Prepnúť do nočného režimu
Prepnúť do denného režimu
Pondelok 26. 7. 2021 meniny má Anna, Hana, Anita

hľadaj na refresheri

Chceš dostávať notifikácie aj na tomto zariadení?
Dnes populárne články
Vášnivý sex už v prvej polhodine. Too Hot To Handle na brazílsky spôsob je ako swingers party poháňaná frustráciou Vášnivý sex už v prvej polhodine. Too Hot To Handle na brazílsky…
Ženy sa tešia vedľajšiemu účinku vakcíny proti koronavírusu. Po Comirnaty sa im vraj zväčšili prsia Ženy sa tešia vedľajšiemu účinku vakcíny proti koronavírusu. Po…
Na Slovensko prichádza nový e-shop s módou. Módne kúsky predviedli v Bratislave známi influenceri Na Slovensko prichádza nový e-shop s módou. Módne kúsky…
7 najbizarnejších výrokov protestujúcich spred parlamentu. Pápež sa klania černochom, bluetooth rozoznáva kódy zaočkovaných 7 najbizarnejších výrokov protestujúcich spred parlamentu. Pápež…
Nemecká olympionička odmietla titul „najsexi atlétky sveta“. Nie povedala aj Playboyu, lebo sa chce sústrediť na šport Nemecká olympionička odmietla titul „najsexi atlétky sveta“. Nie…
Toto je Daniel Ricciardo. Vymenil plat za 25 miliónov eur, aby sa stal majstrom sveta, ale so svojím magickým úsmevom sa nestratí Toto je Daniel Ricciardo. Vymenil plat za 25 miliónov eur, aby…
Exkluzívny obsah pre predplatiteľov. Článok môžeš čítať vďaka špeciálnemu odkazu od Kamila Šebestová
Refresher

Ruské tanky smerujú k Ukrajine. Má sa Kyjev báť a o čo ide Putinovi?

Vojna na hraniciach Ukrajiny s Ruskom si od roku 2014 vyžiadala už vyše 13 000 obetí. Krehký mier sa môže poľahky skončiť.

Kamila Šebestová
8. apríl 2021, 9:34 Čas čítania: 5:28
Zdieľať
Uložiť Uložené
Zdieľať Zdieľať článok
Ruské tanky smerujú k Ukrajine. Má sa Kyjev báť a o čo ide Putinovi?
Zdroj: TASR/AP/Ivan Sekretarev
Refresher
2
Kamila Šebestová
8. apríl 2021, 9:34
Čas čítania: 5:28

Ruské tanky smerujú k Ukrajine. Má sa Kyjev báť a o čo ide Putinovi?

Vojna na hraniciach Ukrajiny s Ruskom si od roku 2014 vyžiadala už vyše 13 000 obetí. Krehký mier sa môže poľahky skončiť.

Kamila Šebestová
8. apríl 2021, 9:34
Čas čítania: 5:28
Zdieľať
Uložiť Uložené
Zdieľať Zdieľať článok
Ruské tanky smerujú k Ukrajine. Má sa Kyjev báť a o čo ide Putinovi?
Zdroj: TASR/AP/Ivan Sekretarev

K ukrajinskej hranici smerujú ruské tanky. Podľa zahraničných médií sa tam pohybuje približne 25 000 ruských vojakov. K tým sa pripojili už aj bieloruské jednotky. 

 

Na polostrove Krym a v oblasti východnej Ukrajiny to rozhodne nevyzerá ako prímerie, skôr ako príprava na vojenský konflikt. Podľa oficiálneho stanoviska Ruskej federácie však ide o vojenské cvičenie.


To sa uskutočňuje od anexie Krymu každý rok. Tentoraz sa však líši množstvom armádnej techniky aj počtom vojakov. Ukrajina i zvyšok Európy sú preto v strehu.

