Existuje veľa faktorov, ktoré ovplyvňujú rozvoj osobnosti dieťaťa, avšak vzťahy medzi rodičmi a deťmi sú bezpochyby tým najdôležitejším činiteľom.
Vzťah medzi deťmi a ich rodičmi je bezpochyby ten najdôležitejší v živote a rozhoduje o celej budúcnosti potomkov. Známy nemecký psychoanalytik Horst Petri, autor viacerých kníh o úlohe otca, tvrdí, že väzba medzi otcom a dcérou ma obrovský význam na ich životné šťastie, sebavedomie, partnerský ale aj sexuálny život. V mojej experimentálnej práci som sa preto chcel bližšie pozrieť na vzťah medzi otcami a dcérami a najmä na to, či a do akej miery táto väzba formuje ich budúci život a prežívanie.
Je všeobecne známe, že otec má pri výchove svojej dcéry nezastupiteľnú úlohu, keďže práve on je jej prvým mužom v živote a vystupuje ako mužský vzor. Táto interakcia by mala pomáhať pri formovaní jej identity a najmä toho, čo považuje za normálnu úlohu pre muža a ženu.
Psychologička Linda Nielsen hovorí, že práve vzťah otca a dcéry vystupuje ako hlavný faktor pri neskoršej komunikácii s inými mužmi v jej živote. Keďže na túto tematiku bolo vykonaných viacero štúdií, mojim zámerom bolo potvrdiť či vyvrátiť známe fakty na svojej vzorke respondentiek.
Teoretici a výskumníci spočiatku zdôrazňovali najmä dôležitosť materstva v rozvoji osobnosti dieťaťa, no postupne sa začal zvyšovať záujem aj skúmanie role otca. Sprvu bol najviac skúmaný vzťah „otec-syn“, po čase sa však pozornosť začala venovať aj väzbe medzi otcom a dcérou a najmä to, aký vplyv má toto puto na osobnostný vývin žien.
Úloha otca v rodine sa zdá byť v procese ženskej identifikácie a vývinu osobnosti u žien veľmi dôležitá. Samotné správanie otca vie prispieť alebo zamedziť k správnemu rozvoju osobnosti u ženského pohlavia. Osobitný charakter vzťahu otec-dcéra sa javí ako hlboko ovplyvňujúci ženský vývin a má všadeprítomné a trvalé účinky na osobnosť dievčaťa a jej sociálne správanie a postoje v budúcom živote.
Tri fázy medzi otcom a dcérou
Otec-hrdina, dcéra-princezná
Každý vzťah otca a dcéry prechádza cez tri rôzne štádiá. Prvá fáza je ovplyvňovanie dcéry v útlom detstve. V tomto štádiu sa otec a dcéra popisujú aj ako „otec-hrdina“ a „dcéra-princezná“. V tomto veku otec ovplyvňuje najmä dcérin duševný a emocionálny vývin. Štúdia Harewooda a Vallottona z Michigan State University ukázala, že batoľatá, ktoré majú bezpečné puto so svojim otcom sú lepšie pri riešení problémov a sú schopnejšie pri zvládaní stresových situácií.
Dievčatá vykazujú menej úzkosti. Štúdia Iryny Culpin publikovaná v Psychological Medicine dospela k záveru, že dievčatá, ktorých otcovia boli počas prvých piatich rokov neprítomní majú oveľa väčšiu pravdepodobnosť k výskytu depresie v dospievaní v porovnaní s dievčatami, ktorých otcovia zanechali až po prvých piatich rokoch života.
Keď sa z otca stáva nepriateľ
V druhej fáze sa z „dcéry-princeznej“ stáva adolescentka, ktorá vidí vo svojom otcovi skôr nepriateľa. Táto fáza trvá zväčša od 11 do 21 rokov a i keď je pre otca radostná v oveľa menšej miere ako prechádzajúca fáza, pre dcérin správny vývin je veľmi dôležitá, keďže tá rozpoznáva svet aj seba ako samostatnú osobu. Práve v tomto období je komunikácia a spolupráca oboch rodičov nadmieru dôležitá.
Adolescenti inklinujú k zlým vplyvom ako sú drogy či nechránený sex. Starostlivý a milujúci otec tak poskytuje pre svoju dcéru stabilitu a pevnú morálnu orientáciu. Štúdia Deniky Andrews z Mount Saint Vincent University ukazuje, že dcéry, ktoré majú dobrý vzťah so svojimi otcami majú menej prípadov depresie, nízkej sebaúcty a nespokojnosti so svojim telom.
