V hollywoodskom trháku potajomky nechal vlajku Slovenska. 23-ročný Peter z Popradu tvorí efekty do filmov a žije si kanadský sen

Nemá vysokú školu a keď rodičom oznámil, že po gymnáziu plánuje odísť do Londýna, aby sa začal živiť tvorbou vizuálnych efektov vo filmoch, neboli nadšení. Verili mu však natoľko, aby ho do veľkého sveta kinematografie pustili a dnes iba 23-ročný Peter Dominik z Popradu všetkým dokazuje, že sa vie obracať.

Odporúčané

Nestrieľajte mu do tváre. Najbrutálnejšieho diktátora Európy v roku 1989 popravili tak, aby to mohol vidieť celý svet 16. septembra 2020 o 12:58

Svoju kariéru po viac ako štyroch rokoch posúva dopredu míľovými krokmi. Zatiaľ čo na začiatku mal na starosti menšie časti jednotlivých záberov v hollywoodskych filmoch, v súčasnosti vedie vlastný tím ľudí a dohliada na to, aby sa túžby klientov plnili na sto percent. A medzi klientov patria štúdiá, vďaka ktorým pracoval na filmoch ako Avengers: Infinity War, Piráti z Karibiku či naposledy aj chystaný Top Gun: Maverick. 

V našom rozhovore Peter porozprával všetko o tom, ako sa k práci na filmových efektoch dostal, ako sa presúval z Popradu do Londýna a odtiaľ až do kanadského Montrealu, ale neobišiel ani technickú stránku svojej práce. A ak máš pozorné oči, možno si všimneš aj slovenskú vlajku, ktorú sa mu potajomky podarilo vopchať do jedného filmového trháku.

Vyrastal si v Poprade, kde si vyštudoval gymnázium. Kedy sa však v tebe prebudila myšlienka, že by si mohol začať pôsobiť vo filmovom priemysle? 

Zo začiatku som sa venoval 3D tvorbe len ako hobby vo voľnom čase a vôbec som netušil, že sa s tým dá dostať do filmového priemyslu. Bolo to približne v 1. ročníku na gymnáziu, keď som sa o tom dozvedel od môjho učiteľa gitary Mária Karasa, ktorý sa venuje filmovej hudbe. Nasledovali dlhé filmové diskusie a tým rástla moja túžba skúsiť to i bez žiadnej školy alebo certifikátu na vizuálne efekty. 

Ako si spomínaš na časy, keď si svojim rodičom prvýkrát oznámil, že po strednej škole plánuješ opustiť Slovensko a vyskúšať šťastie vonku?

Myšlienka toho, že nepôjdem na vysokú školu z gymnázia by znepokojila každého rodiča. Naši neboli výnimkou. Musím ale povedať, že i keď im to nebolo veľmi po chuti, lebo som už bol zapísaný na výšku, tak boli obrovskou podporou a veľmi im za to ďakujem. Taktiež chcem podporiť každého stredoškoláka, aby sa rozhodoval podľa toho, čo ho baví a napĺňa, nie podľa toho, kde najlepšie zarobí. A keď si náhodou nie je istý vysokou školou, odporúčam si dať rok pauzu a skúšať rôzne veci, kým to nebude jasnejšie.

Kedy si začal komunikovať s firmou, ktorá ti sprostredkovala tvoju prvú prácu v Kanade? O akú pozíciu vtedy išlo?Prvú aktivitu som začal vyvíjať rok pred ukončením strednej školy, myslím, že naši o tom vôbec nevedeli. Do Kanady som bol zamietnutý 3-krát, hlavne z dôvodu, že firmy nemôžu brať ľudí bez pracovnej skúsenosti. V takýchto prípadoch vláda nedáva pracovné povolenia, lebo firma môže zobrať hocikoho z Kanady bez pracovnej skúsenosti. Takže následne som šiel do Londýna, hneď po strednej škole, a po roku práce v londýnskych štúdiách už bolo ľahšie komunikovať s firmami v Kanade.

Ako prebiehalo tvoje sťahovanie z Popradu do Kanady? Do akého mesta ťa poslali najskôr a ako si mal zabezpečené ubytovanie či papierovačky spojené s novým životom v novej krajine?Sťahovanie do Kanady bolo celkom jednoduché, lebo väčšinu vecí vybavoval právnik štúdia, do ktorého som išiel. Poslal mi papiere, ktoré som musel vypísať a poslať späť. Potom sa čaká na povolenie od vlády, čo môže trvať približne 1 až 3 mesiace. Keď je všetko pripravené, štúdio pošle Point Of Entry Package, čo je vlastne dokument, ktorý sa predloží na hranici, kde sa vybavujú pracovné povolenia.