Pozreli sme sa na 7 známych umeleckých diel z iného uhla.
Pamätáš sa ešte, ako nás v škole (m)učili interpretovať básne, diela či obrazy? Hľadať za všetkým skrytý význam, čo tým chcel autor povedať. Pri maľbách je častým javom, že skrývajú viacero významov, a aj keď sa môže zdať, že majú jasné vysvetlenie, nie je tomu tak. Presne takýchto 7 fascinujúcich obrazov opradených rúškom tajomstva zozbieral portál Bright Side. Veríme, že väčšina z nich obohatí tvoje vedomosti a na dejinách umenia či v múzeu budeš excelovať.
Encyklopédia prísloví
Obraz s názvom "Holandské príslovia" je dielo Pietera Bruegela, ktorý namaľoval dedinu plnú rôznych ľudí reprezentujúcich staré flámske príslovia. Podľa dohadov je ich vyobrazených približne 112, avšak možno ich zostalo zopár neodhalených. Obraz je skutočne nadčasový a príslovia v bežnej hovorovej komunikácii používame dodnes. Dve z nich inšpirovali aj slovenskú rapovú scénu pri vzniku textov. Kompletný zoznam všetkých vyobrazených prísloví nájdeš na Wikipédii.
"Holandské príslovia" - Pieter Bruegel the Elder, 1559
“plávať proti prúdu” (“Pýtajú sa, prečo plávaš proti prúdu? Podľa mňa váš prúd pláva proti prúdu” Majk Spirit)
“ísť hlavou proti múru” (o človeku, ktorý chce prekonať aj neprekonateľné)
“byť po zuby ozbrojený/ byť ozbrojený od hlavy po päty”
“zabiť dve muchy jednou ranou”
“neplakať nad rozliatym mliekom”
“hádzať perly sviniam” (“a ty koľkokrát si vravela že hádžes perle svini” L.Ú.Z.A.)
Dedina či vodopády?
Dielo “Zasnežená dedina Breton” od Paula Gauguina sa podľa dostupných informácii vydražilo po autorovej smrti v roku 1903 za neuveriteľných 7frankov (cca 7eur). Predané však bolo pod názvom “Niagarské vodopády,” pretože dražiteľ ho omylom otočil hore nohami a obraz mu pravdepodobne pripomínal skôr vodopády ako zasneženú dedinku.
"Zasnežená dedina Breton" - Paul Gauguin, 1894
"Niagarské vodopády?"
2 obrazy v 1
Dielo “Modrá izba” je jedným z prvých známych diel od Pabla Picassa a skrývalo tajomstvo nie tak v skrytom význame alebo v interpretácii, ale v podobe obrazu v obraze. V roku 2008 našli výskumníci použitím moderných technológií portrét muža v obleku a motýliku, ktorý sa opieral o ruku. Pravdepodobne takto Pablo “recykloval” staré pomaľované plátna a využíval ich na nové nápady.
"Modrá izba" - Pablo Picasso, 1901
Veľdielo, ktoré už niekde videla
Olejomaľba, ktorej vznik sa datuje do roku 1844, reprezentuje tvorbu Turnera, ktorý sa zameriaval na krajinky, hru svetiel, hmlu, paru a pohyb. Jedného dňa v roku 1843, kedy cestoval vlakom do Anglicka, bol natoľko uchvátený výhľadom, že po súhlase svojej spolucestujúcej pani Simon vystrčil hlavu z okna a nechal sa unášať rozmazanou scenériou. O rok neskôr navštívila pani z vlaku výstavu Kráľovskej akadémie v Londýne a spoznala výhľad z okna vlaku vyobrazený v diele “Dážď, Para a Rýchlosť.”
"Dážď, Para a Rýchlosť" - J. M. W. Turner, 1844
Hodina anatómie
"Stvorenie Adama" od Michelangela Buonarrotiho je jednou z najznámejších malieb vôbec. Spolu s "Poslednou večerou" od Leonarda da Vinciho sa radí k obrazom, ktoré sa objavili v najviac imitáciách a paródiách. Existuje hypotéza, na ktorej sa zhodlo viacero expertov, že pravá časť maľby vyobrazuje anatomicky úplne správne ľudský mozog a ašpirujúci študenti medicíny možno rozlúštia aj jeho konkrétne časti.
"Stvorenie Adama" - Michelangelo Buonarotti, 1511
Van Goghova večera
Ikonická maľba "Terasa kaviarne v noci" od Vinca zobrazuje skupinku zákazníkov, ktorí si užívajú večer vo francúzskom mestečku Arles. Nový výskum tvrdí, že obraz nesie symboliku a odkazuje na známu, už spomínanú “Poslednú večeru,” čo len potvrdzuje, že obraz sa stal námetom a inšpiráciou pre nespočetne veľa ľudí. Ústrednou postavou obrazu je čašník s dlhými vlasmi, ktorý je v obklopení 12 osôb (presne ako Ježiš a apoštoli). S prižmúrenými očami a dobrou predstavivosťou dokonca uvidíš kríž namiesto okna v pozadí za čašníkom. Náhoda?
"Terasa kaviarne v noci" - Vincent Van Gogh, 1888
Teória Relativity alebo syr?
Na otázku, či bola inšpiráciou pre vznik obrazu "Stálosť pamäti" Einsteinova Teória relativity, odpovedal Dalí naozaj nevšedne. Keďže hľadal často inšpiráciu v najrôznejších predmetoch, ani v tomto prípade tomu nebolo inak, a tak sa pravou múzou pre vznik deformovaných hodín stal okrúhly syr Camembert roztopený na slnku.
"Stálosť pamäti" - Salvador Dalí, 1931
