Spravodlivosť si vo svojom živote ctil nadovšetko.
Spravodlivosť zobral do vlastných rúk. Čarovná formulka sa často používa v prípadoch, kde polícia či súdy rozhodovali a váhali natoľko, že človeka vyprovokovali a on potom spáchal trestný čin, aby sa pomstil. Dnes našťastie nežijeme v staroveku a riadime sa právnymi úpravami správania namiesto toho, aby sme žili v mene hesla oko za oko, zub za zub. Neznamená to však, že po svete neexistujú oblasti a miesta, kde staroveké pravidlo neplatí dodnes a neplatilo posledné desaťročia.
V brazílskom mestečku Santa Rita do Sapucaí sa pred 63 rokmi narodilo jedno z mnohých detí. Dostalo meno Pedro Rodrigues Filho a už krátko po pôrode bolo lekárom jasné, že bábätko utrpelo ešte v matkinom bruchu poranenia hlavy. Lepšie povedané, malý Pedro mal poškodenú lebku predtým, ako sa vôbec prvýkrát dostal na svet. Poškodenie na lebke napriek tomu nebolo spôsobené genetickým defektom, ale nepriamo ho zapríčinil jeho vlastný otec, ktorý bol alkohol a násilník.
RT AsesinosSerials: Pedro Rodrigues Filho
— Salva Una Vida (@salvaunavidabog) 25. února 2018
1954 -
Alias: "Pedrinho Matador"
Actividad: 1968 - 2003
Victimas: + 71
Cargos criminales: Asesinato de 71 personas
Condena: 128 años
Estado: En libertad pic.twitter.com/UxZLtnn0Kt
Matku malého Pedra pravidelne mlátil a nemal akékoľvek hranice, čo z neho spravilo monštrum. Negatívne prostredie, v ktorom Pedro vyrastal, ho očividne výrazne ovplyvnilo. Na svojho otca ako mladý chlapec nezanevrel, avšak už v detstve sa v ňom začali prebúdzať vražedné sklony. Prvým pokusom o vraždu, aj keď neúspešným, sa stal incident, pri ktorom sa Pedro snažil svojho rovesníka natlačiť do stroja na spracovanie cukrovej trstiny. Našťastie sa mu to nepodarilo.
Pokus o vraždu zostal v rodine samorejme zamlčaný, a preto Pedro aj naďalej pomaličky rástol a formoval svoju osobnosť. Vyrastal s myšlienkou, že spravodlivosť je jedna z najdôležitejších súčastí života a spoločnosti ako takej. Spravodlivosť preto prvýkrát vzal do vlastných rúk ako 14-ročný, keď jeho otca vyhodili z práce kvôli obvineniu z krádeže jedla. Pedro neveril, že kradol jeho otec, a tak navštívil zástupcu starostu mesta Alfenas, ktorý sa o vyhadzov postaral, a bezcitne ho zavraždil s brokovnicou. Aby toho nebolo málo, zavraždil aj strážnika, ktorého pokladal za skutočného zlodeja.
Po krvavých činoch utiekol do mesta Sao Paulo, kde zavraždil veľké množstvo ľudí, ale bližší počet sa špecifikovať nedá. Vykrádal miestne slumy a vraždil drogových dílerov. Popritom stretol ženu, do ktorej sa zamiloval a požiadal ju o ruku, lenže onedlho bola zavraždená miestnym gangom. Nastal čas na ďalšiu pomstu. Pedro s partiou kamarátov vtrhol na svadbu jedného z členov gangu a rozstrieľali tam sedem ľudí.
Esse é o Pedro Rodrigues Filho, ou, o Pedrinho Matador. https://t.co/VdgJoO7YKW pic.twitter.com/pcAGk4DeTs
— VIVIMETALIUN (@VIVIMETALIUN) 21. června 2015
Stále mladý Brazílčan v tom čase zabíjal za akúkoľvek maličkosť, ak mal pocit, že koná v mene spravodlivosti. Neexistovala prezumpcia neviny a ani nárok na spravodlivý proces. Nech si už ukradol kúsok ovocia, alebo zavraždil nevinnú ženu, Pedro si mohol pokojne vyhľadať tvoju adresu, navštíviť ťa a brutálne ťa zabiť.
Smrteľný osud napokon dobehol aj Pedrovho otca. Zabil ho jeho vlastný syn priamo vo väznici, kde ho prišiel navštíviť. Problém spočíval v tom, že Pedrov otec vo väzení nesedel za krádež, ale za vraždu. Otec posunul hranice svojej násilníckej povahy o úroveň vyššie a zabil Pedrovu matku s mačetou, čím si u syna prakticky podpísal rozsudok smrti.
Vo väznici ho Pedro 22-krát dobodal a následne mu vyrezal srdce, do ktorého zahryzol na znak opovrhnutia. Ani vražda vlastného otca pritom Pedra nedostala za múry väznice. Chytili ho až v máji roku 1973, ale to bola zrejme ešte väčšia chyba. Psychopatický sériový vrah sa mal premiestniť z brazílskych ulíc priamo do väznice, kde je hustota zločincov omnoho vyššia.
Svojho prvého kriminálnika po zatknutí zavraždil Pedro priamo v policajnom aute, kam bol umiestnený. Vo väznici postupom rokov zabil 47 spoluväzňov a viackrát sa dostal do krvavých incidentov, kedy sa snažili väzni na oplátku zabiť jeho. Za mrežami sa z neho stal nenávidený muž, ale všetci sa ho báli a mali pred ním obrovský rešpekt, pretože účinnejšieho sériového vraha by si zrejme široko ďaleko nenašiel. Jedného z väzňov zabil len preto, že príliš hlasno chrápal.
Ako sám tvrdil, jednoducho miloval pocity, ktoré mu prinášalo zabíjanie kriminálnikov, a tak sa mu dokonca podarilo dostať aj na slobodu. V roku 2007 vyšiel z väznice a štyri roky žil so svojou priateľkou, lenže v roku 2011 ho opätovne zatkli a odsúdili Spravodlivosť preto rozhodne netreba brať do vlastných rúk, pretože sa ti veľmi rýchlo môže vymknúť spod kontroly.