Zapojenie otcov zohráva dôležitú úlohu aj v sebadôvere dcér. Otcovia sú k svojim dievčatám láskaví, poskytujú im pocit sebadôvery. Ak ich naopak ignorujú alebo s nimi zaobchádzajú tvrdo, potom sa dievčatá stanú cynickými a veľakrát sa cítia bezcenné.
Znovuobjavenie dôvery
A napokon tretia fáza, ktorá opisuje vzťah otca a dospelej dcéry. Čas, kedy by mal otec svoje dievča podporovať v jej kariére, láske a manželstve. Dcéry sa naučia, čo hľadajú v romantickom vzťahu práve tým, že sledujú správanie a činy svojich otcov. Testy preukázali, že ak má dcéra s jej otcom zdravú a plnohodnotnú väzbu, potom je pre ňu jednoduchšie nájsť si v budúcnosti starostlivého a milujúceho priateľa či manžela.
Definovanie cieľov
Cieľom mojej práce bolo teda zistiť, či a ako vplýva kvalita vzťahu medzi otcom a dcérou na jej celkový vývin, sebahodnotenie, sexuálne správanie, ale aj na vzťah k mužom vo všeobecnosti.
Na základe dotazníku som si ženy rozdelil do dvoch skupín, pričom skupina 1 predstavuje ženy, ktoré majú so svojim otcom plnohodnotný, kvalitný a láskyplný vzťah. Skupina 2 zase ženy, ktoré také šťastie nemali a so svojimi otcami si nerozumejú. Ich vzťah je teda nedostatočný a kvalitatívne na nízkej úrovni. Ako presne som respondentky roztrieďoval vysvetlím v nasledujúcej kapitole.
Konkrétne som chcel zistiť, aký rozdiel bude medzi týmito ženami na škále 1 až 10, ktorá zobrazuje vzťah k telu. Ktorá skupina bude vykazovať väčšiu mieru psychických problémov a promiskuity. A v poslednom rade, ako ovplyvní puto medzi respondentkami a ich otcom aj ich následné vnímanie mužského pohlavia.
Priebeh výskumu
Výskumnú vzorku predstavovalo 1155 žien, avšak pre potreby môjho výskumu som pracoval len so vzorkou 864 žien, keďže práve tie vykazovali „výborný“ alebo „veľmi zlý“ vzťah s otcom. Hlavnou premennou pre mňa predstavoval vzťah k otcovi, ktorý som meral pomocou stupnice 1 až 5, pričom som číslo 1 definoval ako „výborný – perfektne si rozumieme“ a číslo 5 ako „veľmi zlý – s otcom sa vôbec nebavím/nestýkam/nenávidím ho“.
Pre moje ciele som preto pracoval len so vzorkou žien z kategórie 1,2 a 4,5, pričom kategória 1,2 predstavovala jednu skupinu a kategória 4,5 druhú skupinu. Prvú skupinu, teda ženy s výborným či veľmi dobrým vzťahom k svojmu otcovi tvorilo 650 žien. Druhu skupinu, teda ženy s veľmi zlým vzťahom k otcovi tvorilo 214 žien (spolu 864).
Závery
Vzťah k telu
Na to, do akej miery spolu súvisí väzba medzi vnímaním vlastného tela a vzťahu k otcovi som sa pozrel pomocou 10-bodovej stupnice, na ktorej mali respondentky označiť svoje vnímanie tela ako celku, pričom číslo 1 som popísal ako „hnusí sa mi, nemôžem sa na seba pozerať do zrkadla“ a číslo 10 ako „som maximálne spokojná, na svojom tele by som nič nemenila“.
Výsledky ukázali, že ženy z kategórie 1 a 2 majú v priemere svoj vzťah k telu na úrovni 7,0046, zatiaľ čo ženy z kategórie 4 a 5 dosiahli úroveň 6,3252. Týmto výsledkom som tak potvrdil hypotézu, že ženy s dobrým vzťahom k otcovi majú aj lepší vzťah k vnímaniu svojej fyzickej podoby. Vykazujú teda pozitívnejší pohľad na seba samú, i keď rozdiel nie je taký markantný.
