Kde končí hudba a začína politika? Kauza Macklemora ukázala, že sloboda slova na pódiu môže umelcov stáť zmluvy aj kariéru. Pozreli sme sa na to, ako aktivizmus na koncertoch vnímajú tváre slovenskej hudobnej scény.
Keď americký raper Macklemore na turné Ed Sheerana v USA z pódia vykríkol „Free Palestine“, pravdepodobne počítal s búrlivou reakciou. Čo však nasledovalo, rezonuje celým hudobným priemyslom.
Tlak na rapera zo strany majiteľov štadiónov a židovských organizácií bol obrovský. V nepríjemnej pozícii sa ocitol aj samotný Ed Sheeran, ktorý Macklemora napokon vyradil z line-upu. Vo svojom stanovisku uviedol, že to nebolo jeho rozhodnutie a zdôraznil, že jeho koncerty majú byť bezpečným miestom pre všetkých, nie politickým fórom.
Je však pódium miestom, kde má znieť len hudba, alebo nesie umelec morálnu povinnosť prehovoriť?
Hľadanie hraníc
Politické gestá na koncertoch nie sú novinkou. Svoje o tom vie Billie Eilish, ktorá v Nashville v roku 2024 označila Donalda Trumpa za predátora nenávidiaceho ženy, čím publikum okamžite rozdelila na dva nezmieriteľné tábory.
Ešte väčším extrémom je Kanye West. Jeho antisemitizmus či prirovnávanie Ježiša k Hitlerovi priamo v z pódia viedli k masívnemu rušeniu šou a tvrdej stopke od promóterov. Dnes však Kanye opäť koncertuje, hoci v mnohých európskych krajinách dostáva stopku od úradov či organizátorov.
Zatiaľ čo jedni vnímajú politický prejav ako odvahu využiť svoj hlas, pre iných ide o neprípustné vnucovanie názorov divákom, ktorí si zaplatili za hudbu, a s hodnotovým postavením umelca sa nemusia zhodovať. Kde presne leží hranica pre slovenskú scénu, sme sa pýtali organizátora festivalu Grape Juraja Podmanického, umelca FVLCRVM a kapely Para.
Má byť pódium apolitickou zónou?
Skupina Para to vníma jasne. Podľa speváka Laskyho bola hudba vždy prirodzeným priestorom na prejavenie politických a ľudsko-právnych postojov.
Lasky však zdôrazňuje, že ak sa na to nejakí umelci necítia, vôbec im to nezazlieva. „No my, ako sa vraví, peniaze a strach - to sme nikdy nemali. Vždy sme sa cítili ako slobodní ľudia s možnosťou podporiť, poprípade skritizovať čokoľvek, čo uznáme za vhodné,“ vysvetľuje prístup kapely.
Iný pohľad na vec ponúka hudobník a producent FVLCRVM. Ako hovorí, zdieľanie názorov priamo do davu mu nie je úplne prirodzené. „Pódium nie je dialóg a tým, že som vyrastal v kostole, som na to dosť citlivý. Koncerty a parties sú pre mňa jedny z mála vecí, kde človek môže pred všetkými témami aspoň na chvíľu utiecť.“
„Týmto nesúdim viac aktivisticky angažovaných umelcov, len si myslím, že je úplne v poriadku sa k veciam vyjadrovať aj inde ako na pódiu,“ dodáva FVLCRVM.
Svoje osobné hranice nachádza aj Juraj Podmanický, a to nielen ako organizátor Grapeu, ale aj ako člen skupiny Billy Barman. „My sa vyjadrujeme vtedy, keď nám niečo vadí, alebo naopak, keď sa nám niečo páči, takže medzi skladbami občas máme krátku speech,“ hovorí. „Máme skladbu Sloboda - pred ňou aspoň pripomenieme, že si ju treba vážiť a že to nie je samozrejmosť. Vlajky nevyvesujeme, ale sú zas kapely, ktoré možno menej hovoria, a radšej niečo ukážu symbolom.“
„Pódium je absolútne vec umelca. Malo by to byť ale viac o hudbe ako o rôznych angažovaných preslovoch,“ uzatvára Juraj Podmanický.
