„Už spolu ani nespíme, hoci pravidelne chodíme na dovolenky a snažíme sa tráviť čas spolu, hlavne kvôli deťom“ hovorí Ivan.
Dobrý deň,
mám vzťah, ktorý už dlhšie nefunguje. Partnerka je stále agresívna, keď sa ozvem alebo sa na niečo opýtam, vrieska po deťoch od rána do večera a keď si vypije, býva dosť agresívna. To však našťastie nie je až také bežné. Skôr ma zaujíma, ako si po 10 rokoch môžeme k sebe znova nájsť cestu. Už spolu ani nespíme, hoci pravidelne chodíme na dovolenky a snažíme sa tráviť čas spolu, hlavne kvôli deťom.
Pred pár rokmi som sa dostal do dlhov a mal som aj menšie problémy, keďže podnikám a nie vždy je jednoduché pracovať s ľuďmi. Všetko sa však z mojej strany obrátilo o 300 % k lepšiemu. Napriek tomu mám pocit, že partnerka mi stále vyčíta veci z minulosti.
Na jednej strane mi povie „rob si, čo chceš“, ale potom mi volá, kde som. Ja som pritom prakticky stále v práci a keď niekam idem, vždy sa dopredu dohodneme.
O deti sa stará, to musím povedať, ale často pred nimi nadáva a zhadzuje aj mňa. Zároveň stále niekam chodí s deťmi a večer mi potom povie, že ja s nimi nikam nechodím. Tak už si niekedy pripadám, že som mimo. Keď nie sú doma, s kým mám ísť?
Nechcem tento vzťah stratiť, ale zároveň už nechcem takto trpieť, ak sa nič nezmení. Napadlo mi, či by nám nepomohla partnerská poradňa alebo či by partnerka nemala navštíviť psychológa či lekára. Čo môžeme urobiť, aby sme si po 10 rokoch k sebe opäť našli cestu a náš vzťah sa nezrútil úplne?
Ivan, 45 rokov
Dobrý deň, Ivan,
pri čítaní tvojho príbehu vo mne najviac rezonuje jedna vec – nejde o opis jednej hádky alebo obdobia, keď sa partnerom jednoducho nedarí. Hovoríš o približne desiatich rokoch vzťahu, v ktorom sa postupne nahromadilo napätie, vzájomné odcudzenie, zhadzovanie a neistota v tom, čo vlastne od druhého môžem očakávať. A keď sa do toho pridáva krik na deti, nadávky, kontrolovanie partnera či agresívne správanie po alkohole, už by som to nevnímala iba ako „bežné partnerské nezhody.“
Zároveň rozumiem aj tomu, prečo píšeš, že vzťah nechceš stratiť. Desať rokov spoločného života, deti, spoločné dovolenky a množstvo prežitého prirodzene vytvárajú väzbu a človek nemusí byť pripravený všetko jednoducho ukončiť. Myslím si však, že dôležitou otázkou nie je iba to, ako si po desiatich rokoch k sebe nájsť cestu, ale aj či sú obaja ochotní pozrieť sa pravdivo na to, ako spolu dnes žijú a niečo na tom meniť.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Aký je rozdiel medzi bežným partnerským konfliktom a psychickým násilím.
- Aké správanie môže byť varovným signálom psychického násilia.
- Ako môže dlhodobý krik, ponižovanie a napätie vplývať na deti.
- Či si deti môžu nezdravé vzorce zo vzťahu rodičov preniesť do vlastných vzťahov.