1 - veľmi zlý, 10 - výborný
Prítomnosť psychických problémov a užívanie psychofarmák
Skutočne platí, že problémové vzťahy spôsobujú aj viac psychických problémov? Práve na to som sa pozrel vo svojej druhej výskumnej otázke, pričom som sa pýtal tak na prítomnosť rôznych psychických ochorení (depresia, anorexia, bulímia atď.), ako aj na užívanie liekov ovplyvňujúcich psychické funkcie človeka.
Na otázku „Mala si niekedy psychické problémy (úzkosť, depresia, anorexia, bulímia atď.)?“ odpovedalo 36% (234 žien) z prvej skupiny „Áno“, zatiaľ čo 64% (416 žien) odpovedalo „Nie“. Odpovede u žien z druhej skupiny boli presne opačné, teda 64,95% (139 žien) malo niekedy psychické ťažkosti a len 35,05% (75 žien) s psychickými problémami skúsenosť nemalo.
Taktiež ma zaujímala miera užívania psychofarmák. Výsledky ukázali, že len 6,77% žien, ktoré udržujú s otcom dobrý vzťah niekedy tento druh liekov užívalo, zatiaľ čo u žien, ktoré majú s otcom negatívny vzťah je to až 20,10%. Výsledky hovoriace o kvalite psychického zdravia tak vykazujú skutočne extrémne rozdiely medzi týmito skupinami žien.
Sexuálne správanie
Ďalšou oblasťou záujmu bolo skúmanie sexuálneho života žien a najmä to, ako ovplyvňuje vzťah s otcom ich sexuálne správanie. Štúdia z roku 2002 „Impact of Fathers on Risky Sexual Behavior in Daughters: A Genetically and Environmentally Controlled Sibling Study“ publikovaná v časopise „Development and Psychopathology“ zistila, že dcéry s horším vzťahom k otcovi majú väčšiu pravdepodobnosť rizikového sexuálneho správania ako je sex na jednu noc, sex bez ochrany či častejšie striedanie partnerov.
Moja vzorka napokon skutočne tieto výsledky aj potvrdila. Ukázalo sa, že v prvej skupine má skúsenosť so sexom na jednu noc 38,76% (252 žien). V druhej skupine je toto číslo o čosi väčšie, konkrétne 42,52% (91 žien), no rozdiel je v tomto prípade skutočne malý.
Nasledujúcou otázkou bolo, či po takejto skúsenosti pociťovali výčitky svedomia alebo boli so svojimi činmi vyrovnané. Až 60,71% (153 žien) z prvej skupiny výčitky svedomia pociťovalo, zatiaľ čo v druhej skupine to bolo 50,54% (46 žien).
Ako zaujímavé mi prišlo aj skúmanie počtu partnerov, čo som v konečnom dôsledku využil na to, aby som z obidvoch skupín vyselektoval ženy, ktoré mali len viac ako 6 partnerov. Medzi ženami z prvej skupiny sa takýchto našlo len 2,62%, čo bolo konkrétne 17 respondentiek. Medzi ženami z druhej skupiny sa toto číslo vyšplhalo na 8,88%, čo bolo 19 respondentiek.
Vzťah k mužom
Je bezpochyby zrejmé, že kvalitný vzťah k otcovi je základný stavebný pilier aj pre budovanie plnohodnotných vzťahov s ďalšími mužmi, s ktorými ženy počas života prídu prirodzene do styku.
Pre zistenie informácii z tejto oblasti som použil viaceré otázky, z ktorých jedna sa pýtala na vzťah k mužom priamou cestou, pričom respondentky mali tento vzťah vyjadriť na škále 1 až 5, kde som 1 definoval ako „veľmi dobrý, občas sa rozprávam radšej s mužmi ako so ženami“ a 5 ako „hnusia sa mi, všetci sú takí istí“.
Výsledky ukázali, že ženy s plnohodnotným vzťahom k svojmu otcovi majú v priemere o 0,42 bodu lepší vzťah aj k ostatným mužom ako, ženy, ktorých vzťah s otcom je nevyhovujúci. Presné výsledky v grafe nižšie.
Dáta teda jasne ukazujú, že puto medzi otcom a dcérou je pre ženu zásadné a jeho negatívna podoba môže byť príčinou skrytých neistôt, strachov, pocitov menejcennosti či osamelosti.
1 - výborný, 5 - veľmi zlý
Za respondentkami stoja slovenské vysokoškoláčky, ktoré som oslovil vo FB skupine „Mladosť Šturák Átriaky Manželáky“
