Favela sa paradoxne nachádza iba pár kilometrov od svetoznámej pláže Copacabana.
Rio de Janeiro je so svojimi 12 miliónmi obyvateľmi druhým najväčším mestom Brazílie. Veľká časť ich však žije spôsobom, aký je pre mnohých z nás nepredstaviteľný. Neustále sa rozrastajúce slumy sú problémom nejedného juhoamerického veľkomesta. V Brazílii dostali pomenovanie favely a stali sa postrachom nielen bežných spoluobčanov, ale i policajtov a záchranárov. Favely sú totiž centrom kriminality, chorôb a drogovej závislosti. Hoci bývajú vzdialené len pár kilometrov od centra, život v nich sa líši natoľko, akoby ležali na odlišnom kontinente. Gangy bojujúce o moc a teritória už i tak ťažké životné podmienky ešte viac komplikujú. Najväčšou takouto štvrtou je Rocinha, ktorá leží asi 10 kilometrov od celosvetovo známej pláže Copacabana. Slovo najväčší však môže byť v tomto prípade trochu mätúce, keďže favela má rozlohu len 1,3 kilometra štvorcového. Počtom obyvateľov je ale doposiaľ neprekonaná. Ošarpané príbytky a polorozpadnuté plechové búdy ich dokážu oficiálne pojať až 70 000, no neoficiálne správy hovoria o 150 000 až 200 000 obyvateľoch.
Podmienky na život tu pritom nie sú zložité len skrz špinu, chudobu a gangy, ale aj vďaka prírodným pomerom. Veľká časť štvrte je totiž zapustená do strmých svahov členitého Ria de Janeira. Jedinými rovnými plochami tak sú široko-ďaleko len strechy, ktoré miestni využívajú na najrozličnejšie aktivity. Pre niekoho sú dobrou terasou, iní ich využívajú na umiestnenie obrovských nádob na zachytávanie dažďovej vody, no a deťom často slúžia ako futbalové ihriská, keďže inde si skrz kopcovitý terén zahrať nemôžu. Vráťme sa však späť k nádobám na zachytávanie dažďovej vody. Tie sa tu vo veľkom rozvinuli ruke v ruke so stále rozširujúcou sa štvrtou. Vodovodné potrubia sú zastarané a pre mnohých obyvateľov aj neprístupné. Mesto pritom zaobstaráva vodu z vlastných zdrojov len raz týždenne. Ľudia sú tak doslova ponechaní napospas prírode a počasiu. Nazbieranú vodu následne využívajú na všetko potrebné, od prania až po varenie.
Veľkou zvláštnosťou favely Rocinha je aj jej umiestnenie. Nielenže sa nachádza pomerne blízko svetoznámej pláže Copacabana a centra samotného Ria de Janeira, ale na to, aby ste sa do favely dostali, musíte ísť skrz luxusnú štvrť Gávea, ktorá je mimochodom obohnaná vysokými betónovými múrmi. Miestni tak s obľubou o tamojšej oblasti rozprávajú ako o „väzení bohatých“. Nemožno sa však čudovať, prečo sa bohatší spoluobčania uchýlili k tak krajnému riešeniu. Podľa dostupných porovnaní sú asi 13-krát bohatší a v priemere žijú o 11 rokov dlhšie, ochrana svojich životov a majetku je teda na mieste. Pred vystavaním veľkého šedého múru boli vlámačky a lúpeže na dennom poriadku. Po tom, čo dalo obyvateľstvo betónovej stene zelenú, sa však všetko zmenilo. K dokonalému pocitu bezpečia sa tu naviac po uliciach pohybujú ochrankári so zbraňami. Pri nepredvídateľnom nebezpečenstve by sa tak obyvatelia nemali obávať veľkých škôd na majetku či životoch.
Kedysi zďaleka obchádzaná Rocinha sa však postupom času zmenila na tzv. adrenalínovú destináciu. Návštevníci z rôznych krajín si okrem svetovo preslávených miest a pamiatok pozrú aj niečo skutočne prirodzené a reálne. Špinou zanesené uličky favely sa tak dostali do centra záujmu mnohých dobrodruhov. A aby mesto pružne na potreby turistov reagovalo, do štvrte vypravujú denne približne päť autobusov so sprievodcami. Odhaduje sa, že denne navštívi Rocinhu asi 200 návštevníkov. Na vlastnú päsť sa sem ísť rozhodne neodporúča. Turisti sa môžu ľahko stratiť a stačí jediný zlý pohľad alebo fotografovanie nesprávnych ľudí a o problém máte postarané. Ak vám však prítomnosť väčšieho počtu „vyhajpovaných“ turistov prekáža, existujú tiež individuálnejšie prehliadky štvrte. Tie ponúkajú niektorí skalní obyvatelia, ktorí vás povodia aj tými najodľahlejšími kútmi favely. Dodržovanie poriadku musí byť však prvoradé. Rocinha je totiž pod kontrolou gangu Amigos dos Amigos (Priatelia priateľov). Nenechajte sa zmiasť vrúcnym názvom. Miestny gang je skutočná mafiánska organizácia s veľmi precíznou štruktúrou a organizovanosťou. Žiadne deti pobehujúce po úzkych uličkách so zbraňami v rukách. Gang má prsty prevažne v obchode s kokaínom a marihuanou, ktoré sa zvyknú predávať aj na trhovisku. A svoje teritórium a obchody si samozrejme dôkladne strážia.
Predstavovať si celú favelu ako zbraňami prerastenú štvrť je ale podľa miestnych sprievodcov chybné. Väčšinu obyvateľov netvoria členovia gangu, ale tvrdo pracujúci občania s normálnym zamestnaním. To samozrejme neznamená, že by boli opatrenia a ochranka zbytočné. Podľa brazílskych štatistík zomrelo násilnou smrťou v Riu de Janeiru v roku 2009 2 155 osôb, drvivá väčšina obetí pritom pochádzala práve z týchto štvrtí. Najväčší ozbrojený konflikt zasiahol tieto ulice v roku 2001, kedy proti sebe bojovali dve znepriatelené organizácie. Zvuky samopalov bolo nepretržite počuť päť dní. Život vo favele sa musel podriadiť „teritoriálnej reštrukturalizácii“. Občania nemohli chodiť do práce, deti do školy. Po vyriešení problému sa život vrátil späť do starých koľají. Smutným faktom ale zostáva, že o bližšie poznanie chudobných štvrtí majú záujem len turisti. U domácich aj naďalej prevládajú skreslené predstavy, ktoré navyše dennodenne podporujú médiá. Typickú Brazíliu si pritom azda všetci spájajú s futbalom, karnevalom a sambou, ktoré majú s favelami veľmi silné puto.