 

V tomto článku si prečítaš:
  • Prečo sú na hraniciach s Ukrajinou ruské tanky
  • Či znovu hrozí otvorený vojenský konflikt na rusko-ukrajinských hraniciach
  • Ako svet reaguje na ruskú agresiu voči Ukrajine
  • Ako by ovplyvnil ďalší konflikt na ukrajinských hraniciach Slovensko

 

Podľa politológa a experta na ruskú a ukrajinskú politiku Alexandra Dulebu situácia na Ukrajine tento rok eskalovala aj preto, že Ukrajinská rada národnej bezpečnosti odobrala v januári licenciu trom televíznym staniciam. Tie vlastní ruský oligarcha Viktor Medvečuk, krstný otec Putinových dcér. 

 

Rada sa rozhodla, že obsah týchto televíznych staníc ohrozuje národnú bezpečnosť Ukrajiny. Hlása totiž dezinformácie a ruskú propagandu,“ vysvetľuje Duleba. „Bolo jasné, že Rusko na to bude nejakým spôsobom odpovedať.“

 

Od tohto rozhodnutia sa podľa Dulebu začali na rusko-ukrajinskej hranici prestrelky po niekoľkých mesiacoch prímeria. 

 

Odborník na ukrajinskú politiku Pavel Havlíček dodáva, že môže ísť o stratégiu Ruska, ako zjednotiť obyvateľstvo prostredníctvom zahraničnej politiky. Ruský prezident Vladimir Putin dlhodobo strácal popularitu, čo sa odzrkadľovalo už aj pri regionálnych voľbách. Taktiež proti nemu protestovali v uliciach tisíce Rusov, ktorí bojovali za oslobodenie lídra opozície Alexeja Navaľného a slobodnejšiu krajinu.

 

Odviesť pozornosť od vnútorných problémov smerom k nejakému umelo vyvolanému zahraničnopolitickému problému je Putinova dávna stratégia. 

 

Rusko sa ocitlo pod tlakom. Voči mnohým vládnym predstaviteľom sú vznesené sankcie, celý svet sleduje prípad uväzneného opozičného lídra Alexeja Navaľného aj vývoj parlamentných volieb, ktoré budú v septembri,“ vysvetľuje politológ Pavel Havlíček. 

 

Podporovatelia Alexeja Navaľného protestujú proti jeho zatknutiu. Zdroj: Getty images

 

 

 

Západ stojí za Ukrajinou, Rusko odpovedá

Ukrajinu slovne podporili Veľká Británia, Spojené štáty americké, Európska únia aj NATO. Všetky krajiny či inštitúcie sa v posledných dňoch ohradili proti rastúcej ruskej agresivite. 

 

Americký prezident Joe Biden uisťoval ukrajinskú hlavu štátu Volodymyra Zelenského o tom, že USA podporí Ukrajinu. K situácii sa vyjadrilo aj americké ministerstvo obrany.


„Znepokojuje nás nedávna eskalácia ruskej agresie na východnej Ukrajine a porušovanie prímeria z júla 2020. Viedlo to k zabitiu štyroch ukrajinských vojakov a zraneniu ďalších dvoch členov ukrajinskej armády,“ vyhlásil americký Pentagón.

 

Rusko nepopiera, že svoje vojská poslalo na hranicu s Ukrajinou. „Ruská federácia premiestňuje svoje vojská v rámci svojho územia tak, ako uzná za vhodné. Pre nikoho to nepredstavuje žiadnu hrozbu,“ reagoval na presun vojsk hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

 

Rusko však zároveň vyhlásilo, že ak NATO zvýši počet vojenských jednotiek v regióne (aktuálne sú najbližšie k Rusku prítomné v pobaltských štátoch), bude na to reagovať. 

 

Zamrznutý konflikt

Aj tak volajú rusko-ukrajinskú vojnu politológovia. Pohraničný konflikt na východnej Ukrajine sa totiž ťahá už sedem rokov. Vypukol v roku 2014, keď Rusko anektovalo Krymský polostrov, ktorý predtým patril Ukrajine. Časti východoukrajinského Donbasu vtedy ovládli nacionalistickí proruskí separatisti.

