Pýtali sme sa Slovákov, aké najhoršie darčeky dostali. „Od svokry stále dostávam oriešky. Vie, že mám na ne alergiu.“ (ANKETA)

Keď sme boli deti, najhoršie darčeky boli pravdepodobne tie, ktoré sme nenašli v hračkárskom katalógu. Ako je to však s nevhodnými darčekmi teraz, keď sme dospelí? Jedna štúdia z Veľkej Británie prišla na to, že najhoršie darčeky dávajú svokrovci. Medzi najviac nenávidené dary patrí sveter, šálka, ponožky či kozmetika.

My sme boli zvedaví na našich čitateľov, ktorým sme položili otázku „Aký najhorší darček si dostal/-a?“ Prišlo nám veľa odpovedí a vybrali sme to „najlepšie z najhoršieho.“ Prečítaj si výpovede, ktoré nás rozhodne prekvapili.

Pri kupovaní darčekov mysli nielen na to, či je darček vhodný, ale aj či ho kupuješ z overených e-shopov. Preto sme sa opýtali špecialistu IT bezpečnosti v mBank, Tomáša Miku, na čo si musíme dávať pozor pri nakupovaní darčekov online.

Od svokry dostáva darčeky s orechmi, aj keď má na ne alergiu

„Moja svokra mi dáva ultra nevhodné darčeky. Dostávam čokoľvek s orechmi, raz mi dokonca dala spraviť orieškovú tortu. Vie, že mám alergiu na orechy a dokonca jej to pripomína aj moja žena,“ vysvetľuje Matúš. Priznal, že to však nie je jediný nevhodný darček od svokry. Raz dostal luxusný rum, ktorý on podaroval pred dvomi rokmi už dnes nebohému svokrovi.

Zuzka má tiež zaujímavú skúsenosť so svokrou, ktorá zobrala frázu „soľ nad zlato“ doslova. „Na 33. narodeniny som dostala od svokry obyčajnú soľ v krabičkovom obale. Ostala som zarazená, myslela som si, že sranduje. Avšak, keď som zistila, že nesranduje, poďakovala som a utiekla rýchlo preč,“ vysvetlila.

Pokračuje: „Nerozumiem tomu, prečo práve soľ. Ja si zakladám na tom, čo darujem. Svokra vždy dostala odo mňa pekný, premyslený a hodnotný dar. Vzťah máme normálny a vídame sa celkom často. Mojou svokrou je už 10 rokov, takže by už mohla čo-to o mne vedieť.“

„Od kamošov som dostal auto, ktoré vybuchlo. Museli sme volať 112“

Keď má niekto sviatok, vybuchovať by mali iba konfety. V prípade Filipových narodenín to bolo trošku inak. „Mám kamarátov a my sme takí, že si často robíme zle. No a v deň mojej oslavy ma môj kamarát Maťo zavolal, že ideme von a zobral ma s ostatnými kamarátmi do lesa. Nič mi neprišlo podozrivé.“

Filip vysvetlil, že potom vyšli na lúku, kde zbadal asi v 200-metrovej diaľke staré auto. V tom mu kamoš podal kľúče od auta so slovami: „Bráško, to je tvoje.“ Filip nechápal, čo sa deje, keďže už jedno auto doma má.

„Akože, nechápal som situácii, ale potešil som sa. Keď som však chcel podísť k autu, kamoš ma zastavil, že nech ho skúsim najprv otvoriť na diaľku. Stál som od auta tak 50 alebo 100 metrov a vtedy som stlačil žltý gombík na kľúčiku. Na to autu odstrelilo kufor, urobilo ‚boom‘ a začalo horieť. Museli sme potom volať 112,“ priznal Filip.

„Dostala som kľúče od domu mojich rodičov“

Predstav si, že bývaš s rodičmi, ktorí si povedali, že kľúče budú mať len oni a ďalšie skryjú na tajné miesto. V takejto situácii bola Lucia, až kým neoslávila svoje 23. narodeniny: „Bolo to asi 3 roky dozadu, keď som bola na inžinierskom štúdiu. Domov som chodila každý druhý týždeň na tri dni, takže som doma relatívne často. U nás je vždy niekto doma, je tam neustály pohyb a dom zamykáme len na noc. Kľúče odjakživa mali len rodičia. Tak som vyrastala a tak som bola naučená.“

Dodáva: „Po 23 rokoch strávených v tomto dome som si ako posledný darček spod vianočného stromčeka odbalila malú rozkošnú a veľmi decentne zabalenú krabičku. Boli v nej dva kľúče. Keď všetci pochopili, že mi to skutočne nedochádza, vysvetlili mi, že to je zväzok kľúčov od domu. Aby som sa vedela kedykoľvek vrátiť,“ vysvetľuje Lucia svoj bizarný darček.

Myslí si, že jej rodičia asi len vtedy usúdili, že je dostatočne „veľká a zodpovedná“ na to, aby mohla mať vlastné kľúče. „Skvele sme sa pobavili. Paradoxne som ich niekoľko dní na to odložila tak dôkladne, že sa našli asi po pol roku,“ uzatvára.

Recyklované a chýbajúce darčeky

Recyklácia je skvelá pre našu planétu. Avšak, ak dáš niekomu darček už predtým darovaný, môže sa ti to vypomstiť. Svoje o tom vie Matej, ktorý obdržal ako svadobný dar keramickú sadu ružových hrnčekov. Podľa jeho slov, nič škaredšie v živote nevidel.

„Sadu som dostal od dobrého kamoša, ktorý mi nezabudol podotknúť, že to dostal na svadbe aj on. Tak som si povedal, že spravím z toho putovný darček a idem ho posunúť inému kamošovi v partii taktiež ako svadobný dar,“ oboznámil nás Matej so svojím plánom.

Nič škaredšie som v živote nevidel

Podobnú príhodu má aj Patrik, ktorý dostal od starých rodičov na Vianoce kozmetický set. Na tom by nebolo nič zlé, keby tú kozmetiku predtým nedaroval on im: „Taktne som mlčal a predstieral som nadšenie, ktoré som zmixoval s poďakovaním. Neverím, že to bol zámer, ale tak no, je to nevhodný darček. Nakoniec som tú kozmetiku aj tak využil.“

Vianoce nepotešili ani Gabiku, ktorá si pod stromčekom našla sadu náušníc – no chýbal v nej jeden pár. „Otvorila som sadu a zistila som, že jeden pár náušníc chýba. Bol to darček od rodiny mojej kamarátky. Tvárila som sa, že som si nič nevšimla, aby som nikoho neurazila. Náušnice zo sady som ani nenosila, lebo to nebol môj štýl. Bonus bol to, že na nich bola ešte aj cenovka. No a kde skončili tie chýbajúce náušnice? To doteraz neviem.“