K zhoršeniu ľuských práv prispela aj pandémia koronavírusu.
Severná Kórea zintenzívnila potláčanie ľudských práv a slobôd. Uvádza sa to v novej správe generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa. V správe sa takisto píše, že Bezpečnostná rada OSN by mala zvážiť aj postúpenie Severnej Kórey na Medzinárodný trestný súd v Haagu v súvislosti s možnými zločinmi proti ľudskosti.
Správa konštatuje, že nedošlo k nijakému pokroku, čo sa týka vyvodzovania zodpovednosti za porušovanie ľudských práv v tejto izolovanej severoázijskej krajine. Správa takisto poukázala na už v minulosti zdokumentované prípady, ktoré môžu predstavovať zločiny proti ľudskosti.
Šéf OSN preto apeloval na medzinárodné spoločenstvo, aby na ľudskoprávnu situáciu v KĽDR zareagovalo. V 18-stranovej správe teraz už bývalej vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletovej, mapujúcej obdobie od augusta 2021 do júla 2022, sa píše, že k ďalšiemu obmedzovaniu ľudských práv došlo v KĽDR počas koronavírusovej pandémie, keď boli zavedené viaceré opatrenia vrátane lockdownov.
Guterres uviedol, že covidové reštrikcie, ktoré uzavreli hranice a obmedzili slobodu pohybu a sociálne interakcie v rámci krajiny, „umožnili vláde ešte viac potlačiť obeh informácií a myšlienok medzi ľuďmi”.
Tento vývoj podľa slov šéfa OSN ešte viac prispieva k represívnemu politickému a bezpečnostnému systému krajiny, ktorý „na potláčanie vôle ľudí, ich rozdeľovanie, zasievanie nedôvery a potláčanie akejkoľvek kolektívnej vôle či autentickej domácej kultúry využíva metódy dohľadu, nátlaku, strachu a trestov”.
Správa takisto spomína zákon z roku 2020, ktorý údajne umožňuje uložiť doživotný trest odňatia slobody či dokonca trest smrti komukoľvek, kto vlastní veľké množstvo mediálnych materiálov z Južnej Kórey alebo ich distribuuje.
Obyvatelia Severnej Kórey, ktorým sa z nej podarilo utiecť, vyjadrovali obavy, že ich za kritiku vlády pošlú do politických väzenských táborov. Podľa správy OSN existuje v KĽDR päť takýchto táborov.
Vládnuca Kórejská strana práce obyvateľov krajiny rozdeľuje do troch skupín podľa ich „lojality a podvolenia sa centralizovanej vláde”, uvádza OSN. Podľa severokórejských utečencov ovplyvňuje táto klasifikácia množstvo ľudskoprávnych oblastí – vrátane prístupu k vyššiemu vzdelaniu, k bývaniu, jedlu, zamestnaniu či účasti na veciach verejných, ale aj k svadbe a rodinnému životu.
