Erik Finman už pracuje v NASA, má za sebou úspešný startup a jeho firma to dotiahla až na burzu.
Stať sa milionárom je bezpochyby snom mnohých z nás. Výnimkou nebol ani Erik Finman, ktorý nenávidel svoju strednú školu. Sám tvrdí, že americký vzdelávací systém je príšerný. Učitelia si z neho robili srandu (jeden dokonca povedal, že je Erik hlúpy a jeho jedinou nádejou je McDonald's), hodiny boli nudné a škola mu nedala takmer nič. Keď mal pätnásť, opýtal sa rodičov, či by sa mohol na stretnú školu vykašľať. Oni súhlasili, no len pod podmienkou, že pôjde na vysokú. S vtipným podtónom však dodali, že nemusí, pokiaľ do osemnástich rokov zarobí milión dolárov, keďže vedeli o jeho podnikateľských zámeroch.
Erik nepochádzal z bohatej rodiny. Žil v Idahu na farme chovajúcej lamy a na vysokú školu mohol len vďaka zámožnej babičke, ktorá do jeho školského fondu už dávno venovala tisíc dolárov. Keď mal Erik dvanásť rokov, časť peňazí si z fondu vybral. Písal sa totiž máj roku 2011 a jeho brat ho zlákal na kúzelnú technológiu menom bitcoin. Za pomoci svojho brata investoval dvanásť dolárov, čo bol s bitcoinami jeho prvý kontakt vôbec. Neskôr mu jeho brat vysvetlil, ako funguje predaj a kúpa a ako je možné na bitcoine zarobiť. Už ako trinásťročný začal sledovať kurzy a takmer každým dňom predával bitcoiny za viac, než ich kupoval. Šlo to však mimoriadne pomaly a kým zarobil prvú stovku, trvalo to mesiace.
Medzitým začali letné prázdniny a vtedy už pätnásťročný Erik bol kvôli príšerným známkam nútený ísť do letnej školy. Tam však paradoxne z fyziky získal jednotku a jeho prospech bol nad 100%, kým v štátnej škole dostával trojky. V letnej škole mal mnoho priestoru na sebarealizáciu a s pomocou jedného učiteľa sa naučil základy programovania. Všetko, čo potreboval, dokončil aj počas školského roka a v takto mladom veku vytvoril vzdelávaciu webstránku, ktorá používateľov spojí s učiteľmi či mentormi pomocou videochatu. Hocikto si mohol za peniaze najať kvalitného a ochotného učiteľa z druhej časti zemegule. Celý systém vytvoril ako poctu skvelému učiteľovi z letnej školy, ktorý ho k programovaniu priviedol.
Medzitým však stále navštevoval svoju nudnú školu a keď sa s jeho projektom pochválil miestnym učiteľom, nepáčilo sa im to. Vyhlásili, že je to konkurencia a navyše zbytočná, keďže deti by predsa mali čerpať vedomosti zo školy. Keď toto Erik počul, nahneval sa a konfrontoval rodičov s tým, že chce na svoju strednú školu zanevrieť. Práve tu prebehla spomínaná stávka ohľadom vysokej školy. Jeho rodičia mu dôverovali a jeho projekty oceňovali a verili, že sa najbližšie roky vo svete nestratí.
Neustále pracoval na svojom projekte, no pritom stále obrábal svoje bitcoinové investície. V tej dobe už ich mal nahromadených niekoľko a ich cena stúpala neustále. Väčšinu ich však popredával a zarobil presne stotisíc dolárov, kapitál na založenie vlastnej firmy. Stále ako pätnásťročný sa presunul do Silicon Valley a so svojím vzdelávacím projektom najal dvadsať ľudí. Celý projekt nazval Botangle. Legálne síce zamestnávateľom byť nemohol, a preto ich zamestnávala firma, ktorá je napísaná na jeho rodičov. Botangle používa dnes 1 700 ľudí. Netrvalo však dlho a Botangle kúpil internetový gigant AOL, ktorý cez niekoľko otcovských spoločností vo finále patrí Verizonu, obrovskému americkéhu konglomerátu špecializujúceho sa na komunikácie všetkého druhu. Cez mnoho dcérskych spoločností im patria napríklad Yahoo!, Flickr, The Huffington Post či Tumblr.
AOL mu za jeho projekt ponúkol stotisíc dolárov alebo tristo bitcoinov. S nádejou si vybral bitcoiny a tie okamžite investoval ďalej (áno, ako pohotovo pripomenuli používatelia na internete, na Botangle nič nezarobil. Dá sa povedať, že dokonca v danom momente prerobil, keďže tristo bitcoinov bolo v tej dobe asi 60 000 dolárov). Pracoval napríklad na start-upe Sprayable Energy, ktorý sa pokúšal vyvinúť technológiu na absorbovanie kofeínu cez kožu. Spolupracoval a navrhoval príslušenstvo pre virtuálnu realitu. Medzičasom AOL priviedol Botange na NASDAQ, najväčší elektronický trh a druhú najväčšiu burzu na svete (prvá je New York Stock Exchange s hodnotou spoločností až nepredstaviteľných 19,3 bilióna dolárov).
Počas všetkých týchto projektov však stále na dennej báze obchodoval s bitcoinami. Pred tromi dňami ich konečne získal až 403, čo je približne 1,01 milióna dolárov. Stávku teda vyhral, no okrem toho už mal na účte pár tisíc z predchádzajúcich projektov. Erik momentálne s NASA vyvíja družicu pre Nový Zéland, ktorú chce čoskoro vyniesť do vesmíru. Prestížny magazín Time ho označil za jedného z najvplyvnejších tíndežerov. Erikovým hrdinom je, kto iný, než Elon Musk. Ten má dva bakalárske tituly z fyziky a ekonómie a usiloval sa aj o Ph. D. na Stanforde. Erik však na školu zanevrel, keďže tá jeho mu do života nedala takmer nič. Sám tvrdí, že sa viac naučil z Wikipédie alebo z YouTube. Erik však rozhodne nenabáda opustiť školu a hovorí, že on mal sčasti veľké šťastie. Má pre nás však jednu veľkú radu:
"Najľahší spôsob, ako zarobiť peniaze, je vytvoriť niečo, čo rieši problém alebo zlepšuje situáciu. Nehľadajte nápady, hľadajte príležitosti."
