Nová štúdia ukazuje, že ponorenie sa do virtuálnej reality (VR) môže výrazne ovplyvniť spôsob, akým mozog spracúva telesné vnímanie.
V experimente publikovanom vo vedeckom časopise Cell Reports dostali účastníci na niekoľko hodín VR „krídla“. Po čase začali tieto krídla vnímať podobne ako prirodzené časti tela. Vedci sa zamerali na oblasť mozgu zvanú okcipitotemporálna kôra (OTC), ktorá sa za normálnych okolností špecializuje na rozpoznávanie ľudských častí tela, ako sú ruky či nohy. Predpokladá sa, že táto schopnosť vznikla evolučne na základe dlhodobého vývoja človeka, informuje Science Alert.
Cieľom výskumu tímov z Beijing Normal University a Peking University bolo zistiť, ako sa OTC správa pri vnímaní neštandardných „telesných“ častí vo VR – konkrétne veľkých operených krídel.
Do štúdie sa zapojilo 25 dobrovoľníkov, ktorí počas jedného týždňa absolvovali štyri 30-minútové VR tréningy. Plnili úlohy ako prelietavanie cez kruhy v priestore. V simulácii nahradili krídla ich ruky, takže svoje skutočné ruky nevideli – namiesto nich mali virtuálne krídla, ktoré boli navrhnuté podľa aerodynamických princípov.
fMRI skeny pred a po tréningu ukázali, že aktivita v OTC sa zmenila: mozog začal silnejšie reagovať na obrázky VR krídel než pred tréningom. Zároveň sa vzory aktivity pre krídla začali viac podobať tým, ktoré sa bežne spájajú s vnímaním ľudských rúk, najmä v pravej hemisfére, ktorá je dôležitá pri spracovaní vizuálnych informácií o častiach tela mimo dominantnej ruky.
Okrem toho sa OTC silnejšie prepojila s frontoparietálnymi oblasťami mozgu, ktoré súvisia s plánovaním a koordináciou pohybu.
Vedci zdôrazňujú, že to neznamená, že krídla sa úplne stali „časťou tela“ v mozgovom zmysle. Vzory aktivity sa len priblížili tým, ktoré vznikajú pri vnímaní častí tela, ale stále boli bližšie aj k vzorom pre nástroje či zvieracie chvosty.
Podľa autorov teda nejde o úplné prepisovanie telesnej schémy, ale o významný posun v tom, ako mozog kategorizuje nové typy „telových“ rozšírení.
Predchádzajúce výskumy ukazujú, že pri používaní nástrojov alebo protetických končatín si mozog stále udržiava hranicu medzi telom a vonkajšími objektmi. Pri VR krídlach sa však zdá, že táto hranica môže byť pružnejšia.
Vedci preto predpokladajú, že takéto zážitky môžu pomôcť pri rehabilitácii, napríklad u pacientov po amputácii, a zároveň rozšíriť chápanie toho, ako VR mení naše vnímanie reality a tela.
