Bez medicínskeho vzdelania si dokázala zriadiť vlastné sanatórium, v ktorom pacientov viedla k pomalej smrti.
Linda Burfield Hazzard bola sadistická a nenásytná šarlatánka, ktorá presviedčala svojich pacientov, že len vďaka hladovaniu môžu vyriešiť všetky svoje choroby. A veľa z nich jej skutočne uverilo. Nie je teda určite prekvapením, že mnohí z jej pacientov zomreli na vyhladovanie. Na svoje pochybné praktiky si dokonca neváhala zriadiť aj vlastné sanatórium. Zdravotníckemu zariadeniu dali časom ľudia pomenovanie „Starvation Heights“, teda „hladové výšiny“. Miestni obyvatelia radi hovorili legendy o na kosť vychudnutých utečencoch, ktorí sa čas od času potácali po cestičke a prosili o kúsok jedla. Odoberanie jedla však nebolo jediné, čo Linda a manžel Sam pacientom stvárali. „Pomáhať“ mali tiež prostredníctvom podvodov, falšovaním a okrádaním.
Vráťme sa však na začiatok celého príbehu. Linda Burfield sa narodila v Minnesote v roku 1867 a i keď nemala žiadne lekárske vzdelanie, na základe doložky doktora Edward Hooker Dewey sa stala platnou lekárkou. Bola pritom prvou lekárkou v Spojených štátoch, ktorá získala lekárske vzdelanie ako „špecialista na pôst“. Ten bol až do 20. storočia považovaný za šarlatánsku praktiku. Avšak práve doktor Edward Dewey veril v liečivú silu prírody a v to, že pôst dokáže telo zbaviť všetkých toxínov. Svojimi výrokmi očaril Lindu, ktorá si jeho myšlienky zobrala naozaj k srdcu a verila, že nadmerné jedenie je príčinou väčšiny chorôb a že práve dlhodobejšia hladovka by mala ľudom pomôcť v očiste celého tela.
Po absolvovaní praxe v Minneapolise a neskôr v Seattli si napokon otvorila vytúžené sanatórium v meste Olalla v štáte Washington. Jej pacientom bolo dovolené jesť len malé množstvo zriedenej paradajkovej a špargľovej šťavy. Ich váha šla dolu skutočne rýchlo. V roku 1908 vydala knihu Fasting For The Cure Of Disease (Pôst ako liečba ochorení) a hladovanie podporovala ako liek na každé jedno ochorenie vrátane rakoviny. Príklad jednej z jej diét si môžeme pozrieť vďaka zachovanému denníku, ktorý si počas celej liečby písal istý Earl Edward Erdman, stavebný inžinier zo Seattlu.
1. február – Začiatok liečby. Raňajky žiadne. Na obed a večeru krémová polievka.
5. – 8. február – Pomaranč na raňajky. Na obed a večeru krémová polievka.
9. február – 11. február – Pomaranč na raňajky. Čistá polievka na obed aj večeru.
12. február – Pomaranč na raňajky, obed aj večeru.
13. február – 2 pomaranče na raňajky. Obed a večera žiadne.
14. február – Paradajková polievka o 6:00. Zvyšok dňa nič.
... 22. február – Šťava z dvoch pomarančov o 10:00. Bolesť chrbta v pravej strane pod rebrami.
Zhruba takto vyzeralo hladovanie pacientov v sanatóriu „Starvation Heights“. Táto diéta pokračovala až do jeho hospitalizácie 28. marca, Earlovi Erdmanovi už však pomôcť nedokázali. Okrem držania hladovky boli pacienti vystavovaní aj bolestivým osteopatickým technikám a častým klystírom. Pod rukami šialenej šarlatánky malo zahynúť až 40 pacientov. Následné pitvy mala pritom vykonávať doma vo svojej vani, pričom dochádzala k zaujímavým zisteniam. Príčinou smrti podľa jej slov nemalo byť vyhladovanie, ale rôzne typy chorôb, ktorými nebohí pacienti trpeli.
Jej manžel Samuel Hazzard tiež nebol práve svätý. Spoluobčania si ho pamätali vďaka častej opitosti, podvodom a na svedomí mal aj bigamiu, za ktorú bol právoplatne odsúdený. Podľa neskoršieho vyšetrovania mali obaja okrádať svojich pacientov o šperky, oblečenie a iné cennosti. Čo je však ešte horšie, niektorých pacientov falošne vyhlasovali za duševne chorých a nekompetentných, za čo neprávom dostávali ich plnú moc, aby tak mohli následne prevziať ich majetok. Peniazmi boli obaja tak posadnutí, že neváhali vyberať mŕtvym pacientom zlaté výplne a predávať ich naspäť zubárom.
Záblesk spravodlivosti sa dostavil až po tom, čo im do sanatória zavítali sestry Claire Williamson a neskôr aj Dora Williamson, vysoko postavené Britky, ktoré by sme mohli charakterizovať ako „finančne dobre zabezpečené“. Claire, dychtivá po každej novej liečebnej metóde a odhodlaná skúšať nové veci, sa rozhodla pre alternatívnu liečbu Dr. Hazzard. I keď netrpela žiadnymi vážnymi zdravotnými komplikáciami, dobrovoľne sa upísala hladovaniu, od ktorého zrejme očakávala zlepšenie fyzického aj psychického zdravia.
Prípad ich vyhladovania sa dokonca dostal aj do knihy Gregga Olsena - „Starvation Heights“. Opísané sú ich stále intenzívnejšie únavy, problémy s chôdzou, bolesti. Napokon sa stali príliš slabými, aby vôbec opustili nemocničné lôžko. V podstate sa stali dobrovoľnými väzňami. Jediný dôvod, prečo sa informácie o ich nepriaznivom stave dostali medzi verejnosť, bol, že Dora dokázala poslať poštu jej priateľovi. Kým však stačili príbuzní zalarmovať príslušné úrady, Claire zomrela. V dobe smrti pritom vážila iba 20 kilogramov. Po pitve Dr. Hazzard konštatovala, že príčinou jej smrti bola cirhóza pečene.
Čo je však ešte zarážajúce, je fakt, že Dora lekárke Hazzard aj naďalej verila. Maniakálna šarlatánka sa ju pokúšala presviedčať, že je psychicky chorá a nemôže sa o seba starať sama, takýmto spôsobom sa ju pokúšala získať do opatrovníctva, aby mohla spravovať jej majetok. Na počudovanie sa jej vymývanie mozgu aj náležite darilo, no až do chvíle, kým nezakročila rodina Williamsonových a Doru jej násilne zo sanatória neodobrali.
Prípad sa napokon dostal až pred súd, no od spravodlivého rozsudku mal skutočne veľmi ďaleko. Hazzardovej obhajoba stála na tom, že všetci svedkovia sú klamári a zdravotnícke úrady sa proti nej sprisahali, lebo žiarlili na jej revolučnú metódu liečenia. Nakoniec bola odsúdená k dvom až dvadsiatim rokom ťažkej práce, no po dvoch rokoch bola od trestu omilostená. Po oslobodení odišla na Nový Zéland, kde pôsobila ako osteopatka a dietetička po dobu piatich rokov. Aj tam si na ňu však úrady posvietili a uznali ju vinnou z vykonávania praktickej medicíny bez licencie, za čo jej bola uložená pokuta. Vrátila sa teda naspäť do USA, jej licencia v štáte Washington už ale bola zrušená. Spravodlivosť do celého prípadu vniesla až jej smrť v roku 1938, keď umrela po tom, čo sa pokúšala sama vyliečiť hladovaním.
