Meteorológovia varujú, že vysoké teploty môžu predstavovať riziko.
Na väčšine Slovenska bude v pondelok opäť horúco. Upozorňuje na to Slovenský hydrometeorologický ústav na svojom webe, ktorý preto vydal výstrahy prvého a druhého stupňa pred vysokými teplotami.
V Bratislavskom, Trnavskom a v časti Nitrianskeho kraja môže teplota v pondelok vystúpiť na 35 stupňov Celzia. Platia tu preto výstrahy druhého stupňa. „Vysoká teplota predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie, fyzické aktivity a tvorbu požiarov,“ skonštatovali meteorológovia.
Výstrahu prvého stupňa vydali pre takmer celý Banskobystrický a Trenčiansky kraj, pre okresy Topoľčany, Zlaté Moravce, Piešťany, Michalovce, Rožňava, Sobrance a Trebišov. Maximálna teplota tu môže dosiahnuť 33 až 34 stupňov Celzia.
Sobota nebola historicky najteplejším dňom Meteorológovia minulý týždeň predpokladali, že v sobotu 23. júla by mohol padnúť slovenský rekord v najvyššej teplote. Tieto predpovede sa však napokon nenaplnili, aj keď teplota od rekordu nebola ďaleko. „Absolútny rekord maximálnej dennej teploty vzduchu nebol v sobotu 23. júla prekonaný,“ konštatuje SHMÚ v statuse na Facebooku.
„Piatkové maximá tam pritom boli na úrovni takmer 39 stupňov Celzia. Bol tu tak veľký potenciál na prekonanie národného rekordu maximálnej teploty vzduchu. Nakoniec však vzostup teploty pribrzdila konvekcia a rozvíjajúca sa oblačnosť. Kopovité oblaky pribúdali najmä v horských oblastiach, ale úplne jasno nebolo ani na krajnom juhu územia,“ vysvetľujú experti, prečo rekord nakoniec nepadol.
„Najhorúcejším adeptom na maximum teploty 40 stupňov Celzia a viac bola po väčšinu dňa stanica v Kamenici nad Hronom. Nakoniec však opäť vyhrali Dolné Plachtince, kde po zmenšení oblačnosti teplota vzduchu poskočila na konečných 39,7 stupňov. Maximum 39 stupňov a viac sme namerali aj v spomínanej Kamenici nad Hronom, ale aj v Rimavskej Sobote, pričom takmer 39 stupňov bolo aj na juhu východného Slovenska,“ objasňuje SHMÚ.
Meteorológovia varujú, že na Slovensku naďalej pretrváva sucho. „Dlhotrvajúci výrazný zrážkový deficit s prevládajúcim horúcim počasím spôsobili na mnohých, a to aj na pomerne veľkých, tokoch zníženie vodných stavov a prietokov,“ píšu v statuse. „Na zvrátenie tohto stavu sú potrebné predovšetkým zrážky – jediný zdroj našich vôd, a to nielen výdatné, ale najmä dlhotrvajúce,“ uzatvárajú.