 

Jeden z dôvodov, prečo Rusko napadlo Ukrajinu, bol aj jej pokus o prozápadnú orientáciu. V princípe celý konflikt vyvolala obchodná dohoda, ktorú chcel Kyjev podpísať s Európskou úniou, a dlhoročná snaha Ukrajiny vstúpiť do NATO.

 

Obete rusko-ukrajinského konfliktu. Zdroj: TASR

 

Konflikt si za ten čas vyžiadal vyše 13 000 obetí, do zahraničia emigrovali státisíce Ukrajincov. Smerovali predovšetkým do Poľska, no mnohí požiadali o azyl aj na Slovensku.

 

Keď v júli 2020 podpísalo Rusko s Ukrajinou (ďalšie) prímerie, svet si na chvíľu vydýchol. Mier bol krehký, no fungoval aspoň sčasti. V záujme Európy je, aby opäť nedošlo k otvorenému vojenskému konfliktu. 

 

Ten podľa politológa Alexandra Dulebu nie je možné vylúčiť. 

 

Vojna na rusko-ukrajinských hraniciach. Zdroj: TASR

 

„Keď sa dajú do pohybu takéto množstvá armád a vojenských síl, vždy je to hrozba a môže sa stať to najhoršie. Dúfajme však, že obe strany vyhodnotia, že do vojenského konfliktu nepôjdu,“ vysvetľuje expert. Dodáva, že ďalší reálny scenár je lokálny konflikt. 

 

Je viacero ohnísk konfliktov, kde by mohlo dôjsť k prestrelkám medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou. Takým miestom je napríklad prístavné mesto Mariupol.

 

Putin sa totiž môže snažiť o to, aby fyzicky prepojil územia medzi Ruskom a okupovaným Krymom.

 

Ukrajinský vojak v Mariupole. Zdroj: Getty Images

 

Ako zabrániť vojne

Predísť otvorenému vojenskému konfliktu je v záujme celej Európy. Každý krok, ktorý podniknú západné štáty, bude teraz kľúčový. Podľa analytika Pavla Havlíčka je dôležitý najmä dialóg.

 

Je dôležité uistiť Ukrajinu o tom, že má podporu Západu. Ukrajincom treba dať najavo, že sme ochotní im pomôcť a že podporujeme ich územnú integritu. Ďalší kľúčový krok je tiež dialóg s Kremľom. Západné štáty musia Rusko vyzvať na deeskaláciu celého konfliktu,“ vysvetľuje politológ.

 

V porovnaní s konfliktom, ktorý sa rozhorel v roku 2014, je teraz Západ lepšie pripravený reagovať na ruskú vojenskú agresivitu. Ak by Rusko opäť zaútočilo na Ukrajinu, zahraničné inštitúcie by naň uvalili sankcie. Podľa Pavlíčka však ešte nie je presne dohodnuté, o aké sankcie by šlo a proti komu by boli mierené. 

 

Ak by prišlo k plnohodnotnému vojenskému konfliktu, nie je zatiaľ jasné, či by boli uložené ruským bankám alebo napríklad ľuďom blízkym Putinovi," dodáva analytik. Treba však pripomenúť, že Západ zaviedol sankcie aj v roku 2014, týkali sa najmä obchodu.

 

Matka s dcérkou v kryte v Donecku Zdroj: TASR

 

Vojna na východe a my 

Aj Slovensko patrí k štátom, ktoré sa postavili na stranu Ukrajiny. Naša zahraničná politika dlhodobo podporuje úsilie Ukrajiny priblížiť sa k EÚ či NATO.

 

Slovensko naďalej pevne podporuje zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny a vyzýva na zdržanlivosť a deeskaláciu napätia,“ povedal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok.

