Zmerať najvyšší vrch Slovenska alebo spočítať, v ktorom meste je najviac obyvateľov, je relatívne hračka. O zemepisných meraniach na malom Slovensku sa málokedy dá toľko polemizovať. Avšak v rámci celého sveta je to trochu iná káva.
Aj taký najvyšší vrch na svete je vlastne malá dilema. Iste, všetci v momente povieme "Mount Everest", ale možno niektorí z vás poznajú aj havajský Mauna Kea či ekvádorský Chimborazo. Aj tieto dve veľhory by si mohli nárokovať prvenstvo.
A kto z vás vie, ktorá je najväčšia púšť na svete? Správna odpoveď nemusí byť Sahara. Pokiaľ vám teraz spomenieme pojem „ľadová púšť“, sami zrejme vytušíte, kam mierime. Antarktická ľadová púšť má veľkosť 14 miliónov km2, zatiaľ čo tá saharská „iba“ 9 miliónov.
Takto sa dá v dilemách samozrejme pokračovať, no my sme sa pokúsili vybrať pre vás 5 najzaujímavejších.
Amazonka alebo Níl?
Ktorá z týchto dvoch riek je naozaj najdlhšou na svete? Názory sa rôznia a údaje tiež. Obidvom riekam už namerali veľa rôznych dĺžok. Je to preto, že merať dĺžku rieky je zložité. Môže sa merať napríklad po brehu alebo uprostred rieky. V priebehu ročných období sa tiež mení koryto, v období dažďov sa môžu meandre spájať atď.
V neprospech Nílu za posledné polstoročie hovorí aj vybudovanie Asuánskej priehrady, kvôli ktorej pôvodne kľukatý Níl o niekoľko kilometrov prišiel (taká Volga sa kvôli priehradám skrátila o vyše 150 km). Za to pri Amazonke hovoria posledné roky v jej prospech. Jej prameň (presnejšie prameň dlhšej zdrojnice Ucayali) je ťažko dohľadateľný a jeho určenie sa v rámci peruánskych Ánd posúva stále viac na juh. Aktuálne sme pod jej oficiálnou dĺžkou našli číslo 6993 km. Pri Níle sme našli o 140 km menej.
Níl v Káhire.
Keď už je ale reč o kráľovnej všetkých riek, nemôžme si odpustiť pár zaujímavostí. Zbiera jednu pätinu všetkých vôd, ktoré tečú po zemskom povrchu. Jej prietok je od druhej najvodnatejšej rieky Kongo väčší približne 5-násobne (asi 100-násobne viac ako Dunaj v Bratislave). Jej ústie do Atlantického oceána má šírku 320 km a jej tok je tak mohutný, že vytláča slanú morskú vodu až do vzdialenosti 160 km od pobrežia! Je taká hlboká, že veľké lode sa môžu plaviť až takmer 3700 km do vnútrozemia. Takže ak by aj mal byť najdlhšou riekou Níl, tou najväčšou bude bez pochýb juhoamerický veľtok.
Amazonka pretínajúca najväčší prales sveta.
Elbrus alebo Mont Blanc?
Pod prívlastkom najvyšší vrch Európy nájdete striedavo obidva tieto vrchy. Nie je ťažké rozhodnúť, ktorý je vyšší. Elbrus má 5642 metrov n.m., zatiaľ čo alpský rekordér 4810. Dilemu v rozhodovaní vnáša do deja poloha Elbrusu. Vytýčenie hraníc medzi Európou a Áziou pri pohorí Kaukaz je totiž sporné. Tá podľa jednej skupiny vedcov kopíruje hranicu tektonických dosiek. V takom prípade by sa najvyšší bod starého kontinentu nachádzal v Alpách na taliansko-francúzskej hranici.
Podľa druhej skupiny vedcov však túto hranicu určuje rozhranie povodia, ktoré obvykle kopíruje hrebeň pohoria (v tomto prípade Kaukazu). Z tohto tvrdenia by vyplývalo, že Elbrus je ešte v Európe. Kto má pravdu? Ťažko povedať. Isté ale je, že miestni obyvatelia pod oboma horami o prvenstve tej svojej nepochybujú.
Najvyššia hora Kaukazu (a možno aj Európy) - Elbrus.
Koľko je na svete oceánov?
O odpovedi by väčšina z nás nepochybovala. Štyri a bodka. Veríme, že mnohí z vás by ich bez problémov aj vymenovali. Je to ale naozaj tak?
