Ponzi vymyslel podvodný systém, do ktorého ľudia padajú dodnes.
Časy, kedy sa každý snažil zarobiť si peniaze poctivo, sú dávno za nami. Často sú tí najbohatší práve tí, ktorí našli dieru v systéme a ilegálne ju využili. Jedným z takýchto ľudí bol Charles Ponzi, legendárny businessman, ktorý vytiahol obrovské množstvá peňazí z desaťtisícov ľudí. Okradol ich bez toho, aby o tom vôbec vedeli. A to vďaka geniálnemu systému, ktorý Ponzi sám vymyslel.
Jasné, velebiť zločinca je poriadne pokrytecké, no aj tak si dovolíme vypichnúť genialitu a prezieravosť Ponziho plánu. Charles do ekonómie zavítal ako úplne neskúsený, no behom momentov dokázal nájsť chyby, ktoré mu dovolili zarobiť milióny dolárov. Nemal pritom na to žiadne zázemie. Ponzi sa narodil s krstým menom Carlo v talianskom mestečku Parma. Pôvod mal v zámožnej rodine, no tá časom skrachovala. On však už v tej dobe brázdil chodby univerzity s jeho bohatými kamarátmi, ktorí na luxus míňali obrovské množstvá peňazí. Carlo, v snahe udržať sa v kolektíve, míňal tiež.
Jedno ráno však už nemal čo míňať a začal pracovať ako poštár. Nachádzame sa na prelome 19. a 20. storočia, kedy rozkvitá pravý americký sen. Za more sa chodí chudobný, vracia sa odtiaľ bohatý. Takúto vidinu mala aj Ponziho rodina a mladý Carlo bol poslaný objavovať krásy slobodného sveta. V novembri roku 1903 jeho loď zakotvila v bostonskom prístave a Carlo ostal sám. Jeho úspory činili 2,50 $. Všetko prehral na lodi. Roky spával na zemi a robil zúfalé práce v prístave. Keď dostal prvú veľkú príležitosť a stal sa čašníkom, vedenie reštaurácie ho vyhodilo, pretože zákazníkov podvádzal na výdavkoch.
Preskočme niekoľko pár rokov a spomeňme len, že Ponzi získal prácu asistenta v banke. Sfalšoval podpis jeho šéfa na šek, ktorý našiel pohodený, chcel si vybrať $423.58 $ a skončil na tri roky vo väzení. O pár rokov neskôr si chcel privyrobiť ilegálnym transportom talianskych utečencov do USA. Chytili ho aj pri tom a tentokrát dostal dva roky. Vo väzení sa stretol s jedným z najvplyvnejších amerických bankárov. Charles Morse bol magnátom na Wall Street, vlastnil trinásť bánk, no skončil za mrežami kvôli podvodom. Ponzi si však uvedomil, že podvody nemusí robiť len v niekoho zamestnaní. Zvládne to aj sám.
Niekoľko rokov si zarábal predajom potravín baníckym osadám, no teraz má už Ponzi 39 rokov a v jeho milovanom Bostone si zakladá kanceláriu. Do nej mu jedného dňa došiel reklamný katalóg zo Španielska zisťujúci, či si nechce objednať nejakú volovinu. Obálka okrem magazínu však obsahovala ešte jedno kúzlo, medzinárodný odpovedný kupón IRC (International reply coupon), papier, ktorý Ponzimu zarobil desiatky miliónov dolárov. V roku 2017 už zrejme netušíš, čo to je, no Charlesovi to zmenilo život.
IRC je kupón, ktorý sa dal použiť ako predplatné. Kúpiš ho za cenu pošty na danú destináciu, vhodíš ho do obálky a príjemca si ho môže vymeniť za známky. Nebude však platiť, pretože už mu cestu zásielky späť predplatil odosielateľ pomocou kupónu. Cesta pošty smerom tam však nemusí stáť rovnako ako cesta späť. Napríklad, pred pár rokmi stál kupón zo Spojeného kráľovstva do USA približe 2,20 $, no reálna cesta späť z USA stojí v tamojšej firme 2,50 $. Samotný odosielateľ však zaplatí len 2,20 $. A práve tu sa dá vygenerovať 30 centov profit. Strata sa tvorí miestnej pošte, ktorá kupón v hodnote 2,20 $ vymieňa za známky v hodnote 2,50 $.
Ponzi zbadal dieru v systéme. Je to síce 30 centov, ale dá sa to spraviť veľakrát. Ak bude Ponzi posielať takéto kupóny na kontrolovanú adresu za morom, stačí jedna cesta a dnes by bol 30 centov v profite (nie je jasné, aký bol jeho profit za kupón v tej dobe, sám uvádza, že až 400 %). S takouto víziou došiel za pár investormi, ktorí mu dali peniaze. Ponzi povedal, že za 90 dní im vráti dvakrát toľko. To splnil.
Zo začiatku boli vklady do kupónového biznisu asi okolo sto dolárov. Ponzi si však rýchlo uvedomil, že ak chce žiť z peňazí ostatných, stopercentný nárast je nemožné číslo a percentil rapídne znížil, stále však na atraktívnu sumu. Navyše, Ponzi svižne prišiel na to, že kupóny mu bohatstvo nezaručia, no bol to štart. Aby vyplatil prvé vklady v hodnote 1 700 $, potreboval by 53 000 kupónov, čo je logisticky nemožné.