 

Ruská agresivita na východe Ukrajiny môže totiž v konečnom dôsledku ovplyvniť aj nás. 

 

Ďalšia destabilizácia situácie na Ukrajine by znamenala aj ohrozenie bezpečnosti Slovenska, keďže nemožno vylúčiť ani ďalšie rozširovanie konfliktu mimo územia Donbasu,“ vysvetľuje pre Refresher štátny tajomník rezortu diplomacie Martin Klus.

 

Na stole sú najmä bezpečnostné riziká. Podľa politológa Alexandra Dulebu Ukrajina nemá dosť vojakov na to, aby sa bránila sama. 

 

Nesmieme v takejto situácii zabúdať na vlastnú bezpečnosť a obranu. Mali by sme venovať väčšiu pozornosť našim ozbrojeným silám,“ uvádza. „Ide o susedný štát, ktorý je blízko.“

 

Dodáva, že ďalšiemu problému, ktorému spolu s Ukrajinou čelíme, je hybridná vojna. 

 

 

Vojna cez internet

Na dezinformácie a hoaxy dnes narážame najmä v online priestore. Jeho využiteľnosť už pred rokmi dokonale pochopila ruská vláda, ktorá dnes financuje celé oddelenia zamestnancov, aby šírili proruskú propagandu. Rusi sú pritom čoraz sofistikovanejší a efektívnejší a vedia doslova zaplaviť internet rôznymi skreslenými pohľadmi na aktuálne dianie.

 

Proruské médiá na Slovensku už od januára hlásajú, že Ukrajina ide obsadiť separatistické územia. Podľa nich je potenciálnym agresorom, Rusi len bránia svoje separatistické územia. 

Je dôležité rozmýšľať o tom, kto čo propaguje a akým spôsobom,“ vysvetľuje Duleba. 

 

Slovensko by podľa neho malo investovať oveľa viac energie do boja proti dezinformáciám. Veľa ľudí im totiž verí. 

 

Internetovým trollom predvčerom čelil aj štátny tajomník Martin Klus, ktorý na Facebooku vyjadril podporu Ukrajine. V krátkom čase sa pod jeho príspevkom objavilo viac ako tisíc proruských komentárov, mnohé pôsobili veľmi podobne, akoby ich užívatelia len kopírovali. 

 

Od roku 2014, anexie ukrajinského Krymu a vypuknutia konfliktu na Ukrajine, sme svedkami, ale aj terčmi hybridnej vojny. Proruská propaganda a dezinformácie v nej zohrávajú veľmi dôležitú rolu. Súčasťou tejto kampane býva aj nezvyčajne vysoká činnosť takzvaných trollov v diskusiách na sociálnych sieťach,“ tvrdí štátny tajomník. 

 

„Pod mojím statusom o slovenskej podpore Ukrajiny z pondelka 5. apríla sa doslova za pár hodín vyrojilo až veľmi nezvyčajné množstvo príspevkov namierených proti EÚ a NATO. Vysvetľujem si to ako koordinovanú propagandistickú akciu, pretože vykazuje také znaky. Sú to komentáre ako cez kopirák,“ dodáva. 

 

Časť z nich môže byť podľa Martina Klusa platená, keďže ide o profily bez jasného mena či fotografie, založené iba nedávno alebo v cudzom jazyku. Veľkú časť z nich však písali aj autentickí používatelia Facebooku.

 

Podľa neho Slovensko potrebuje vlastné kapacity na to, aby mohlo primerane reagovať na škodlivé aktivity vo virtuálnom svete. 

 

Hrozí na Ukrajine vojna?

Podľa odborníkov sa otvorený vojenský konflikt nedá vylúčiť. Bola by to však skôr otázka niekoľkých týždňov či mesiacov, nie dní. Na Ukrajine teraz vládne nepriaznivé počasie, v ktorom by sa ťažko bojovalo. Podľa Pavla Havlíčka majú Rusi tendenciu na vojenské kroky využívať leto.

