvý prípad umelého vedomia.
- Zjednodušené vysvetlenie toho, ako funguje umelá inteligencia.
- Zamestnanec spoločnosti Google je presvedčený, že četbot LaMDA má vedomie, možno aj dušu a bojí sa smrti.
- Softvér LaMDA si najal právnika, aby dokázal, že je osoba.
- Čo robiť, aby sme nedopadli ako v Terminátorovi.
O tom, či je možné, aby umelá inteligencia nadobudla vedomie, uvedomila si samu seba a vyrovnala sa tak ľudským bytostiam, sa vedú siahodlhé diskusie. Mnohí si však myslia, že na mieste je skôr otázka „kedy“ a nie „či“ k tomu dôjde.
Ako funguje umelá inteligencia
Vedomie a sebauvedomenie sú jedny zo základných atribútov ľudskej bytosti. Na to, aby si stroj dokázal uvedomovať vlastnú existenciu, dokázal sa rozhodovať medzi dobrom a zlom a stal sa tak plnohodnotnou osobou, však musí dosiahnuť určitú úroveň vývoja, pri ktorej nie je celkom jasné, či vôbec existuje.
Umelá inteligencia a umelé neurónové siete sú s nami už dávno. Ešte v roku 1958 vytvoril psychológ Frank Rosenblatt model Perceptron, ktorý mal napodobňovať spôsob, akým ľudský mozog spracúva vizuálne údaje. Ku skutočnému rozmachu tejto sféry však prichádza až v ostatných rokoch, za čo môže okrem jej priameho vývoja aj výkon, ktorý poskytujú dnešné počítače a mobilné zariadenia.
Základný princíp spočíva v napodobňovaní fungovania mozgových buniek – neurónov. Softvér ich činnosť simuluje, pričom sa tieto umelé bunky delia na vstupné, spracovateľské a výstupné. Umelých neurónových sietí existuje množstvo druhov a spoločná je ich činnosť založená na abstrakcii pravidiel medzi dátami vstupných a výstupných umelých buniek.
Vďaka tejto vlastnosti ich možno trénovať pomocou vstupných dát a sieť sa postupne naučí napríklad rozoznávať črty tváre na fotografiách či v zložitejších prípadoch diagnostikovať patologický stav na lekárskej snímke.
Koľko maku je v umelej „makovici“?
Ak by sme predpokladali, že vedomie vzniká prepojením obrovského množstva mozgových buniek, na to, aby vznikol model umelej inteligencie na aktuálnej úrovni vývoja, netreba ľudský mozog v otázke počtu neurónov simulovať celkom dokonale.
V každodennom živote sa stretávame s umelou inteligenciou vo virtuálnych asistentoch smartfónov, vyhľadávačoch, e-shopoch či v palubných počítačoch samoriadiacich áut. To je však úroveň, ktorá sa k inteligencii človeka zatiaľ zásadne nepribližuje a netreba na ňu žiadny umelý „supermozog“. Odhaduje sa, že v priemernom ľudskom mozgu môže byť viac ako 86 miliárd vzájomne prepojených neurónov a momentálne najvyspelejšie komerčné procesory majú vyše 114 miliárd tranzistorov (M1 Ultra od Applu), čo je ich základná stavebná jednotka.
