Eslámí však ubezpečil, že krajina ju nemá v úmysle zostrojiť.
Irán priznal, že má technické možnosti na výrobu atómovej bomby, vraj ju však nemá v úmysle zostrojiť. Vyhlásil to v pondelok Mohammad Eslámí, ktorý vedie civilnú Iránsku organizáciu pre atómovú energiu (AEOI).
V júli to už avizoval Kamál Charrází pôsobiaci ako poradca iránskeho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chámeneího. Charrázího vyjadrenie bolo de facto náznakom, že islamská republika by mohla mať záujem o jadrové zbrane, čo dlho popierala.
Irán už obohacuje urán až na 60 percent, čo je výrazne nad limitom 3,67 percenta, ktorý bol stanovený v rámci dohody o iránskom jadrovom programe podpísanej Teheránom a svetovými mocnosťami v roku 2015. Na výrobu jadrovej bomby je potrebný urán obohatený na 90 percent.
Jadrovú dohodu by mohli so Západom obnoviť
Jadrová dohoda, na základe ktorej Irán obmedzil svoje práce na obohacovaní uránu výmenou za úľavu z medzinárodných ekonomických sankcií, je de facto nefunkčná od roku 2018, keď od nej v mene USA odstúpil vtedajší prezident Donald Trump.
Zmluvné strany však spejú k obnoveniu rokovaní. Irán totiž pripustil, že po preskúmaní nových návrhov „existuje možnosť“, že v blízkej budúcnosti bude môcť časovo naplánovať nové kolo jadrových rokovaní. Povedal to v nedeľu hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Násir Kanaání.
Ide o reakciu Iránu na nový návrh šéfa európskej diplomacie Josepa Borrella, ktorý je zameraný na záchranu jadrovej dohody a usiluje sa o rýchle ukončenie rokovaní. Všeobecný náčrt obnovenej dohody bol v podstate dohodnutý v marci, a to po 11 mesiacoch nepriamych rokovaní konaných vo Viedni medzi Teheránom a administratívou prezidenta USA Joea Bidena.
Rozhovory však potom stroskotali na viacerých prekážkach vrátane požiadavky Teheránu, aby Washington poskytol záruky, že žiaden americký prezident od dohody neodstúpi. Biden to však nemôže sľúbiť, pretože jadrová dohoda je nezáväzná politická dohoda, nie právne záväzná zmluva.