 

Ak by aj neprišlo k otvorenému vojenskému útoku, je veľmi pravdepodobné, že sa budú opakovať minimálne lokálne prestrelky. V najlepšom prípade dôjde k včasnej deeskalácii napätia medzi Ukrajinou a Ruskom a krajiny tak predídu ďalším stratám na životoch. Západné štáty by mali podľa odborníkov ostražito sledovať situáciu. 

 

Treba mať tiež na pamäti, že keď naposledy Rusko napadlo Ukrajinu a pripojilo k svojmu územiu Krym, Putin sa dlhé mesiace tváril, že Rusko v žiadnom konflikte nie je a na Ukrajine sú ruskí dovolenkári a podobne. 

 

 

 

 

Upozorniť na chybu. Ak si našiel nedostatok v článku alebo máš pripomienky, daj nám vedieť.
Zdroj: youtube.com, youtube.com, euronews.com, bbc.comNáhľadový obrázok: TASR/AP/Ivan Sekretarev
NAHOR
Exkluzívny obsah pre predplatiteľov. Článok môžeš čítať vďaka špeciálnemu odkazu od Kamila Šebestová
Zdieľať
Uložiť Uložené
Zdieľať Zdieľať článok
Dostávaj najlepší obsah mailom
Nestíhaš všetko sledovať? Pošleme ti do schránky najčítanejší a najlepší obsah.
Žiadny spam. Kedykoľvek sa môžeš z odberu odhlásiť.
Posielať email
Najčítanejšie články
Teraz
24 hod
7 dní
30 dní
Viac z témy refresher
Viac článkov
Sponzorované články
Viac článkov
Ďalšie news viac news
Mohlo by ťa zaujímať
Prejsť na úvodnú stránku
Dnes populárne články
Vášnivý sex už v prvej polhodine. Too Hot To Handle na brazílsky spôsob je ako swingers party poháňaná frustráciou Vášnivý sex už v prvej polhodine. Too Hot To Handle na brazílsky…
Ženy sa tešia vedľajšiemu účinku vakcíny proti koronavírusu. Po Comirnaty sa im vraj zväčšili prsia Ženy sa tešia vedľajšiemu účinku vakcíny proti koronavírusu. Po…
Na Slovensko prichádza nový e-shop s módou. Módne kúsky predviedli v Bratislave známi influenceri Na Slovensko prichádza nový e-shop s módou. Módne kúsky predviedli v…
7 najbizarnejších výrokov protestujúcich spred parlamentu. Pápež sa klania černochom, bluetooth rozoznáva kódy zaočkovaných 7 najbizarnejších výrokov protestujúcich spred parlamentu. Pápež sa…
Nemecká olympionička odmietla titul „najsexi atlétky sveta“. Nie povedala aj Playboyu, lebo sa chce sústrediť na šport Nemecká olympionička odmietla titul „najsexi atlétky sveta“. Nie…
Toto je Daniel Ricciardo. Vymenil plat za 25 miliónov eur, aby sa stal majstrom sveta, ale so svojím magickým úsmevom sa nestratí Toto je Daniel Ricciardo. Vymenil plat za 25 miliónov eur, aby sa…
Domov
Zdieľať
Diskusia
Hľadať
Viac
Zapni upozornenia a už ti nič neujde!

Chceš vedieť čo sa deje a mať prehľad? Dostávaj upozornenia o najhorúcejších správach na Refresheri.

(Príklady: Horel Notre Dame, Zomrel Mac Miller, Trailer na Avengerov)
(Príklady: Sagan skončil prvý, Nový zákon s vplyvom na moderných ľudí, Dnes nás čaká zatmenie slnka)
Ak chceš, aby sme ti poslali takmer všetky novinky, vyber túto možnosť.
Zatvoriť