Edith Eger, rodáčka z Košíc, prežila len vďaka Mengeleho láske k umeniu.
Obdobie nacistického rozmachu so sebou prinieslo mnoho neodpustiteľných udalostí, činov i ľudí. Či už ide o rôzne zrady, holokaust, čistky... Niet žiadnych pochýb o tom, že ti meno Josef Mengele niečo hovorí. Krutý nacistický lekár bol členom nemeckej robotníckej strany a sám sa podieľal na triedení väzňov v koncentračných táboroch. Jeho pracovňa sa nachádzala v Osvienčime, do plynových komôr poslal 400 000 ľudí.
Omnoho známejší je však Mengele kvôli neuveriteľne zvráteným pokusom, ktoré vykonával na svojich pacientoch, predovšetkým išlo o rómske deti. Vedecký prínos jeho pokusov je pofidérny. Ničil psychický i fyzický stav ľudí tým, že im často bez umŕtvenia amputoval končatiny, do dúhoviek vstrekoval toxické chemikálie, zisťoval úroveň bolesti pri usmrtení tým, že svojim obetiam do krvi vždy vpichol iný jed, pričom niekedy to bol dokonca aj benzín.
Anjel smrti, ako ho prezývajú, sa tiež špecializoval na dvojčatá. Pôvodne bol do Osvienčimu poslaný zistiť, ako zvýšiť pravdepodobnosť toho, že žena porodí dvojičky, no jeho experimentácia s takýmito deťmi neostala len pri pôrodoch. Niektorým dvojičkám zošil tepny a pitval ich zaživa. Zo začiatku bol vždy milý a deťom nosil sladkosti, keď však niečo nešlo podľa jeho predstáv, zvyčajne sa naštval a všetkých v záchvate zúrivosti poslal do plynovej komory.
Niektorí však mali šťastie a samotný Mengele sa postaral, aby boli ušetrení. Rodáčka z Košíc, Edith Egerová, prežila temné obdobie holokaustu len vďaka nemu. Ako tínedžerka mala od budúcnosti veľké očakávania a každý deň po škole trénovala balet aj niekoľko hodín. Stretla sa i s gymnastikou, v ktorej túžila reprezentovať Maďarsko na olympiáde. Ako židovka sa však aj napriek tvrdej príprave nikam nedostala. V apríli roku 1944 však do jej domu bez ohlásenia vtrhli Nemci a Edith aj s rodičmi a sestrou Magdou putovali do desivého Osvienčimu.
Edithina rodina pred deportáciou.
Nikto nevedel, kam sa ide. Keď prišli do Osvienčimu, hrala hudba. Cestou zomrelo niekoľko ľudí. Jej otec si nad koncentračným táborom všimol nápis Arbeit macht frei, teda Prácou k slobode. Rozžiaril sa a opäť získal nádeje, dokonca chcel od radosti tancovať. Koncentračný tábor neprežil.
Nových väzňov privítal samotný Mengele, s úsmevom na perách a prívetivým hlasom. Najprv ich rozdelil na zdravých a chorých. Keď od Edith oddelil jej matku, pokojne skonštatoval, že sa ide len osprchovať. Mengele ju spolu so sestrou Magdou a ďalšími zdravými ľuďmi vedie k nízkym budovám, cestou k nej priskočila žena a z ucha jej bolestivo vytrhla náušnicu. Na otázku, kedy uvidí matku, dostala Edith odpoveď: "Tvoja matka tu zhorí. Mala by si o nej začať hovoriť v minulom čase."
Edith v šestnástich.
Len málo ľudí o Mengelem vie, že nebol len chladnokrvný zabijak, no i milovník umenia. Často po večeroch hľadal v barákoch väzňov s nadaním a talentom, ktorí by mu v chladný večer priniesli rozptýlenie. Očami prehľadával nových príchodzích a ostatní väzni prezradili, že Edith je fantastická balerína. "Malá tanečníčka," rozjasnili sa Mengeleho oči, "tancuj pre mňa." Josef Mengele sledoval každý jej krok, každú jej otočku i najmenší pohyb. Pritom sa však s dozorcom rozprával, ktoré dievčatá zabije ako prvé. "Ak by som spravila čokoľvek, čo by ho pohoršilo, mohla by som byť medzi nimi. Tancujem v pekle."
Ako odmenu dostala Edith celý bochník chleba, ktorý si rozdelila s ostatnými väzňami. Jedeň deň sa Edith sprchovala, keď do miestnosti vtrhol Mengele. "Ty! Moja malá tanečníčka. Poď!" Nahú a mokrú Edith bezcitne schmatol a ťahal až do jeho pracovne. Chvíľu si ju nahú prehliadal, no zvoniaci telefón ho rozrušil. Edith utekala ako o život, no nebyť tanca pre Mengeleho, už dávno by bola umrela.
Mesiace plynuli a diali sa hrôzostrašné udalosti. Skupina strážcov sa pre zábavu rozhodla priviazať jedného väzňa o strom a na jeho končatinách hrať streleckú súťaž. Jedného dňa Edith zo spánku vytrhol krik. Bola sotená medzi stovky ďalších žien, ktoré začali pochodovať von z koncentračného tábora. Nevedeli, kam idú, no päťdesiat kilometrov dlhý pochod prežilo z dvoch tisícok ľudí len sto. Kvôli vyčerpaniu takmer všetci zomreli.
Svoju cestu však nikdy nedokončili. Počas spánku otriasla zemou explózia. Kriky "Američania prichádzajú" sa rozniesli lesom. Jej prvé poriadne jedlo po mesiacoch väzenia bola americká čokoláda. Edith i jej sestra Magda prežili Osvienčim a čo najskôr emigorvali do USA. Edith Eger dnes pôsobí ako terapeutka.