Svetový oceán o rozlohe viac ako 360 miliónov km2 ( pre porovnanie, najväčšia krajina, Rusko, má cca 17 miliónov) sa v skutočnosti delí na 5 oceánov. Tichý, Atlantický, Indický, Severný ľadový a.... Južný. Posledný menovaný obklopuje Antarktídu a od takého Severného ľadového je dokonca aj väčší. Za jeho hranicu s Indickým, Tichým a Atlantickým sa považuje južná 60° rovnobežka. Nie všade vo svete sa uznáva rozdelenie oceánov na päť a nedávno sme aj my poznali iba štyri. Táto dilema sa „narodila“ v roku 2000, odkedy tento najmladší oceánsky prírastok vďaka IHO (Medzinárodná hydrografická organizácia) evidujeme.
Takže nie, nemáme na svete viac vody, iba máme nové rozdelenie. No čo, keď Pluto mohli vyradiť zo zoznamu planét, mohol aj na Zemi pribudnúť jeden oceán :)
Tak kde je ten stred Európy?
Predsa u nás, na Slovensku! Realita je ale viac než úsmevná. Miesto, ktoré každý z nás považuje za jediný správny stred Európy, sa nachádza neďaleko Kremnice. No a ďalších niekoľko desiatok (!) nájdete všelikde inde. To, že my považujeme istý bod na Slovensku za jediný správny stred Európy, môže prísť zahraničiu rovnako absurdné, ako je pre nás absurdné o tom čo i len pochybovať.
Pravdou ale je, že stred takého členitého svetadielu, akým je Európa, sa ťažko lokalizuje. A možno aj to využili viaceré krajiny, aby si ho mohli namerať po svojom. A čuduj sa svete, skoro každá krajina ho našla u seba.
Jeden zo stredov Európy - v bieloruskom Polotsku.
A tak stred Európy nájdeme v Poľsku (Suchowola a Toruň), Nemecku (Drážďany a Hildweinsreuth), Bielorusku (Vitebsk, Polotsk a Bobrujsk), Maďarsku (Tállya), Česku (Kouřim a Benešov nad Černou) či na Ukrajine (Dilove). Posledné menované miesto patrilo územím k prvej Československej republike, takže by sme sa vtedy mohli pochváliť minimálne štyrmi rôznymi stredmi Európy!
Spomedzi všetky ale vytŕča ten v Litve. Nachádza sa pri obci Purnuškės, je zapísaný do Guinnessovej knihy rekordov a namerali ho nie litovskí, ale francúzski vedci. Nuž čo, asi nie sme až také srdce Európy.
Stred Európy - Litva.
Šanghaj, Tokio, Dillí, Mexico City alebo ktoré?
Reč je samozrejme o najväčšom meste na svete. Táto dilema má rozhodne najväčšie grády. Správne vybrať jedno v podstate ani nejde. Presne spočítať také kvantum ľudí je prakticky nemožné. Do toho si vezmime, že nie každé mesto spočíta ľudí v tom istom roku, že niekde sa zarátajú aj s aglomeráciou, inde bez atď. Navyše v mnohých rozvojových krajinách sa počet obyvateľov len odhaduje. Takže namiesto siahodlhej polemiky o špicu tohto rebríčka vám prinášame akýsi sumár z viacerých zdrojov a každý si môže vybrať to svoje poradie. Celkovo však bodujú prevažne ázijské metropoly.
sk.wikipedia: 1. Dillí (India) 46 mil; 2. Tokio (Japonsko) 36,9 mil; Šanghaj (Čína) 34 mil
celysvet.cz: 1. Tokio 31,5 mil; 2. Peking (Čína) 14,9 mil; 3. Šanghaj 14,6 mil
mapsofworld.com: 1. Tokio 38,1 mil; 2. Dillí 26,5 mil; 3. Šanghaj 24,5 mil
de.wikipedia: 1. Tokio 37,9 mil; 2. Jakarta (Indonézia) 31,8 mil; Dillí 26,5 mil
spiegel.de: 1. Tokio 37,7 mil; 2. Mexiko City (Mexiko) 23,6 mil; New York (USA) 23,3 mil
en.wikipedia: 1. Čchung-čching (Čína) 30,2 mil; Šanghaj 24,3 mil; Dillí 21,7 mil
worldpopulationreview.com: 1. Tokio 38,3 mil; 2. Dillí 27,9 mil; 3. Šanghaj 25,9 mil
citymayors.com: 1. Šanghaj 24,2 mil; 2. Peking 18,6 mil; 3. Karáči (Pakistan) 18 mil
Šanghaj
Najčastejšie je na najvyšších priečkach zrejme Tokio. Jeho nadvláda však zrejme čoskoro skončí a vystrieda ho Dillí. Zatiaľ čo japonské hlavné mesto narástlo za posledné štvrťstoročie o cca 6 miliónov, v indickom Dillí sa počet ľudí takmer strojnásobil.
Mimochodom, najväčšie mesto na svete je... a opäť je tu dilema, no na prvých priečkach sa pri rôznych zdrojoch striedajú najmä New York alebo Tokio.
Tokio
