Akoby to bolo včera, keď sme z vreciek vytriasali haliere namiesto centov.
Pred nedávnom sme ti priniesli bližší pohľad na slovenské bankovky, na ktoré väčšina z nás s úsmevom na tvári spomína. Po papierových verziách je na čase nahliadnuť na platidlá s menšou menovitou hodnotou, a to konkrétne na 7 mincí, ktoré ti vo vreckách starých nohavíc možno zostali dodnes.
Platidlo sa začalo používať v roku 1993 so systémom 1 koruna = 100 halierov. Pre mince sa používali hodnoty 10 korún, 5 korún, 2 koruny, 1 koruna, 50, 20 a 10 halierov. Posledné dve spomenuté boli na konci roka 2003 definitívne stiahnuté z obehu. Autorom návrhov jednotlivých mincí je Drahomír Zobek. Iniciálu jeho priezviska – „Z“, si mohol vidieť na spodnej strane každej mince. Razili sa v štátnom podniku v Kremnici.
Lícne strany nie sú špecifické pre každú nominálnu hodnotu. Jednotný vzor bol štátny znak v kombinácii s názvom našej krajiny. Túto kombináciu dopĺňal už vyššie spomínaný iniciál „Z“ a „MK“ ako Mincovňa Kremnica. Na rubových stranách však autor vyobrazil rôzne úseky z minulosti slovenského národa.
10 korún
Žltá minca prinášajúca svojou „vysokou“ hodnotou najväčšiu radosť. Okrem hodnoty jej patrilo prvenstvo aj vo veľkosti a hmotnosti. Na rubovej bol vyobrazený bronzový kríž nalezený vo Veľkej Mači pri Galante. Približne tisíc rokov starý krížik sa odborne nazýva kaptorga. Pravdepodobne pochádzal až z Byzantskej ríše a slúžil na uchovávanie citátov z Biblie.
5 korún
Druhá najhodnotnejšia minca bola unikátna zobrazením keltského Biateku. Jeho názov bol pravdepodobne odvodený od mena keltského kniežaťa. Toto staré platidlo bolo razené v prvom storočí pred naším letopočtom na území dnešnej Bratislavy. Rovnaký motív, aký bol použitý na 5 Sk minci, sa nachádza na plastike pred Národnou bankou Slovenska.
2 koruny
Farebne rovnako prevedená ako 5 korunová minca, no v priemere len mierne presahovala 2 centimetre. Na rubovej strane sa nachádza soška bohyne plodnosti Magna Mater, ktorá bola nájdená v archeologickej lokalite Zámeček. Pre zaujímavosť – táto malá skulptúra má približne 6000 rokov.
1 koruna
Druhá minca zlatej farby, pre ktorú sa stal typický obraz drevenej sošky Madony s dieťaťom stojacej na polmesiaci. Pre mnohých bola táto minca práve tou „najbežnejšou“ - niet sa čomu čudovať, od roku 1993 bolo vyrazených až 167,5 milióna „jednokorunáčiek“ v bežnej, a 25 tisíc v špičkovej kvalite. Pamätníci si určite taktiež spomenú, ako dobre sa s ňou vďaka jej vrúbkovanému okraju zotierali výherné žreby.
50 halierov
Koľkí Slováci bývajúci mimo Bratislavy zostali prekvapení, keď videli, že vežička z tejto mince nie je naživo až tak veľká, ako sa to z obrázkov mohlo zdať? Unikátna stavba sa nachádza na hrade Devín na sútoku riek Dunaj a Morava. 50 halierová minca bola vytvorená v dvoch prevedeniach, raz v „striebornej“, a raz v „bronzovej“ farbe. Novší, bronzový ekvivalent, sa od svojho predchodcu odlíšil hlavne vo veľkosti a výrobných materiáloch. Vzor na rubovej strane zostal taký istý.
20 halierov
Prvá z mincí, ktorej platnosť sa skončila koncom roka 2003. Na rubovej strane sa tu objavil impozantný tatranský vrch Kriváň pre mnohých symbolizujúci silu a svojbytnosť slovenského národa. 2495 metrov vysoký gigant bol doslova kontrastom k minci vážiacej ani nie 1 gram.
10 halierov
Najmenšie zo všetkých spomínaných platidiel rovnako neprežilo infláciu a kvôli svojmu „nulovému“ významu bolo takisto úplne stiahnuté z obehu. Rubovú stranu zdobil obraz krásnej osemhrannej drevenej zvonice, ktorá bola dielom neznámych ľudových autorov. Stavba pôvodne vznikla na území Zemplína, momentálne sa nachádza v zbierkach Východoslovenského múzea v Košiciach.
Na ktorú z nich spomínaš najradšej ty?