Kde leží hranica prejavov?
Kým podpora menšín či volanie po mieri sú pomerne bežné, vyjadrovanie sa k zložitej geopolitike či priamo k vojne je často tenký ľad.
Podľa Juraja Podmanického z festivalu Grape má prísť hrubá čiara pre umelca v momente, keď sa končí výmena názorov a začína nabádanie na násilie. „Za organizátora je hranica tam, kde to burcuje dav k niečomu, čo by mohlo vyvolať agresiu. To znamená, že aj keď ich interpret burcuje k tomu, aby kričali nejaké hesla, ktoré by naštvali možno tú druhú stranu - však sú tam ľudia s rôznymi názormi - tak to je cez čiaru.“
„Keby stage manažér potvrdil, že umelec začal na pódiu hajlovať, to je bez debaty, išiel by hneď dole.“ Priznáva však, že pri vyhodnocovaní je to často mimoriadne náročné. „Napríklad môj obľúbený interpret, Damon Albarn z Gorillaz, mal na koncerte odznak s Che Guevarom, čo si myslím, že je úplne scestné, ale pri tom viem, že je to človek, ktorý má správne názory na veci a vôbec na fungovanie sveta.“
Kde vidia hranicu umelci?
FVLCRVM hovorí, že zorientovať sa v témach, najmä v tých komplexnejších, je dnes extrémne náročné. „Vojna a ozbrojené konflikty so sebou vždy nesú masívnu propagandu z oboch strán. Pri niektorých je jednoduchšie zaujať postoj, inde je to veľmi zložité. Fungujeme na algoritmoch, a pre neodborníkov ako som ja je ťažké vidieť všetky uhly objektívne.“
„Hoci si myslím, že všeobecne sú muzikanti dosť rozhľadení ľudia, často bojujem s pocitom, či nejde o sebapropagáciu,“ dodáva FVLCRVM.
Lasky z kapely Para priznáva, že nevie, či existuje téma, ktorú by na pódiu ako skupina neotvorili. „Ak by sme sa na tom zhodli celá kapela, v zásade nemáme problém podporiť čokoľvek. Ale sme šiesti rôzni ľudia. Môžu sa nájsť aj témy, na ktorých sa nezhodneme všetci spoločne.“
Macklemore a Ed Sheeran
Máme však na Slovensku k zahraničnej kauze, v ktorej Macklemore prišiel o obrovské turné za propalestínsky slogan, blízko? Bol to správny krok?
Podľa Laskyho z Pary je vyhodenie Macklemora z line-upu diskutabilné. „Organizátor, respektíve promotér, na to právo má. Či je to morálne správne, je druhá vec. V zásade je to jeho rozhodnutie a ľudia mu za to dajú vysvedčenie. Osobne ale považujem za správny postoj ďalších kapiel, ktoré boli s Macklemoreom solidárne a po jeho vyškrtnutí tam nešli hrať,“ uzatvára.
Juraj Podmanický hovorí, že ako organizátori Grapeu nezakazujú umelcom v podstate nič. „Ani som sa s tým nejak úplne nestretol. Ale za festival Grape môžem jedine povedať, že na každom vstupe do areálu, či už pre návštevníkov, alebo pre kapely, alebo partnerov, je banner, kde je napísané, že u nás je prísne zakázané propagovať akúkoľvek politickú stranu.“
Dodáva, že zmluvne umelcom vyjadrovanie názorov nezakazujú a veria, že bookujú najmä ľudí, ktorí chcú šíriť lásku.
Nejde o to či, ale ako
Či už ide o svetové turné alebo domáci hudobný festival, domáca scéna sa zhoduje v jednom: kým podpora ľudských práv má zelenú, priama stranícka politika či nabádanie k nenávisti na pódiá rozhodne nepatria.
Umenie a hudba však vždy dýchali naraz s aktuálnym stavom v spoločnosti. Dnes už preto zrejme nestojíme pred otázkou, či by mali umelci miešať hudbu s aktivizmom. Otázkou zostáva, akým spôsobom to urobia.