No ľudí treba nejako vyplatiť. Ponziho odpoveďou boli peniaze ďalších investorov. Tí investovali viac a viac, a ich peniaze putovali do vrecka predchádzajúcich investorov. Všetko však postupne prerástlo do systému, kedy sa Ponzi vykašľal na nejaké kupóny. Predchádzajúcich investorov vyplácal investíciami ďalších a vzniká takzvaná Ponziho schéma. Systém, kde sa obchoduje so samotnými peniazmi. Každý vklad sa vyplatí nasledujúcim vkladom investora, ktorý hypoteticky vždy príde. No čo ak nepríde. Potom ostane posledný investor bez peňazí.
O rapídny rast Talianovho biznisu sa začali zaujímať novinári i úrady. Jeden finačný expert prehlásil, že nie je možné, aby Ponzi legálne takto rýchlo narastal. Ponzi ho zažaloval za ublíženie na cti a vyhral 500 000 dolárov. Noviny Boston Post považovali Ponziho za hrdinu a napísali o ňom pozitívne ladený článok. Spomenuli vysoké zisky a pod tým článkom sa zhodou okolností zjavila reklama na smiešny päťpercentný úrok miestnej banky. Na ďalšie ráno stáli pred Ponziho kanceláriou tisícky Američanov, ktorí verili, že ich peniaze dokáže rozmnožiť.
O všetko sa začali zaujímať investigatívni novinári. Clarrence Barron z The Post skonštatoval, že by pre podobné obraty muselo byť v obehu 160 000 000 odpovedných kupónov. Bolo ich však len 27 000. Ponzi sa dostával do problémov a sám si uvedomoval chyby jeho schémy, že investori raz dôjdu. Dúfal v nápad, ktorý mu dokáže zarobiť dostatok peňazí na vyplatenie všetkých investorov a celý biznis už chcel uzavrieť. Vklady však každým dňom narastali a investigatíva zistila, že Ponzi obchodoval s cudzími peniazmi bez toho, aby o tom ich majitelia vedeli. V podstate predával cudzí tovar.
12. augusta 1920 bolo Charlesovi Ponzimu dokázaných 86 poštových podvodov. V roku 1920 jeho investori stratili 20 miliónov dolárov. Dnes je to v prepočte 225 miliónov dolárov. Charles Ponzi vysal ľudí tvrdiac, že množí peniaze. Tie sa však len tak nemnožia a množstvo nevyplatených investorov narastalo. V tohoročnom novembri Ponzi skončil v cele. Po prepustení bol deportovaný do Talianska, kde po rozvode s manželkou v chudobe zomrel.
Ponziho schému v 90. rokoch používala aj brnenská firma. Jej majiteľ si od roku 2006 odpykáva dvanásťročný trest, spôsobil škodu 140 miliónov českých korún. Ponzi položil základy takzvanému sieťovému alebo viaclevelovému marketingu (multi-level marketing, MLM). MLM funguje odlišne, no pointa je jednoduchá. Dostať na účet peniaze, ktoré v skutočnosti neexistujú. Sieťový marketing je ilegálny vo väčšine sveta, no jeho vyšetrovanie je náročné.
V najčistejšej teórii je na začiatku šéf s piatimi zamestnancami. Firma predáva napríklad výživový produkt a zamestnanci majú jednoduchú úlohu. Predať produkt, za koľko chcú (firme sa odovzdáva čiastka), no nie zákazníkom, ale ďalším piatim ľuďom. Tí to za drahšiu cenu predajú ďalším piatim ľuďom, a takto donekonečna. Títo distribútori získavajú provízie z nákupov produktov tým, že ich predajú ďalej piatim ďalším distibútorom. Vzniká pyramídová schéma. Je tu však problém. Žiadne nekonečno neexistuje.
Takýto cyklus sa dá zopakovať len štrnásťkrát. Potom sa prekročí počet obyvateľov Zeme, a to všetko len v domnienke, že je na tejto planéte každý ochotný ďalej predávať výživové produkty. Samotní zákazníci neexistujú. Firma získava peniaze z toho, že ich distribútori donekonečna predávajú produkty ďalším distribútorom, ktorí majú rovnaký záujem. Vytvára si akýsi umelý trh, kde neexistuje spotrebiteľ. To je ilegálne. Firma tvorí zisk z obratových peňazí jej vlastných distribútorov a zamestnancov, ktorým sa zasa tvorí obrovská strata. Podobné firmy sú populárne v USA, odhaliť ich je takmer nemožné a ročne si prídu aj na šesť miliárd dolárov.
S číslom 6 sa to dá spraviť len trinásťkrát.
Podobné ilegálne schémy sa geniálnymi ľudskými mysľami podnikateľov vyvinuli do omnoho zložitejších princípov, ktoré často nevedia odhaliť ani špičkoví ekonómovia či vyšetrovatelia. Sieťový marketing i Ponziho schémy sú populárne aj vo virtuálnych menách, špeciálne s menou Ethereum. Daj si len pozor, aby si v jednej schéme neskončil náhodou aj ty.
